Trestné kódexy Ústavný súd zaradil spiatočku. Fico nevyužil príležitosť mlčať

Keď prešla na jar v parlamente novela Trestného zákona, médiá, mimovládky aj opozícia upozorňovali, že jej motívom je snaha zabezpečiť beztrestnosť pre tzv. našich ľudí. Prevažne nominantov Smeru a Hlasu.

Koalícia totiž presadila znižovanie trestov za korupciu aj skrátenie premlčacích lehôt. V praxi hrozilo, že zodpovednosti za svoje skutky sa vyhnú aj Peter Kažimír, Peter Žiga, Miroslav Výboh či Peter Košč.

Po tom, čo namietala protiústavnosť novely vtedajšia hlava štátu Zuzana Čaputová, sa však chvíľu javilo, že sudcovia z Košíc nepôjdu súčasnej vláde na ruku. V predbežnom rozhodnutí totiž pozastavili jej účinnosť.

Robert Fico bol síce spokojný, že Ústavný súd nenamietal proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, ale šípil možný problém. Taká bola aj jeho reakcia, keď demonštratívne pohrozil predsedovi súdu odvolaním z funkcie.

Otočka o 180 stupňov

Premiér ho totiž obvinil, že médiá sa dozvedeli o predbežnom verdikte súdu (pozastavenie účinnosti novely) skôr ako vláda. Ivan Fiačan sa síce voči úniku informácií ohradil, no vojnová sekera už bola vykopaná. 

Vo finále napokon súd posvätil prakticky všetko, na čom Ficovi záležalo, aby ochránil svojich ľudí pred spravodlivosťou. Namiesto jedného holuba tak má zrazu vláda v hrsti dva: špeciálnu prokuratúru aj trestné kódexy.

Niektorí budú možno namietať, že Fiačanov súd nemohol rozhodnúť inak, hoci predbežné pozastavenie účinnosti trestných noviel nabádalo k inému záveru. Podobne by však mohol argumentovať aj Maroš Žilinka. 

Aj ten sa zvykne brániť, že zneužívanie paragrafu 363 je ochranou zákonnosti. V skutočnosti však podobne ako Fico a spol. chráni záujmy vysokopostavených politikov, oligarchov či ľudí z bezpečnostných zložiek.

Nekonzistentné postoje

Ústavný súd dal pritom v jednej dôležitej veci vláde stopku. Ministerstvo spravodlivosti nebude môcť spätne vstupovať do dohôd o vine a treste, ktoré boli uzavreté pred schválením trestných kódexov (marec 2024).

Tým nepochopiteľnejšie je, že zníženie trestov za korupciu či skrátenie premlčacích lehôt sa bude vzťahovať aj na staršie prípady. Ich trestnosť zrejme nezanikne, ale páchatelia môžu vyviaznuť len s podmienkou.

Trochu alibisticky pôsobia aj výroky ústavných sudcov, ktorými zdôvodnili svoj nekonzistentný postoj. Napríklad veta, že „zaiste dôjde aj k prepusteniu nejakých páchateľov, ale to my nemôžeme ovplyvniť“.

Alebo reakcia na námietku, že trestné kódexy chystali aj obvinené osoby. Vraj treba rešpektovať prezumpciu neviny. V tomto prípade však ide o tak do očí bijúci konflikt záujmov, že by mal byť nadradený nad všetkým.

Vyhraj voľby a môžeš všetko

Pozoruhodné sú aj úvahy, prečo vláda pristúpila k radikálnemu zníženiu trestných sadzieb. Podľa ústavných sudcov vraj ide len o reakciu na ich prudké zvýšenie v minulosti. Až sa zdá, akoby žili v paralelnej realite…

Hoci Ústavný súd by mal byť z princípu nepolitický orgán, protichodnými rozhodnutiami a ich zmätočným zdôvodnením aktérom politického zápasu akoby nepriamo odkázal: Vyhraj voľby a môžeš všetko.

Situáciu okamžite využil premiér Fico, ktorý vyzval bývalú prezidentku Čaputovú, opozíciu, médiá aj mimovládky, aby sa ospravedlnili za „prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov“.

Ústavný súd bol jednou z mála inštitúcií, ktoré mohli aspoň spomaliť valcovanie právneho štátu súčasnou koalíciou. Stal sa však pravý opak, v kombinácii s atentátom na premiéra môže nabrať na sile a dynamike.