Lex atentát Obmedzenie zhromažďovacieho práva bude neprimerané, tvrdí ústavný právnik

Ústavou garantované právo pokojne sa zhromažďovať môže byť zákonom o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike (takzvaný „lex atentát“) neprimerane obmedzené, tvrdí ústavný právnik. Zákon a spôsob jeho prijímania kritizujú aj mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu či Via Iuris.

V prípade, že bude lex atentát prijatý, pričom hlasovať o ňom by sa malo na štvrtkovom zasadnutí parlamentu, mali by byť zakázané zhromaždenia v okruhu päťdesiat metrov od viacerých objektov ústavných orgánov, ako napríklad sídlo prezidenta, Národnej rady, vlády, Ústavného súdu, ako i iných objektov, v ktorých rokuje alebo vykonáva svoju pôsobnosť ktorýkoľvek z uvedených orgánov.

Zakázané majú byť aj zhromaždenia pred obydliami politikov či celkovo osôb, ktorých zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia. Taktiež by sa už nemali povoľovať protichodné zhromaždenia či také, ktoré by mohli zasiahnuť do práva na súkromie viacerých osôb alebo na pokojné užívanie obydlia viacerých osôb.

Návrh vytvára nové úlohy pre obce, ktoré majú určiť priestranstvo na konanie zhromaždení a budú môcť zhromaždenie zakázať, ak by bolo spojené s obmedzením práva na súkromie, pokojného užívania obydlia, dopravy, zásobovania alebo by bolo „v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva“, za predpokladu, že sa zhromaždenie môže konať inde.

Navrhovaný zákon pôvodne rátal aj s možnosťou pokút pre obce do výšky 16 500 eur, pokiaľ by obec po upozornení polície o hroziacom nebezpečenstve na proteste také zhromaždenie nezrušila a došlo by k jeho zásadnému narušeniu. Toto ustanovenie napokon bude z návrhu vypustené, podobne ako napríklad povinnosť internetových prevádzkovateľov poskytovať polícii metadáta o ľuďoch, ktorí sa vulgárne vyjadrujú na internete.

Vláda schválila lex atentátFico dostane doživotný plat aj ochranku, Dzurinda či Mečiar nie. Pred domami politikov bude zákaz protestovať

Adam TakáčMarek Holka

Mimovládky kritizujú proces aj neprimeranosť

Nezisková organizácia Via Iuris, ktorá na viaceré nedostatky lex atentát upozorňovala, hovorí, že ide o na poslednú chvíľu urobené zmeny, ktoré „ukazujú katastrofálny prístup koalície k legislatívnemu procesu“.

„Rozumieme, že po takej mimoriadnej udalosti, akou bola streľba na premiéra, je potrebné čo najrýchlejšie schváliť zákon na zvýšenie bezpečnosti politikov. No ani mimoriadna situácia neospravedlňuje tak zle napísané zákony, ktoré išli do parlamentu bez akejkoľvek odbornej diskusie,“ uviedla Via Iuris na svojej facebookovej stránke.

Organizácia kritizuje, že takéto rýchle prijímanie takého komplexného zákona neumožnilo, aby sa k nemu vyjadrili súdna rada či generálny prokurátor. „Výsledkom vylúčenia odborníkov, inštitúcií či samospráv sú katastrofálne napísané návrhy zákonov, ktorých zásadné časti sa musia opravovať na poslednú chvíľu. A opäť bez možnosti pripomienkovať ich,“ skonštatovala Via Iuris.

Návrh napriek zmenám kritizuje aj Nadácia Zastavme korupciu, napríklad za obmedzenie konania protestov v päťdesiatmetrovom okruhu od sídla prezidenta, teda Prezidentského paláca na bratislavskom Hodžovom námestí, ktoré je obľúbeným a častým miestom zhromaždení rôzneho druhu už desaťročia.

Vzhľadom na malú plochu tohto námestia a bezprostrednú blízkosť Prezidentského paláca by podľa Nadácie Zastavme korupciu na tomto mieste boli zhromaždenia de facto zakázané úplne. Aby bola dodržaná päťdesiatmetrová vzdialenosť, zhromaždenia by sa museli konať až za Fontánou mieru. „Tento návrh považujeme za neprimeraný zásah do ústavného práva zhromažďovať sa,“ skonštatovala Nadácia Zastavme korupciu.

Absenciu diskusie a pripomienkového konania v súvislosti s návrhom zákona kritizuje aj Únia miest Slovenska. Pre Postoj sa vyjadrila jej hovorkyňa Daniela Piršelová: „Finálne znenie takzvaného lex atentát zatiaľ nepoznáme. Zaznamenali sme, že k nemu boli uplatnené niektoré pozmeňovacie návrhy, aj také, ktoré znížili tlak na samosprávy, nepoznáme však všetky potrebné súvislosti. Bez ohľadu na zmeny prostredníctvom pozmeňovacích návrhov materiál nebol predložený do riadneho MPK, aby sme sa k nemu mohli vyjadriť, neprebehla ani žiadna diskusia iniciovaná samotným predkladateľom.“

Ústavný právnik Marek Domin. Foto: uniba.sk

Ústavný právnik považuje návrh za vágne naformulovaný

Na primeranosť obmedzení práva na zhromažďovanie sme sa spýtali aj ústavného právnika doc. Mareka Domina z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Je možné obmedzovať právo na zhromažďovanie, ktoré garantuje Ústava SR?

Ústavou garantované právo pokojne sa zhromažďovať je, tak ako takmer všetky základné práva a slobody, takzvané relatívne, čiže je ho možné za určitých okolností obmedziť. Akékoľvek obmedzenie však musí sledovať relevantný cieľ, ktorým je najmä ochrana práv a slobôd iných alebo ochrana verejného záujmu, a musí byť primerané (proporcionálne), čo zahŕňa aj požiadavku na nevyhnutnosť obmedzenia.

Nedávne praktické skúsenosti s výkonom zhromažďovacieho práva ukazujú, že isté obmedzenia, ktoré by mali za cieľ ochranu bezpečnosti, nielen politických reprezentantov, ale vo všeobecnosti, sú zrejme na mieste.

Myslíte si, že obmedzenie zhromažďovacieho práva v zmysle lex atentát je primerané?

Či návrh takzvaného lex atentát v podobe, v akej bol predložený do Národnej rady, zavádza primerané obmedzenia, je otázne. Na jednej strane navrhuje rozšíriť zhromaždenia, ktoré sú zakázané priamo zo zákona. Malo by ísť napríklad o zhromaždenia v blízkosti objektov, v ktorých pôsobia štátne orgány (prezident SR či vláda SR). Na druhej strane navrhuje rozšíriť dôvody, pre ktoré sa (ohlásené) zhromaždenie zakáže obcou, ktorej táto právomoc aj doteraz patrila.

Vo vzťahu k prvej časti mám výhrady najmä voči tomu, že sa navrhujú zakázať všetky zhromaždenia v blízkosti vymedzených objektov bez ohľadu na to, či v danom okamihu dotknutý orgán v danom objekte skutočne rokuje alebo zasadá. Takto zvolený prístup nemožno považovať za nevyhnutný, a preto ani za primerané obmedzenie zhromažďovacieho práva. Ak má byť účelom tohto obmedzenia ochrana výkonu funkcií daného orgánu, zákaz v čase, keď tam daný orgán nepôsobí, nie je nevyhnutný.

Vo vzťahu k druhej časti sú navrhované dôvody možného zákazu zhromaždení zo strany obce formulované pomerne vágne. Už takto pomerne veľké bremeno zodpovedností obcí sa má navýšiť hrozbou pokuty v prípade, ak obec v niektorých prípadoch zhromaždenie nezakáže, hoci by na to bol dôvod. (Toto ustanovenie by nakoniec v schválenej podobe zákona nemalo byť, pozn. red.)

Je podľa vás obmedzenie zhromažďovania v okolí obydlia politikov primerané?

Pomerne nedávne negatívne praktické skúsenosti ukazujú, že obmedzenie výkonu zhromažďovacieho práva v tesnej blízkosti obydlí ľudí je potrebné, nevyhnutné, a preto aj primerané.

Vo všeobecnosti síce platí, že politici by mali zniesť väčšiu mieru kritiky ako bežní občania, najmä pri výkone slobody prejavu, ktorý je súčasťou výkonu zhromažďovacieho práva, no neznamená to, že musíme dav zhromaždených osôb pustiť prakticky pod okná obydlia politického reprezentanta. Ak ide skutočne o jeho obydlie, aj vo vzťahu k nemu zostáva zachované právo na súkromie.

Výkon zhromažďovacieho práva a s ním spojený výkon slobody prejavu je skôr na mieste v priestore, ktorý je spojený s pracovným prostredím politického reprezentanta a nie jeho súkromným priestorom.

Protest pred bytovým domom Bonaparte v roku 2016. V bytovke býval vtedajší premiér Robert Fico. Foto: TASR/Andrej Galica

Považujete vymedzenie obmedzenia práva na zhromažďovanie za dostatočné? Bude sa vzťahovať aj na miesta, kde politik reálne býva, hoci aj ak tam nemá trvalý pobyt ani nie je vlastníkom nehnuteľnosti?

Návrh predpokladá zákaz zhromaždenia zo strany obce, ak sa toto zhromaždenie má konať v blízkosti obydlia osoby, s ktorej výkonom zamestnania alebo povolania toto zhromaždenie priamo súvisí. Treba zdôrazniť, že nemusí ísť len o politikov. Napríklad počas pandémie COVID-19 sme boli svedkami zhromaždení v blízkosti obydlí lekárov či iných osôb zapojených do riešenia pandémie. Takto formulovaný rozsah chránených osôb považujem za vhodný.

Pojem obydlie, s ktorým návrh pracuje, súčasne pokrýva aj situácie, ak ide o nehnuteľnosť, v ktorej daná osoba nemá trvalý pobyt alebo ju nevlastní. Podstatné je to, že v ňom fakticky býva. Takýto široký prístup k pojmu obydlie vychádza aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Isteže, v prípade absencie trvalého pobytu alebo vlastníctva môže byť náročnejšie preukázať, že ide skutočne o obydlie danej osoby.

Nedostatkom tejto časti návrhu je však to, že nešpecifikuje, čo treba považovať za blízkosť obydlia. V prípade zákazov priamo zo zákona vo vzťahu k objektom štátnych orgánov je, naopak, stanovená hranica päťdesiat metrov.

Môže v zmysle zákona byť obmedzené zhromažďovanie v okolí viacerých bydlísk jedného konkrétneho politika? Napríklad ak má viacero nehnuteľností, budú protesty zakázané pri každej?

V podstate áno, no v každom jednotlivom prípade by sa malo preukázať, že ide skutočne o obydlie daného politického predstaviteľa. Ak by napríklad vlastnil vilu, ktorú by len prenajímal a reálne by v nej nebýval, zákaz zhromaždenia by bol v rozpore s účelom, ktorý sa návrhom sleduje.

Myslíte, že bude jednoduché toto obmedzenie zhromažďovania obchádzať?

Viaceré ustanovenia návrhu sú formulované pomerne vágne a nie jednoznačne. Skôr ako obchádzania v zmysle, že zhromaždenia sa budú aj napriek zákazu konať, sa však obávam toho, že zakázané budú aj zhromaždenia, ktoré by zakázané byť nemuseli, ak by sa striktne sledoval len účel dotknutých zákonných ustanovení.