Tesne pred bránami europarlamentu Sulíkov útek do Bruselu nevyšiel a Naďovi nepomohla ostrá politika, v ktorej chce pokračovať

Päťpercentnú hranicu vo voľbách do europarlamentu prekročilo iba päť strán. Dvom stranám, SaS a Demokratom, ušiel Brusel iba tesne. Ostatné politické subjekty výraznejšie zaostávali.

Prehru výraznejšie pocítila SaS, ktorá stratila dva európske mandáty. Pritom si trúfali až na tri kreslá.

Kým pred piatimi rokmi volilo stranu 94 839 ľudí, čo znamenalo výsledok na úrovni 9,6 percenta, teraz získali liberáli iba 72 703 hlasov, čo stačilo iba na výsledok 4,92 percenta. Chýbalo im približne 1 150 hlasov, aby prekročili päťpercentné kvórum.

Lídrom kandidátky SaS do európskych volieb bol dnes už bývalý predseda strany Richard Sulík, ktorého plán získať miesto v Bruseli nevyšiel. „Osobne ma mrzí, že nám chýbalo len pár hlasov,“ komentoval neoficiálne výsledky v nedeľu na sociálnej sieti.

„Výsledok beriem ako líder kandidátky na seba, keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát,“ napísal Sulík.

Čestný predseda SaS Richard Sulík. Foto: TASR/Jaroslav Novák

SaS sa pritom pozerala na kampaň pomerne triezvo. Strana kritizovala Smer, že zneužíva atentát na premiéra Roberta Fica, no zároveň odsudzovala naratív, s ktorým prichádzalo PS, že Smer chce Slovensko vytrhnúť z EÚ. „Ani jedno, ani druhé nie je celkom pravda,“ vravel aktuálny líder strany Branislav Gröhling s dodatkom, že sa z kampane stalo „trápne divadlo“.

Liberálom nepomohol ani fakt, že trojka kandidátky Vladimíra Marcinková bola spomedzi všetkých kandidujúcich politikov najsilnejšia na Instagrame. Interakcie jej príspevkov boli väčšie ako interakcie kandidátov PS – Ľudovíta Ódora, Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej či Martina Hojsíka.

Marcinková si nemyslí, že by mal Sulík brať výsledky na seba. „Nedávam to za vinu Richardovi Sulíkovi ani nikomu konkrétne,“ uviedla pre Denník N s tým, že stojí pred otázkou, ako bude ďalej pokračovať v politike, aby sa cítila užitočná.

Rozhodne sa aj podľa toho, aký presný počet preferenčných krúžkov získa. Prednostné hlasy budú známe v nedeľu večer po zverejnení oficiálnych výsledkov.

Tesne neprešli ani Demokrati

„Toto ráno je ťažké, ale nič sa nekončí,“ napísali Demokrati v nedeľu na sociálnej sieti. Do europarlamentu neprekĺzli napriek tomu, že podľa posledných predvolebných prieskumov mali stúpajúci trend. Ak by ich v sobotu bolo volilo o takmer 4 700 voličov viac, prekročili by kvórum.

Hoci strana v eurovoľbách neuspela, jej šéf a volebný líder kandidátky Jaroslav Naď považuje výsledok za solídny. „Chceli sme výsledok nad 60-tisíc hlasov a získali sme 70-tisíc. Z tohto hľadiska sme náš cieľ naplnili,“ zhodnotil Naď pre Postoj s tým, že mandát ich stála vyššia volebná účasť.

Demokrati si mysleli, že výsledok nad 60-tisíc hlasov bude postačovať na jeden bruselský mandát. Účasť v eurovoľbách sa však rapídne zvýšila, čo zmenilo prepočty.

Naď kritizoval aj politiku PS, ktoré opakovalo, že jediným cieľom je poraziť Smer. „Nerozumiem tejto krátkozrakej politike,“ povedal šéf Demokratov. Tvrdí, že ak by progresívci získali o percento menej, nezaregistrovali by to, naopak, mandáty by získali SaS aj Demokrati.

Voľby vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom takmer 28 percent pred druhým Smerom s 25 percentami a treťou Republikou s 12 percentami.

Noví europoslanciOkrem Blahu a Kaliňáka aj moderátorka Infovojny, bývalý Jojkár, Hegerova exporadkyňa či Sajfova manželka

Lukáš Kekelák

Demokrati sa v eurokampani snažili zaujať kontroverznou kampaňou, ktorá si pomáhala tízingovými prvkami. Spočiatku na ich bilbordoch viseli proruské odkazy ako „Ukrajina je nepriateľ“ alebo „Bez Ruska neprežijeme“.

Neskôr tieto bilbordy prelepili a vysvetľovali, že podobná kampaň má vzbudiť pozornosť a poukázať na výroky koaličných politikov. „Potrebovali sme siahnuť k voličovi, ktorý doteraz nebol nikde zakotvený, a zároveň od nás volič očakával jasnú opozičnú politiku,“ vysvetlil pre Postoj líder kandidátky.

Foto: Facebook/Jaro Naď

Ešte pred atentátom Demokrati tvrdili, že súčasná opozícia bola doteraz príliš opatrná a slušná. Naď povedal aj to, že treba vytiahnuť boxerské rukavice. Myslí si to aj naďalej, vraví, že takáto kampaň im pomohla a do budúcnosti by ju nemenil. „To bola reakcia na politiku vlády v čase, keď chceli likvidovať médiá a mimovládne organizácie a útočili na konkrétnych ľudí, ktorí sa venovali spravodlivosti,“ uviedol Naď s tým, že nikdy nevyzývali na žiadne násilie.

Prebojovať sa Demokratom do europarlamentu nepomohol ani bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý koncom minulého roka ešte zvažoval kandidatúru na prezidenta. Napokon sa pokúsil získať kreslo v Bruseli.

Hamran sa podľa preferenčných hlasov rozhodne, či ostane v politike alebo v nej skončí. Tvrdí, že kľúčová je preňho podpora od občanov. Exšéf polície mal pred kampaňou ponuku kandidovať do Bruselu aj od Igora Matoviča či od Progresívneho Slovenska.

Na kandidátke Demokratov bol aj Juraj Šeliga či Jana Žitňanská, ktorá už v minulosti bola europoslankyňou. Zvolená bola v roku 2014 za hnutie NOVA Daniela Lipšica. O podporu voličov sa uchádzali aj manželky policajtov zo skupiny takzvaných čurillovcov Jarmila Koteková a Natália Svítková. Z posledného miesta kandidoval bývalý šéf strany Eduard Heger.

Neuspel ani Matovič

Výrazný neúspech zaznamenala koalícia strán Slovensko a Za ľudí. V sobotných eurovoľbách podľa neoficiálnych výsledkov získali iba 29-tisíc hlasov, čo stačilo na dve percentá hlasov.

V minulom volebnom období zastupoval bývalé OĽaNO v Bruseli europoslanec Peter Pollák st., ktorý bol volebným lídrom kandidátky. Podobne ako v predchádzajúcich kampaniach, aj teraz sa zameral najmä na rómske osady.

Hnutie Slovensko sa totiž do národného parlamentu dostalo aj vďaka hlasom Rómov, bez nich by to zrejme nebolo vyšlo.

Eurokandidátku sa snažil posilniť aj líder hnutia Igor Matovič, ktorý podobne ako pri prezidentských voľbách nejavil záujem o bruselské kreslo.

Líder hnutia Slovensko. Foto: Facebook/Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

Počas eurokampane sa traja kandidáti hnutia Slovensko, podľa vzoru z víťaznej kampane v roku 2020, vybrali pár dní pred eurovoľbami do ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Igor Matovič, Roman Mikulec a Ľubomír Galko sa snažili na kyjevskom Majdane zaujať dlhým, 42-metrovým transparentom, v ktorom odkazovali Európskej únii, aby sa zobudila.

„EÚ, zobuď sa! Pomôž Ukrajine zachraňovať životy teraz, lebo o pár rokov budeš platiť oveľa viac za ochranu životov občanov EÚ,“ napísali na baner.

Líder hnutia sa pri tejto kampani v živých vysielaniach na sociálnych sieťach snažil prilákať proukrajinských voličov. Vravel, že je v Kyjeve za všetkých tých, ktorí si myslia, že Únia by mala viac pomáhať Ukrajine.

Igor Matovič podobne ako pred prezidentskými voľbami počas eurokampane tvrdil, že hnutie Slovensko nedostáva dostatočný priestor v médiách.

„Aj v eurovoľbách sa ukázalo, ako veľmi je pre demokratické spektrum nebezpečná propaganda v duchu ‚PS musí poraziť Smer‘,“ uviedlo hnutie v nedeľnej reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb s tým, že „ak progresívne médiá budú naďalej raziť toto zavádzajúce klamstvo a budú naďalej blokovať prístup hnutia Slovensko do médií, v budúcich parlamentných voľbách prepadne tak veľa hlasov, že vládna mafia získa ústavnú väčšinu“.