Žaloba eurokomisie pre diskrimináciu rómskych žiakov Ceruzku vidia mnohí prvý raz v škole, no ľudia zhora riešia hlavne ich inklúziu

Európska komisia v apríli oznámila, že podáva na Slovensko žalobu na Súdny dvor Európskej únie za to, že nedostatočne rieši diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní.

Stalo sa to po ôsmich rokoch od momentu, keď eurokomisia začala voči Slovensku konanie pre nedodržiavanie takzvanej smernice o rasovej rovnosti, podľa ktorej nesmú byť ľudia diskriminovaní z etnického alebo rasového dôvodu.

Žaloba prichádza v čase, keď aj Najvyšší súd SR rozhodol, že vzdelávanie žiakov v čisto rómskej škole je segregáciou.

Kým politici si zodpovednosť za zúfalý stav vzdelávania rómskych detí prehadzujú jeden na druhého, starostovia aj riaditelia škôl rozmýšľajú, ako sa voči námietkam európskych orgánov postaviť. Realita je totiž omnoho zložitejšia, než ako si ju predstavujú v európskych inštitúciách, a riešenia nie sú jednoduché.

Najvyššia miera segregácie

Čo eurokomisia Slovensku v žalobe vyčíta? Hlavnou výhradou je, že rómske deti sú segregované a vo viacerých obciach na Slovensku vznikajú čisto rómske školy alebo triedy.

Komisia na to upozorňovala už od roku 2015, o štyri roky neskôr poslala odôvodnené stanovisko s tým, že problémy pretrvávajú, a vyzvala Slovensko, aby prijalo opatrenia na ich odstránenie. Hoci sa odvtedy napísali viaceré akčné plány a stratégie, podľa komisie to nebolo dostatočné. A výsledkom je žaloba na Súdny dvor EÚ.

Na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov. Slovensko je tak podľa komisie členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní. Odvoláva sa na prieskum o Rómoch, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva.

„Hoci sa v EÚ dosiahli určité zlepšenia, najmä v oblasti vzdelávania, Európa má pred sebou ešte stále dlhú cestu, kým dosiahne skutočnú rovnosť Rómov. Pretrváva marginalizácia a mnoho Rómov v každodennom živote naďalej čelí diskriminácii, protirómskym postojom a sociálno-ekonomickému vylúčeniu,“ tvrdí komisia.

Ilustračné foto: TASR

Násilná integrácia nie je riešenie

Výzvy eurokomisárov či ľudskoprávnych aktivistov na väčšiu inklúziu, integráciu či desegregáciu rómskych detí však vo viacerých prípadoch narážajú na zložitú realitu, ktorú zažívajú starostovia, riaditelia či učitelia v školách, ktoré títo žiaci navštevujú.

Viackrát sme o tom v posledných rokoch písali aj v Postoji.

Spomeňme napríklad prípad školy v obci Rakúsy pri Kežmarku, ktorá by rada vybudovala priestory neďaleko rómskej osady, aby mali deti do školy bližšie a zlepšila sa ich dochádzka. Opakovane však narážajú na argument, že by tým žiakov segregovali. Majú sa snažiť o integráciu s nerómskymi deťmi. Tie pritom do školy v Rakúsoch nechodia, rodičia ich dávajú do škôl v Kežmarku.

„Fakt tomu nerozumiem, vraj sa musíme riadiť podľa nariadenia z Európskej únie a máme sa snažiť o integráciu s nerómskymi žiakmi. Pýtam sa ako, keď aj tak všetky nerómske deti z obce chodievajú do škôl v Kežmarku. Tak mi povedzte, koho mám integrovať a s kým. Je to proti logike,“ povedala v rozhovore riaditeľka Lucia Brutovská. „Dostala som otázku, či som urobila všetko pre to, aby sem nerómske deti prišli. Ako mám rodičov donútiť, aby sem dali svoje dieťa?“

Výber roka Dajte tak, že by prepadol, nechcem ho púšťať ďaleko z osady

Adam Takáč

Boli sme sa pozrieť v škole, do ktorej sa v júni vrátil po pár dňoch jediný žiak. A aj ten sa vo dverách otočil a ušiel.

Aktuálne najznámejším prípadom je škola v Podsadku (časť Starej Ľubovne), o ktorej Najvyšší súd pred pár mesiacmi rozhodol, že segreguje, pretože ju navštevujú iba rómske deti. Nerómske však v jej okolí ani veľmi nežijú a aj aktuálny zápis v škole ukázal, že ani jeden nerómsky rodič do nej dieťa umiestniť nemieni.

Žalobu na štát a mesto podala mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva v roku 2015, keď sa rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby.

Okresný aj krajský súd najprv zamietli verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona, ktorú podala mimovládka. Najvyšší súd mal iný názor, súhlasí s tým, že štát ani mesto nezabránili diskriminácii rómskych detí.

„Nepopierame, že je to čisto rómska škola. No je za tým demografický vývoj a slobodná vôľa rodičov, tí predsa majú zákonné právo rozhodnúť, do ktorej školy zapíšu svoje dieťa,“ bránia sa riaditeľka školy Viera Kičurová a primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko s tým, že nevedia situáciu ovplyvniť. Ostatné školy v meste sú vzdialené niekoľko kilometrov a je prirodzené, že rodičia dajú dieťa do tej najbližšej. Nevedia si predstaviť, ako by deti zo zúfalých sociálnych podmienok rozvážali autobusmi, aby sa „premiešali“ v iných školách s nerómskymi deťmi. „Násilná integrácia nič nevyrieši,“ tvrdia.

Súdna bitka v tejto veci pokračuje, štát a mesto dostali za úlohu vypracovať desegregačný plán. Nikto však presne nevie, čo by to v praxi malo znamenať. Zrušenie školy môže podľa primátora v konečnom dôsledku ublížiť deťom, ktoré sa tam cítia dobre. Napriek ťažkostiam v nej učitelia so žiakmi pracujú a darí sa im posúvať sa dopredu. Tvrdí, že keby eurokomisia zavítala do tejto školy, tieto výsledky by videla.

Segregácia v Starej Ľubovni Keď aktivisti jasajú nad víťazstvom, ktoré ničomu nepomôže

Jozef Majchrák

Ušľachtilé heslá často narazia na realitu života a nekončí sa to dobre.

Rovnaká situácia je v škole v Telgárte, ktorú navštevuje 228 detí a 25 majú v škôlke. Všetky sú rómske.

„Rozhodli sa, že svoje deti dajú niekde inde, a nám nezostáva nič iné, len to rešpektovať. Nútiť do niečoho nikoho nemôžeme,“ hovorí o ich rodičoch pre denník Pravda starosta Jozef Štajer.

Podobných príkladov by sme po Slovensku našli viacero. Školy a ich zriaďovatelia majú už teraz obavy, aké komplikácie im tlak mimovládok a rozhodnutia súdov prinesú. 

Rómski žiaci v Podsadku. Foto: A. T.

Špeciálna škola je často len dôsledok

Ďalšou podstatnou výčitkou v žalobe od eurokomisie je, že rómske deti sú nadmerne umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s miernym mentálnym postihnutím. Špeciálnu školu alebo triedu navštevuje až 17 percent žiakov z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov, čo je približne trikrát viac ako v celkovej populácii.

Problémom je, že pre nesprávnu psychologickú diagnostiku sú tam umiestňované aj deti, ktoré tam nepatria.

Marián Zimmermann, psychológ Centra poradenstva a prevencie v Gelnici na východe Slovenska, potvrdzuje, že veľké zastúpenie Rómov v špeciálnych školách je evidentné už na prvý pohľad.

On osobne sa s nesprávnym zaradením rómskeho žiaka do špeciálnej školy nestretol, ale vie si predstaviť, že sa to deje. „Skôr však dnes vnímam tendenciu centier poradenstva a prevencie byť v tomto opatrný a radšej diagnostiku dieťaťa opakovať aj niekoľkokrát. Niekedy sú už školy nervózne, pretože žiak sa nedokáže zaradiť, napriek tomu psychológovia radšej vyšetrenie urobia znova,“ vraví Zimmermann.

Podľa neho sú súčasné diagnostické metódy a prístupy dostatočné na to, aby každý priemerne schopný psychológ dokázal na ich základe objektívne určiť, či dieťa do špeciálnej školy patrí alebo nie. V prípade rómskych žiakov je často problémom jazyková bariéra. „Viem, že štandardizované psychologické testy nie sú ideálne. Ak však nejaký psychológ stanoví dieťaťu ľahké mentálne postihnutie iba preto, že má slabé verbálne schopnosti, je to podvod.“ Podľa Zimmermanna by mal skúmať aj ďalšie faktory, aby dostal objektívny obraz o jeho mentálnom stave.

Celý problém je však podľa neho komplexnejší a zaradenie dieťaťa do špeciálnej školy je často už len dôsledkom nedostatočnej prevencie v prvých rokoch vývinu. „Do prvých piatich-šiestich rokov sa vôbec nevenuje pozornosť vývinu a vzdelávaniu týchto detí. V tomto ako štát úplne zlyhávame,“ konštatuje psychológ s tým, že ide pritom o kľúčové obdobie.

Marián Zimmermann.

Vo svojej praxi sa Zimmermann stretáva s deťmi, ktorých štartovacia pozícia je veľmi zlá ešte predtým, ako sa narodia. Rodičia žijú v zúfalých podmienkach, matky nemajú počas tehotenstva dobrú výživu, v prostredí, kde žijú, prevládajú alkohol a cigarety. „Keď si prechádzam anamnézy detí z marginalizovaných komunít, tak je už pomaly raritou novorodenec s tromi kilogramami. Deti sa rodia podvyživené a následná starostlivosť o nich je veľmi biedna.“

Hovorí, že keď k nemu príde dieťa z marginalizovanej komunity vo veku piatich rokov na testovanie školskej spôsobilosti, často nie je šanca dohovoriť sa s ním po slovensky. „Tieto deti nie sú bilingválne, ale cudzojazyčné. Základné otázky sa musím spýtať v rómčine, ale aj tam sa dialekty medzi sebou odlišujú,“ spomína Zimmermann ťažkosti psychológov, ktorí pracujú s touto skupinou detí.

Jazyk nie je jediným problémom. V prvých rokoch nemajú tieto deti od rodičov žiadnu spätnú väzbu, nerozvíja sa im komunikácia ani motorika. „Ceruzku vidia prvýkrát a chceme od nich, aby zvládli test spôsobilosti, kde majú nakresliť postavu alebo napísať nejaké písmeno? Je to veľmi náročné.“

Škola a vzdelávanie je pre veľkú časť rómskych rodín z týchto komunít cudzia alebo „gadžovská“ záležitosť. „Samotní Rómovia mi hovorili o tom, že keď prišli domov s knihami zo školy, príbuzní ich odhovárali od učenia so slovami, že im z toho prepne. Ich mentalita je úplne iná, vzdelanie pre nich nie je zásadnou hodnotou.“

Politici sa obviňujú navzájom

Za posledné roky sa nielen v súvislosti so vzdelávaním, ale celkovo v téme pomoci Rómom z chudobných pomerov popísalo množstvo akčných plánov, stratégií či usmernení. Spomeňme napríklad Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, Stratégiu inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní a akčné plány, ktoré s nimi súvisia. 

Zodpovednosť za žalostný stav v tejto oblasti, ktorý nám vyčíta aj Európska komisia, sa nedá hodiť na jedného politika či vládnu garnitúru. Dosluhujúci premiér Eduard Heger v reakcii na žalobu uviedol, že „ide o dôsledok toho, že sa roky nič nerobilo“. 

„Je to taká irónia osudu, že teraz, keď sme urobili najvýraznejší krok k desegregácii, tak práve teraz, keď sa robí historicky najviac, prišiel tento účet za minulosť,“ reagoval končiaci minister školstva Ján Horecký.

Jeho predchodca Branislav Gröhling z SaS sa obhajuje, že rezort pod jeho vedením túto tému riešil a prijímal opatrenia. Viacerí psychológovia aj učitelia z praxe však kritizujú, že to bol práve on, kto zrušil takzvané nulté ročníky, kde mali deti zo zlých pomerov aspoň akú-takú príležitosť získať sociálne návyky a zlepšiť komunikáciu pred riadnym nástupom do prvého ročníka základnej školy.

Zavedenie povinnej dochádzky do materskej školy pre deti od piatich rokov nie je podľa nich dostatočným riešením. Deti z rómskych komunít do nich chodia v lepšom prípade sporadicky, v horšom vôbec.

Gröhlingovi ľudia pripravili minulý rok pre školy aj takzvaný manuál desegregácie s názvom Spolu v jednej lavici. Išlo však len o dokument plný všeobecných fráz o inklúzii, ktoré neponúkli žiadne konkrétne a praktické riešenia.

Splnomocnenec pre Rómov Hero Najefektívnejšie Rómom pomáhajú ľudia z cirkvi, lebo žijú priamo medzi nimi

Jozef Majchrák Adam Takáč

Rozhovor s Jánom Herom, ktorý od decembra 2021 vedie Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Pre žalobu od eurokomisie sa bývalý minister pustil do vzájomnej kritiky s poslancami OĽaNO.

„Vinník za žalobu je OĽaNO. Pretože v školstve odmieta pokračovať v opatreniach v oblasti desegregácie, ktoré sme rozbehli, a túto tému vôbec nerieši. OĽaNO teraz ukazuje prstom na iných a zbavuje sa zodpovednosti,“ hovorí exminister Gröhling, ktorý spomína opatrenia ako preplácanie doučovania, letných škôl či školských klubov detí pre deti zo znevýhodneného prostredia, reformu poradní či navýšenie počtu asistentov a pomocných profesií.

Reagoval tak na poslancov hnutia Igora Matoviča, ktorí ho obvinili z nečinnosti, pre ktorú hrozí Slovensku v súvislosti so žalobou pokuta. Poslanec Peter Pollák mladší zopakoval svoj návrh o povinnej škôlke od troch rokov pre deti zo znevýhodneného prostredia.

„Predškolská príprava detí zo sociálne znevýhodneného prostredia je základom. Deti z takéhoto prostredia musia prísť do prvého ročníka základnej školy so zručnosťami, vedomosťami a aj so znalosťou vyučovacieho jazyka, inak sa situácia v tejto oblasti nijako nevyrieši,“ tvrdí syn europoslanca Petra Polláka.