Rómska národnostná škola Chce Drucker iba zalepiť oči eurokomisii alebo je to dobrý nápad?

Základná škola s materskou školou v podtatranskej obci Rakúsy sa už dlhé roky borí s ťažkými podmienkami. Školu navštevuje takmer 900 detí, výlučne rómskych. Pre nedostatočné kapacity je škola rozdelená do viacerých budov a niektoré deti zvážajú autobusmi do prenajatých priestorov v neďalekom Kežmarku. Väčšina žiakov sa učí v budove uprostred obce Rakúsy.

Vedenie školy dlhodobo čelí výčitkám pre segregáciu, lebo školu navštevujú iba rómske deti. Riaditeľka Lucia Brutovská však nedokáže presvedčiť nerómskych rodičov, aby svoje deti umiestnili v tejto škole. Veľká časť rómskych žiakov pochádza zo zúfalých podmienok osady.

Učitelia – ak v škole vôbec vydržia učiť dlhšie ako pár dní alebo týždňov– zápasia s náročnými problémami, o ktorých sa ich kolegom v iných školách ani nesníva. 

Pre ilustráciu jeden príklad. Riaditeľka Brutovská spomína, ako raz poprosila jedného zo žiakov o zošit. „Nemám ho, mamka musela ísť na záchod a potrebovali sme aj zakúriť,“ prišla odpoveď. Inokedy dostala ospravedlnenku napísanú na odtrhnutom vysvedčení alebo dokonca rodnom liste.

Viac o náročnej práci učiteľov a zúfalých životných podmienkach žiakov z Rakús sme písali tu:

Výber rokaDajte tak, že by prepadol, nechcem ho púšťať ďaleko z osady

Adam Takáč

(De)segregačný krok?

Ministerstvo školstva prišlo nedávno s nápadom vytvoriť zo školy v Rakúsoch rómsku národnostnú školu. Išlo by o prvú školu, kde budú žiakov vzdelávať predmety v rómskom jazyku. Na Slovensku momentálne existuje zopár škôl, kde majú rómčinu ako samostatný predmet. Takú, kde sa viaceré predmety učia v rómskom jazyku zatiaľ nemáme.

„Považujem za osobitne dôležité, aby sme vytvorili priestor pre vzdelávanie detí z národnostných menšín v ich materinskom jazyku vrátane rómskych detí. Preto sme sa rozhodli podporiť vytvorenie pilotnej rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy. Chceme vyskúšať pilotné intervencie v tejto oblasti smerujúce k rozšíreniu a skvalitneniu vzdelávania v materinskom jazyku aj pre rómske deti,“ povedal pri ohlásení projektu minister školstva Tomáš Drucker.

Podľa svojich slov chce takto prispieť aj k boju proti segregácii rómskych detí.

Slovensku sťažuje situáciu s ich vzdelávaním žaloba od Európskej komisie, ktorá tvrdí, že na niektorých školách dochádza k ich segregácii a diskriminácii. Často však ide o dôsledok zložitého problému, ktorý v realite nemá jednoduché riešenie, ako si to neraz predstavujú európski úradníci či ľudskoprávni aktivisti.

Žaloba eurokomisie pre diskrimináciu rómskych žiakovCeruzku vidia mnohí prvý raz v škole, no ľudia zhora riešia hlavne ich inklúziu

Adam Takáč

Eurokomisia vedie voči Slovensku v prípade segregácie rómskej menšiny konanie od roku 2015. Minulý rok posúdila, že hoci sa prijali určité legislatívne opatrenia, pokrok nebol dostatočný, a preto podala na Slovensko žalobu na Súdnom dvore EÚ.

Ak štát nezačne problém intenzívne riešiť, hrozí mu pokuta a môžeme prísť o nemalé finančné prostriedky z európskych zdrojov určených na zlepšenie vzdelávania.

No práve vytvorenie rómskej národnostnej školy považujú kritici za krok, ktorý segregáciu neodbúra, ale, naopak, posilní.

„Napriek tomu, že minister deklaruje, že vôbec nejde o desegregačné opatrenie, tak memorandum hovorí presný opak. Z nášho pohľadu je celá táto iniciatíva skôr snahou o legitimizáciu segregácie,“ tvrdí poslankyňa Progresívneho Slovenska Ingrid Kosová.

Vznik rómskej národnostnej školy vníma ako prostriedok, ako sa chce Druckerovo ministerstvo vyhnúť pokute od Európskej únie za porušovanie rasovej smernice.

„Zmena tejto segregovanej školy na národnostnú, ktorá podľa memoranda bude v súlade s princípmi desegregácie, zároveň aj umožní samospráve, aby mohla stavať školu v tesnej blízkosti osady,“ podotkla. Vznik školy podľa nej neobstojí ani z právneho hľadiska a ani v Európskej komisii.

Téma umiestňovania škôl pri rómskych osadách je komplikovaná. Na jednej strane je to podľa kritikov krok, ktorý prehlbuje segregáciu, no napríklad riaditeľka a učitelia v škole v Rakúsoch viackrát vysvetľovali, že práve škola v blízkosti osady by im pomohla odbúrať množstvo praktických problémov a prispela k lepšej dochádzke žiakov.

Minister Drucker sa voči tvrdeniam opozičnej poslankyne ohradil a označil ich za neúctivé a nezodpovedné. Podpora vzniku prvej rómskej národnostnej školy na Slovensku je podľa neho systémový krok. 

„V žiadnom prípade však nie je náhradou iných opatrení smerujúcich k desegregácii slovenského školstva, ktoré presadzujeme. Každý, kto tvrdí opak, si jednoducho vymýšľa,“ zdôraznil Drucker. 

Odstraňovanie segregácie vo vzdelávaní si podľa neho vyžaduje veľmi pružný a rôznorodý prístup a spoluprácu so samosprávou v závislosti od charakteru segregácie, podmienok a možností v jednotlivých lokalitách.

Drucker koncom minulého roka predstavil desegregačné opatrenia, ktorými chce slovenským školám pomôcť a vzdelávanie žiakov zo zlých socioekonomických pomerov posunúť na vyššiu úroveň. 

Viaceré opatrenia, ktoré v dokumente predstavil, však vyznievajú veľmi všeobecne a vágne a zaznievala kritika, že ide tiež len o snahu vykázať aktivitu pre spokojnosť eurokomisie.

Ako chce Drucker riešiť segregáciu na školáchVytvoriť „pozitívnu klímu v triedach“ stačiť nebude. Začať sa musí v rodinách

Adam Takáč

Môže to byť príležitosť

Je teda nápad vytvoriť rómsku národnostnú školu dobrý alebo nie? Všetko závisí od toho, ako konkrétne sa Druckerove plány podarí pretaviť do praxe.

Igor André, ktorý dlhodobo sleduje oblasť vzdelávania žiakov zo znevýhodneného prostredia, vysvetľuje, že ak má vzniknúť takáto škola, je potrebné, aby to nešlo len ako pokyn zhora, teda od štátu, ale aby sa pri tom zohľadnili predstavy, požiadavky a možnosti učiteľov, samosprávy a rodičov i detí z rómskej komunity. 

„Štýl, že ministerstvo si zapichne špendlík do jednej obce s veľkou segregovanou osadou a potom si spraví peknú selfie na obecnom úrade v duchu, že sa začína nová etapa budovania rómskeho národnostného školstva, nie je vôbec v poriadku. Smrdí to presne tým, čo hovorí PS aj aktivisti, že nálepkou rómskej národnostnej školy chcú prekryť problémy s Európskou komisiou vo veci segregácie,“ vraví.

André však vo všeobecnosti zastáva pri téme segregácie odlišný názor ako zástupcovia mimovládok či aktivistov. „Považujem za úplne nereálne žiadať, aby škola v Rakúsoch bola niekedy inkluzívna v zmysle, ako to oni presadzujú. Nikdy taká nebude, rovnako ako napríklad základná škola v Podsadku (časť Starej Ľubovne, pozn.) alebo v Lomničke. Všetky tieto školy však môžu v rámci svojich maximálnych možností  vhodnou alternatívnou formou poskytovať vzdelávanie, ktoré budeme môcť označovať ako kvalitné.“

Ovocím takto chápanej kvality nebude podľa neho okamžite gymnazista a budúci vysokoškolák, ale namotivovaný mladý človek, ktorý sa chce ďalej zdokonaľovať v nejakom odbore strednej školy, aby mohol byť neskôr na seba hrdý, že je užitočný pre svoju rodinu, okolie a spoločnosť.

Z Bratislavy prišiel za Rómami na východPomaly ste u nás označený za rasistu, aj keď Rómov za niečo pochválite

Jozef MajchrákAdam Takáč

Psychológ z Centra poradenstva a prevencie v Gelnici Marián Zimmerman často navštevuje rómske školy. Myšlienke vytvoriť rómsku národnostnú školu sa nebráni a vidí v nej príležitosť. Vyriešilo by to podľa neho mnoho praktických problémov samospráv či riaditeľov škôl.

„Ale nejde iba o pragmatickú stránku veci. Mohlo by sa takto pozdvihnúť práve originálne ,rómstvo‘, teda rómska identita, a viac by sa zinštitucionalizoval oficiálny rómsky jazyk,“ myslí si Zimmerman.

Aj on vníma riziko väčšej segregácie podobne ako o nej hovoria kritici plánu, ale zároveň si uvedomuje realitu. „Aktuálna situácia je taká, že Rómovia vnímajú školu ako cudziu nepriateľskú a gadžovskú inštitúciu. Snahy o násilnú desegregáciu by tento postoj ešte viac posilnili.“

Poukazuje na príklad bežnej osady na Spiši a školy, ktorá sa nachádza neďaleko nej. V jednom ročníku je približne sto detí, teda celá škola môže mať okolo tisíc žiakov. Ide o bežné rómske deti, z ktorých veľká časť žije v osade. V okolitých dedinách je spolu maximálne dvadsať nerómskych detí v jednom ročníku. Ak by sa malo postupovať dôsledne desegregačne, tak by sa muselo tých sto detí rozdeliť po okrese alebo skôr po kraji, aby bolo zabezpečené dôsledné desegregačné rozloženie.

„Skúsme sa teraz vžiť do kože rómskeho dieťaťa, ktoré má cestovať každý deň do cudzieho mesta alebo dediny a do školy, v ktorej s ním budú komunikovať v cudzom jazyku,“ vysvetľuje Zimmerman. „Oproti tomu je myšlienka národnostnej školy, hoc aj priamo v osade, kde sa budú tieto deti vzdelávať vo svojom materinskom jazyku a v známom prostredí. Pre mňa ako psychológa je oveľa prijateľnejšia. Deti nemusia dostávať ďalšiu dávku stresorov. Aj tak ich od narodenia schytali veľa.“

Zimmerman aj André sa zhodujú, že veľa vecí v súvislosti s Druckerovým plánom o národnostnej škole ešte nie je známych a diabol sa môže skrývať v detailoch. Je preto dôležitá praktická podoba projektu a fungovanie takejto školy. Inak sa to môže podľa nich skončiť podobne ako viaceré reformy v minulosti.

Psychológ z východného SlovenskaAk sa nič nezmení, tak tu budú getá s obrovskými problémami

Jozef MajchrákAdam Takáč

Riaditeľku mrzí vlna kritiky

Ako by vlastne mal projekt národnostnej školy v praxi vyzerať? Bude mať vôbec kto učiť rómske deti v ich materinskom jazyku?

Škola v Rakúsoch má na prípravu rok. Riaditeľka Lucia Brutovská hovorí, že na úvod by chceli začať s vyučovaním v rómčine iba v prvom ročníku v aspoň dvoch vzdelávacích oblastiach. Na škole majú viacerých učiteľov, ktorí rómsky jazyk ovládajú, a ďalší majú záujem sa ho naučiť.

Pomôcť by škole mala aj Prešovská univerzita, kde sa rómsky jazyk vyučuje, zapojiť by sa mali aj neziskové organizácie, ktoré majú so vzdelávaním Rómov a jeho vyhodnocovaním skúsenosti.

„Chceme ísť krok po kroku, cítim veľkú zodpovednosť,“ vraví riaditeľka. Mrzí ju, že hneď po ohlásení sa na zámer národnostnej školy v Rakúsoch spustila vlna kritiky. Aj ona pripúšťa riziká, ale projekt vníma najmä ako šancu zlepšiť momentálny stav, ktorý sa už roky nedarí výraznejšie posunúť.

„S deťmi zo znevýhodneného prostredia pracujem už takmer dvadsaťštyri rokov. Do materskej či základnej školy prichádzajú z inojazyčného prostredia. Majú problém porozumieť, čo od nich učiteľ žiada, a rodičia sa netaja tým, že doma s deťmi hovoria prevažne po rómsky,“ objasňuje situáciu.

Rómske dieťa sa podľa nej pri nástupe cíti stratené, lebo učiteľom nerozumie. Príkladov z reálneho školského života má množstvo. Pri zápise prekladá rodič, v triede si potom spoločnými silami s ostatnými deťmi navzájom tlmočia.

„Niekedy sú to úsmevné príhody, ale ako sa cíti to dieťa, ktoré nerozumie?“ vraví. „Už dlhodobo počúvam, že naši žiaci dosahujú veľmi slabé výsledky v celoslovenských či medzinárodných meraniach. Často nedosahujú základnú úroveň gramotnosti a za nami sú už len žiaci zo špeciálnych škôl.“

Rómski žiaciTak mi povedzte, ako ich tu mám integrovať?

Adam Takáč

Prečo sa im nepriblížiť?

V Rakúsoch zapíšu do prvého ročníka okolo deväťdesiat žiakov a posledný ročník otvárajú neraz pre jedného. A to je v tejto škole dlhodobý jav, žiaci často musia opakovať ročník a do deviateho sa ani nedostanú, lebo povinná desaťročná dochádzka sa im skončí v ôsmom či siedmom ročníku.

„Teraz sa na nás spustila vlna kritiky pri zámere o národnostnej škole, no nikto sa neopýtal, ako by nám mohol pomôcť. Prečo sa tým deťom nemôžeme priblížiť takto? Mohli by učivo ľahšie pochopiť v jazyku, ktorý používajú aj doma,“ argumentuje riaditeľka.

„Prečo sa tým deťom nemôžeme priblížiť takto? Mohli by učivo ľahšie pochopiť v jazyku, ktorý používajú aj doma,“ argumentuje riaditeľka.

Brutovskej je ľúto, že všetci vidia a vedia, ako mnohokrát deti z chudobných rómskych osád končia. Často sú podľa nej iba poberatelia sociálnych dávok. Ťažko pri nich hovoriť o uchádzačoch o zamestnanie, keďže nedokončia učňovskú či strednú školu. Tieto deti zlyhávajú už v nižších ročníkoch.

„Áno, existuje milión dôvodov, prečo je to tak. Slabá motivácia, nezáujem o učenie, postavenie vzdelania v rodinách na nízkej hodnotovej úrovni a tak ďalej... Tieto výsledky sú tu už fakt niekoľko rokov. Preto si myslím, že je dobré priblížiť sa dieťaťu a uľahčiť mu školský štart aj tým, že bude cítiť, že mu v škole niekto rozumie a že mu vysvetlí veci v jazyku, ktorý pozná z domu,“ konštatuje.

Brutovská podľa vlastných slov nie je proti projektom, ktoré sa snažia rómske deti integrovať. „Podporme ich tam, kde sa to dá. Ale tak ako som už v minulosti povedala – ako a s kým mám integrovať tieto rómske deti, keď tu žiadne nerómske nemám? Ako mám tieto kolektívy premiešať?“