Matovičovo hnutie upadá Strácajú členov aj desaťtisíce voličov. Akí sympatizanti zostali a aké sú trendy?

Názoroví oponenti ich ostrakizujú, doterajší spojenci s nimi prestávajú spolupracovať a odišli od nich viacerí členovia, naposledy jeden zo zakladateľov.

Hnutie Igora Matoviča má krízu a stráca voličov.

Kým vlani hnutie Slovensko ešte ako OĽaNO volilo do parlamentu 264-tisíc ľudí, v tohtoročných dvoch voľbách, prezidentských aj európskych, zaznamenalo niekoľkonásobný pokles voličov.

Napokon aj prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že hnutie oproti voľbám stratilo desaťtisíce voličov a hýbe sa okolo hranice zvoliteľnosti.

Hnutie Slovensko v najnovšom prieskume agentúry Focus získalo len 4,1 percenta hlasov, čiže kleslo od začiatku apríla o viac ako dva percentuálne body, čo znamená, že stratilo tretinu voličov. Je to zároveň viac než 50-percentný pokles oproti parlamentným voľbám.

Matovič si tento trend uvedomoval, preto sa rozhodol kandidovať ako prezidentský kandidát, aby cez jeho témy a útoky najmä na protikandidáta Petra Pellegriniho ostalo hnutie prítomné v médiách.

Matovič pripomínal Pellegrinimu kauzy a minulosť v Smere, ale rétorika, s ktorou vyhral voľby v roku 2020, teraz už nefungovala.

Podľa analýzy demografa Michala Škopa a dátovej analytičky Kateřiny Mahdalovej pre denník SME až tri štvrtiny voličov Matovičovho hnutia neprišli voliť v druhom kole.

V eurovoľbách ani dve percentá

Odlev voličov sa ukázal aj v eurovoľbách. Hnutie získalo iba 29-tisíc hlasov, čo nestačilo ani na dve percentá. Prišlo tak aj o europoslanca. Navyše aj teraz pomáhali hnutiu hlasy z rómskych osád, bez ktorých by sa vlani hnutie do parlamentu zrejme ani nedostalo.

V eurovoľbách malo hnutie nad päť percent iba v okresoch Kežmarok a Sabinov. Inde výrazne pohorelo.

V hnutí si uvedomujú, že výsledok eurovolieb predstavuje problém. Líder Matovič však nechcel dosiahnuté výsledky komentovať. V reakcii pre denník Postoj iba opakoval, že ich najzásadnejší problém je, že nedostávajú priestor v médiách.

„Drvivá väčšina médií sa k nám správa macošsky. Zrejme tam prebehla nejaká dohoda, nechcem konšpirovať, ale všetko tomu nasvedčuje, že nášmu hnutiu netreba dávať priestor v médiách. Vedia, že ‚zíde z očí, zíde z mysle‘, a tak všetko nasmerujú tým správnym progresívnym smerom,“ reagoval Matovič.

Pravdou však je, že OĽaNO ani v minulosti nemalo vlastné mediálne zázemie, a to ani v roku 2020, keď vďaka pozoruhodnému finišu vyhralo voľby, hoci mediálny mainstream si ako lídrov zmeny predstavoval skôr PS/Spolu či stranu Andreja Kisku.

Po tom, čo Matovičovo hnutie postupne stratilo počas vládnutia dve tretiny voličov z roku 2020, je v politickej defenzíve, navyše časť jeho voličov prešla k Demokratom a bývalému OĽaNO chýbajú nápady, ako obrátiť trendy.  

Aj v európskych voľbách malo hnutie Slovensko slabý mediálny výtlak, a to i z dôvodu, že na európsku kandidátku sa tentoraz Matovičovi nepodarilo prilákať zaujímavé či prekvapivé mená, ktoré by vyvolali pozornosť. 

Hnutie robilo chyby, priznala Jurinová

Matovič zároveň kritizoval naratív, ktorý sa objavoval v niektorých médiách, že najdôležitejšie je, aby PS porazilo Smer. „Opäť na to doplatili demokratické strany. Tri z nich zastúpenie v europarlamente nemajú,“ zhodnotil Matovič, čím myslel svoje hnutie a strany SaS a Demokrati.

Pokles podpory považuje jedna zo zakladateľov hnutia Erika Jurinová za dôsledok toho, že hnutie „nieslo bremeno nepopulárnych opatrení“.

Žilinská županka menovala pandémiu, ruskú vojnu, vysokú infláciu. „Viacerí aktívni politici zo všetkých strán politického spektra ich zneužili na boj o moc,“ komentovala Jurinová s tým, že tento boj využili na osobné výhody a nie na lepšie riešenia pre ľudí.

Zakladajúca členka bývalého OĽaNO Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Jurinová priznala, že hnutie robilo chyby. Dodala však, že išlo o „najkrízovejšie obdobie v dejinách“ a krajina na to nebola technicky ani materiálne pripravená.

„Budeme výsledky volieb analyzovať a na základe toho rozhodneme o ďalších krokoch hnutia,“ zhodnotila zakladateľka hnutia, ktorá vo vlaňajších parlamentných voľbách viedla kandidátku hnutia, ale po zvolení do parlamentu už nenastúpila.

Hnutie bez pozitívnych vyhliadok

Z minulosti vieme o viacerých príkladoch, keď strany odvrátili klesajúci trend preferencií, no vyhliadky pre hnutie Slovensko nie sú perspektívne.

„Strana sa nachádza v bode, keď už nie je možné hodnotiť jej vyhliadky pozitívne,“ povedal pre Postoj sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.

Nerád by vyslovil definitívne stanovisko o tom, či je strana odpísaná alebo nie, poznamenal však, že za klesajúci trend môže odchod viacerých výrazných politikov.

„Pre stranu nikdy nie je dobré, keď z nej politici odchádzajú, lebo je to negatívny signál pre samotných voličov,“ zhodnotil Slosiarik.

Hnutie minulý týždeň opustil jeden zo zakladateľov Jozef Viskupič, ktorý hnutie OĽaNO založil spolu s Matovičom, Erikou Jurinovou a Martinom Feckom. Trnavský župan sa pridal k Progresívnemu Slovensku.

Jozef Viskupič s Igorom Matovičom ešte v roku 2012. Foto: TASR/Martin Baumann

Viskupič bol otvoreným kritikom Igora Matoviča, jeho komunikácie aj formy robenia politiky. V roku 2022 napríklad kritizoval prijatie prorodinného balíka, po ktorom sa rozpadla vláda Eduarda Hegera. Žiadal reflexiu v strane.

Šéfovi Trnavského samosprávneho kraja chýbala v hnutí väčšia angažovanosť na regionálnej a lokálnej úrovni a cítil aj odklon od smerovania hnutia.

„V posledných voľbách som v hnutí reprezentoval krídlo umiernených liberálov… Aj Igor hovoril, že značka OĽaNO viac reprezentuje konzervatívneho voliča a chápe, že si idem so svojou liberálnou agendou hľadať cestu niekam, kde to je viac autentické,“ vravel Viskupič o svojom prestupe k progresívcom.

Podľa Matoviča sa Viskupič za posledné roky iba minimálne podieľal na chode hnutia, a preto jeho odchod nevníma dramaticky. „Odkedy je županom, tak sa o hnutie v podstate nezaujímal. Objavil sa na každom treťom sneme a okrem toho nič,“ reagoval Matovič pre Postoj.

O svojom odchode z hnutia informoval Viskupič hnutie ešte na sneme v marci. „Oznámil svoj odchod pred pár mesiacmi s tým, že ho oznámi až po eurovoľbách, aby hnutiu nepoškodil, no urobil to presne naopak, ako sľúbil,“ povedal Jakab. 

Viskupič tesne pred eurovoľbami podporil jednotku kandidátky Progresívneho Slovenska Ľudovíta Ódora, nie vlastné hnutie, ktorého bol členom.

Okrem Viskupiča odišli aj ďalší

Z hnutia však v poslednom období neodišiel iba Viskupič.

Pre nekritický prístup vedenia, netransparentné skladanie kandidátky či pre politickú izoláciu požiadali o ukončenie členstva Peter Kremský, Ján Marosz, Peter Liba, Veronika Gmiterko či Mária Šofranko, ktorá bola v roku 2020 dokonca volebnou líderkou hnutia.

„Za posledný rok sa do politiky bývalého OĽaNO dostalo stále viac populizmu, konfliktnosti a politického obchodovania,“ napísali vo februári bývalí poslanci hnutia do spoločného vyhlásenia.

Matoviča opúšťajú bývalí poslanciKritizujú populizmus, prezidentskú kandidatúru aj zmenu názvu

TASRPostoj

Tvrdili tiež, že vedenie hnutia ignoruje alebo bagatelizuje kritické pripomienky a z autentického protikorupčného hnutia sa stalo „prostredie, kde prevládajú individuálne záujmy, v ktorom o všetkom rozhoduje pár spriaznených ľudí a nefunguje vnútorná kontrola“.

To však odmietol generálny manažér strany a člen predsedníctva Július Jakab, ktorý pre Postoj uviedol, že v rámci hnutia si „vždy vedeli sadnúť“ a pomenovať si veci s tým, že nastavili aj víziu do budúcnosti.

Matovič tvrdí, že tieto odchody vôbec neberú tragicky. „Lebo keď ľudia odpadávajú, tak odpadávajú,“ povedal s tým, že sa treba obklopovať ľuďmi, ktorí vás v ťažkých chvíľach nezradia.

Členovia hnutia, ktorí vo februári odišli, kritizovali aj nedotiahnutú kampaň, s ktorou má hnutie problém aj v súčasnosti. Stretnutia s občanmi pred eurovoľbami nefungovali tak ako pred parlamentných voľbami. Ľudia prichádzali politikom od Matoviča často vynadať či prejaviť nesúhlas s ich politikou. 

Foto: TASR/Jakub Kotian

Podľa vzoru víťaznej kampane v roku 2020, keď hnutie počúvlo Kristiána Čekovského a prišlo do francúzskeho Cannes označiť údajnú vilu Jána Počiatka za „národný majetok“, chcel Matovič podobným štýlom v zahraničí zaujať aj pred eurovoľbami.

Na kyjevskom Majdane rozprestrel 42-metrový transparent, v ktorom odkázal Európskej únii, aby sa zobudila. „EÚ, zobuď sa! Pomôž Ukrajine zachraňovať životy teraz, lebo o pár rokov budeš platiť oveľa viac za ochranu životov občanov EÚ,“ napísali na baner. Táto ukrajinská kampaň však zjavne na voličov hnutia nezapôsobila, tému volieb vystihli v opozičnom tábore lepšie aj Demokrati Jaroslava Naďa, ktorí získali o 40-tisíc voličov viac než Matovičovo hnutie.  

Matoviča už v minulosti opustilo viacero známych politikov, napríklad Alojz Hlina, Štefan Kuffa, neskôr Viera Dubačová, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová či Jozef Lukáč. Odišli od neho aj Ján Budaj a poslanci združení pod Občianskodemokratickou platformou. Tí napokon prešli do strany Demokrati s Eduardom Hegerom a Jaroslavom Naďom.

Kto sú voliči Matovičovho Slovenska

Zatiaľ čo v roku 2020 boli voliči hnutia „všehochuťou“, dnes sú ľudia podporujúci Igora Matoviča viac vyprofilovaní. Je to, samozrejme, dané aj úbytkom voličov.

Z dát agentúry Focus kumulovaných za mesiace január až apríl, ktoré má denník Postoj k dispozícii, vyplýva, že hnutie má prevažne stredových (47 percent) a konzervatívnych voličov (35 percent). Medzi liberálov sa zaradilo iba 17 percent sympatizantov bývalého OĽaNO.

Ukazuje sa to aj na preferovanom type politiky voličov. Konzervatívny typ, ktorý zdôrazňuje tradičné hodnoty a stabilitu, preferuje 35 percent sympatizantov hnutia, 26 percent zas preferuje sociálnodemokratický typ, ktorý zdôrazňuje potrebu silného štátu či sociálnu spravodlivosť.

Liberálny typ politiky preferuje 18 percent voličov hnutia, národný typ deväť percent a progresívny typ šesť percent.

Pokiaľ ide o vzdelanosť voličov, hnutie volí približne 30 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí, 37 percent sympatizantov má stredoškolské vzdelanie s maturitou a približne 34 percent voličov má nižšie vzdelanie.

Focus zbiera dáta aj o návštevnosti bohoslužieb. Aspoň raz za týždeň chodí na omše 27 percent voličov Matovičovho hnutia a aspoň raz za mesiac 14 percent. Menej často alebo vôbec nenavštevuje bohoslužby viac ako polovica respondentov voliacich hnutie Slovensko.

Na porovnanie, z dát sa javí, že Matovič má viac mladších voličov ako strana Demokrati. Kým hnutie Slovensko má 30 percent sympatizantov do 34 rokov, Demokrati majú v tejto vekovej kategórii asi len 18 percent voličov.

Rozdiely sú, samozrejme, aj na liberálno-konzervatívnom sebazaradení voličov. Demokrati majú výrazne viac liberálne zmýšľajúcich ľudí ako hnutie Slovensko. Zrejme s tým súvisí aj religióznosť voličov, keďže sympatizanti Demokratov výrazne menej navštevujú bohoslužby ako voliči Matoviča.

Voliči išli k Naďovi aj k Pellegrinimu

Napriek týmto dátam čerpajú tieto dva politické subjekty z veľkej časti z rovnakého rezervoára voličov a sú teda na politickom spektre konkurentmi.

Príkladne sa to podľa Slosiarika ukázalo hneď pri prvom prieskume po vzniku Demokratov, keď sa volebný elektorát OĽaNO rozdelil takmer presne na dve polovice. Matovič potom pred parlamentnými voľbami síce prilákal časť voličov, ktorí ho posunuli do Národnej rady a stranu Eduarda Hegera nie, no Slosiarik tvrdí, že to má aj dlhodobejšie následky.

Demokratom sa takmer podarilo dosiahnuť vo voľbách do Európskeho parlamentu potrebných päť percent, kým hnutie Slovensko nemalo ani dve percentá. Strane, ktorú dnes vedie Jaroslav Naď, chýbalo asi 4 700 voličov, aby prekročili kvórum a mali zástupcu v europarlamente.

Voliči hnutia Slovensko okrem Demokratov odchádzajú aj do Progresívneho Slovenska a čiastočne do SaS.

Slosiarik však upozornil, že pôvodní sympatizanti hnutia neodchádzajú len k opozičným stranám. „Značná časť voličov odišla k strane Hlas,“ povedal šéf Focusu, podľa ktorého Hlas v predčasných parlamentných voľbách zohrával práve takú úlohu, ktorú zvyknú plniť nové strany.

Podľa Slosiarika bol Hlas tzv. tranzitnou stranou, ktorá umožnila ísť voličom do „politického medzipriestoru“.

„Neprešli na druhý breh, napríklad k Smeru alebo SNS, čo by bolo pre mnohých týchto voličov neakceptovateľné,“ spresnil Slosiarik s tým, že títo voliči našli v Hlase pomyselné útočisko. Argumentoval tým, že Pellegrini sa pôvodne chcel od Smeru odlíšiť a vyhraniť. Išlo o časť voličov, ktorí boli sklamaní z vtedajšej Matovičovej vládnej koalície.

Nepopulárny líder a zmena názvu

Slosiarik zároveň poukázal na to, že pre voličov je podstatná aj popularita lídra strany. Celková dôvera v Igora Matoviča je veľmi nízka, čo potvrdzujú prieskumy dôveryhodnosti politikov.

Matovič sa v rebríčkoch objavuje naspodku, pričom jeho priemerná dôveryhodnosť v posledných dvoch rokoch je len na úrovni desiatich percent. „Patrí k tým najnižším v porovnaní s lídrami ostatných politických strán,“ doplnil Slosiarik.

Jurinová priamo neodpovedala na otázku, či by sa mal Matovič na istý čas stiahnuť práve preto, že je v rebríčku dôveryhodnosti veľmi nízko.

„Igor Matovič nie je dokonalý a urobil viaceré chyby. Na druhej strane veľmi nebojácne a jasne pomenoval kľúčový problém našej spoločnosti – že osobný záujem, respektíve záujem rôznych skupín, je povýšený nad záujem spoločnosti, štátu, čo prináša jeho postupné chradnutie,“ povedala Jurinová.

Hnutiu podľa šéfa Focusu uškodili aj konflikty s Richardom Sulíkom, keď bolo OĽaNO vo vláde. Voliči podľa neho reflektovali na niekedy až osobné útoky aktérov a boli politikou znechutení.

Ďalším aspektom, ktorý môže zohrávať podľa Slosiarika nejakú rolu, je zmena názvu hnutia. „Toto je jedným z faktorov, ktorý zneprehľadnil situáciu pre časť voličov,“ uviedol s tým, že to však nemajú v agentúre vyskúmané.

Eduard Heger a Igor Matovič v centrále bývalého OĽaNO. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Matovičovo hnutie sa od októbra 2023 volá Slovensko. Predseda poslaneckého klubu hnutia Michal Šipoš to vtedy komentoval slovami, že zmenu urobili práve preto, aby prejavili verejný záväzok voči všetkým čestným ľuďom, ktorým na Slovensku záleží.

Hnutie čelilo za zmenu názvu kritike, že si chcú privlastniť Slovensko. Médiá dlhšie používali pri menovaní hnutia názov „bývalé OĽaNO“.

Podľa Slosiarika je názov strany zásadná vec a medzi ľuďmi všeobecne akceptovaná. Voliči poznali stranu pod názvom OĽaNO, čo pre časť voličov môže teraz pôsobiť chaoticky.

„Jadro voličov sa, samozrejme, dozvie o zmene názvu strany, ale pre ďalšiu časť voličov, ktorí nemajú takú pevnú a silnú väzbu na tú stranu, môže byť premenovanie problémom,“ zhodnotil.

V agentúre sa už párkrát stalo, že keď položili respondentovi otázku, akú inú stranu volil, tak odpovedal, že OĽaNO. „A to napriek tomu, že hnutie Slovensko je aj explicitne v zoznamoch na výber,“ opísal Slosiarik.

Jeden zo zakladateľov hnutia Martin Fecko sa síce odmietol vyjadrovať k ďalšiemu smerovaniu hnutia, no v telefonáte podotkol, že najviac mu prekáža zmena názvu z „Obyčajných ľudí“. Terajší názov označil za všeobjímajúci, ktorý mu „už nereže“.

Podľa koalície „ľudské trosky“

Členom hnutia nepripadá ostrakizácia zo strany vládnej koalície ničím výnimočná. Podľa nich si práve oni neprajú, aby bol Matovič, ktorý poukazuje na ich „rozkrádačky“, na politickej scéne.

Dištancovanie sa od Matoviča najviac v médiách prezentujú politici SNS. Už začiatkom roka Rudolf Huliak povedal, že v rámci koalície existuje dohoda, že s Matovičom sa v televíznych debatách nediskutuje.

„Keď herec nemá publikum, tak prestane hrať. O to nám všetkým ide, pretože nám už lezie na nervy,“ vravel vtedy Huliak s tým, že sa budú podľa dohody aj riadiť.

Foto: TASR

Roman Michelko z SNS však zašiel ešte ďalej a pri slovách o vytesnení Igora Matoviča a jeho „politiky nenávisti“ použil na margo členov hnutia aj slovné spojenia „ľudské trosky“ či „vredy spoločnosti“.

„Všetci ostatní oportunistickí olajnisti môžu dostať rozhrešenie v jedinej jednej veci, že sa verejne dištancujú od týchto ľudských trosiek, od týchto ľudských oblúd, vyjdú z poslaneckého klubu a budú sa verejne kajať. Či už je to Záborská, Vašečka, Krátky, Grendel a ešte štvorica rómskych poslancov, ktorí sa tam dostali len vďaka mega podvodu,“ vravel Michelko krátko po atentáte na premiéra Roberta Fica, keď koaliční politici hovorili o potrebe zmieru v spoločnosti.

V danom období označil aj minister vnútra a terajší líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok hnutie Slovensko za „extrémistickú skupinu“, s ktorou sa nemá nikto o ničom baviť.

Bez opozičnej spolupráce

Napriek tomu, že hnutie má v parlamente 16 poslancov (ako klub Slovensko, Za ľudí a KÚ), a teda sú druhým najsilnejším opozičným klubom, ich vplyv na zmeny nie je veľký.

Môže za to fakt, že medzi hnutím a zvyškom opozície nie je veľká spolupráca. Matovič tvrdí, že v rámci opozície sú ostatné strany dohodnuté, že sa žiadne spoločné činnosti s hnutím Slovensko nevykonávajú.

Poslankyňa NOVA AndrejuvováNový Hegerov projekt voliť nebudem, nič konzervatívne v ňom nevidím

Lukáš Kekelák

„Aj keď sme za posledných osem mesiacov niečo spravili, dohodli sme sa s KDH alebo s PS, tak rýchlo SaS a Sulík začali voči tomu brojiť, že to je porušenie dohody,“ povedal Matovič.

Šéf SaS Branislav Gröhling nevidí dôvod diskutovať s Igorom Matovičom. „Je zodpovedný za situáciu, v ktorej aktuálne sme,“ uviedol.

Hnutie bolo izolované napríklad aj počas protivládnych protestov proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Na demonštráciách sa zúčastňovali iba PS, SaS a KDH.

Jedným z mála príkladov, kde všetky opozičné strany spolupracovali, bola kritika splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie manažmentu pandémie Petra Kotlára, ktorý na medzinárodnej scéne za Slovensko odmietol zdravotnícke postupy krajín WHO.

Čo bude s hnutím ďalej?

Matovič povedal, že jeho hnutie pôjde do ďalších parlamentných volieb aj napriek ostrakizácii od koaličných či opozičných politikov a médií.

„Zánik hnutia nehrozí,“ zhodnotil.

„My si svoje štyri, možno päť percent získame, ale tie štyri percentá vlastne zabezpečia, že tu bude vládnuť mafia,“ uviedol Matovič s tým, že to závisí aj od progresívnych médií.

Foto: TASR

Je otázkou, či by hnutie nemalo obnoviť stredovú pozíciu na politickej mape. Podľa Jurinovej hnutie vzniklo ako stredový subjekt a téma boja proti korupcii je stále aktuálna.

Jurinová povedala, že slovenská spoločnosť sa stále delí „na tých, ktorí berú štát ako korisť a zdroj výhod, a na tých, ktorí chcú, aby štát garantoval rovnosť pred zákonom, spravodlivosť, šance schopným a podporu zraniteľným“.

„Z toho dôvodu ako hnutie musíme pokračovať – komunikačne aktualizovať základné ciele vyplývajúce z týchto princípov a pracovať na obnove dôvery medzi ľuďmi,“ načrtla Jurinová ďalšiu víziu hnutia.

O stredovú pozíciu sa v súčasnosti usiluje Progresívne Slovensko, jasný líder opozície, ktorý tento záujem aj výrazne komunikuje. Májový snem progresívcov v Košiciach zarámcovali na tom, že chcú prevziať „konzervatívnu rolu“ a robiť aj ústupky v programe.

Líder PS Michal Šimečka však neskôr odmietol, že by jeho hnutie upustilo od niečoho zo svojho programu.

Boj o politický stred tak bude v nasledujúcich mesiacoch či rokoch pre politikov aktuálnou témou.