Ostrý spor medzi ochranármi | Kto má pravdu v diskusii o útoku medveďa v Demänovskej doline či v Liptovskom Mikuláši

Šéf južného zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan nedávno v rozhovore pre Postoj opísal, ako v posledných rokoch prešiel vďaka skúsenostiam z terénu názorovou zmenou. „Moje uvažovanie sa posunulo do takého priestoru, že treba chrániť aj ľudí, nielen medveďa,“ povedal.

Slašťan v rozhovore zásadne nesúhlasí s medializovanými výrokmi Juraja Lukáča, náčelníka Lesoochranárskeho združenia VLK, o útoku medveďa v Liptovskom Mikuláši či v Liptovskej Lúžnej.

Najvýbušnejšie je však Slašťanovo tvrdenie, že za tragickým útokom na bieloruských turistov v Demänovskej doline je medveď, o ktorého odstránenie neúspešne žiadal minulý rok, keď tento jedinec ohrozoval ľudí na Táľoch.

Práve na tieto vyjadrenia nadviazal Martin Hanus vo svojom komentári, kde spomína aj meno ochranára Mariána Hletka. Práve Hletka, v tom čase úradníka na ministerstve životného prostredia, totiž Slašťan v minuloročnom rozhovore pre Denník N označil za človeka, ktorý odstráneniu medveďa bránil.

Marián Hletko reagoval na komentár šéfredaktora Postoja vyjadrením, ktoré uverejnil na sociálnej sieti, a o publikovanie požiadal aj Postoj. V plnom znení ho nájdete na tomto mieste.

Na Hletkovu argumentáciu následne reagoval Jaroslav Slašťan. Aj jeho reakciu ponúkame v neskrátenej podobe.

Keďže ide o pomerne rozsiahle vyjadrenia, čitateľom sme pripravili sumár argumentov obidvoch strán konfliktu.

Zodpovednosť za (ne)odstránenie medveďa z Táľov

Marián Hletko tvrdí, že o tom, že problematického medveďa z Táľov neodstránia, ako to žiadal Slašťanov zásahový tím, nerozhodol len on ako predstaviteľ ministerstva životného prostredia, ale išlo o výsledok kolektívneho rozhodnutia, ktoré vyplynulo z porady zásahového tímu, riaditeľa NAPANT-u, generálneho riaditeľa a zástupcov Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR).

„Na tejto porade bolo dohodnuté, že medveď bude eliminovaný v prípade, že plašenie gumeným projektilom, ktoré dovtedy nebolo realizované, bude neúčinné,“ tvrdí Hletko.

Jaroslav Slašťan oponuje, že tvrdenie o kolektívnom rozhodnutí nie je pravdivé. Slašťan podrobne sumarizuje jednotlivé momenty rozhodovania o eliminácii problémového medveďa. Prvý návrh na odstránenie medveďa predložil podľa vlastných slov 12. júna 2023 všetkým kompetentným. Šéf zásahového tímu mal aj písomný súhlas vtedajšieho riaditeľa NAPANT-u Mareka Kuchtu. Na online stretnutí 14. júna podľa Slašťana s elimináciou všetci zástupcovia príslušných inštitúcií súhlasili – s výnimkou Mariána Hletka, ktorý žiadal intenzívnejšie plašenie.

Slašťan tvrdí, že v plašení neúspešne pokračovali, a preto spísal 13-stranové Zdôvodnenie odstránenia problémového jedinca na golfovom ihrisku Tále. Ani táto ďalšia žiadosť nebola schválená. Vtedajší riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska podľa Slašťana argumentoval opačným postojom Mariána Hletka.

Jaroslav Slašťan vo svojej reakcii uverejnil aj argumenty Mariána Hletka, ktorý v tom čase (22. júna 2023) „vyhodnotil správanie tohto medveďa (po útoku na rodinu s deťmi) ako antropotolerantné (nie nebezpečné) a odvolávajúc sa na nedostatočnú evidenciu a aj vtedy platnú internú smernicu k činnosti zásahového tímu pre medveďa hnedého písomne, neodporučil generálnemu riaditeľovi ŠOP podpísať oznámenie o eliminácii tohto medveďa“.

Problémy s evidenciou Slašťanov tím zaskočili, keďže pri písaní žiadosti o odstránenie pracovali v kolektíve a navzájom sa kontrolovali. Zistili, že „záznamy v evidenciách (založené cez súkromný Microsoft Teams pána Hletka) sú niekým pozmeňované a vymazávané, čo malo ukázať na naše nedostatočné údaje k požadovaným návrhom na odstránenie“.

Marián Hletko kauzu s medveďom na Táľoch uzatvára konštatovaním, že „medveď sa však po plašení gumeným projektilom prestal na golfovom ihrisku vyskytovať, a preto k jeho eliminácii neprišlo“. Jaroslav Slašťan tvrdí opak a opiera sa o pravidelné hlásenia zamestnancov golfového ihriska.

Odchytenie či imobilizácia medveďa

Ďalší sporný bod sa týka momentu, v ktorom Slašťanov zásahový tím medveďa na Táľoch uspal a následne komunikovali s riaditeľom ŠOP Dušanom Karaskom so žiadosťou o povolenie medveďa usmrtiť. Jaroslav Slašťan reakciu riaditeľa opisuje takto: „Odpovedal mi, že musí najskôr so žiadosťou o usmrtenie zatelefonovať na ministerstvo životného prostredia. Asi po 10 minútach mi telefonoval naspäť, že medveďa nemôžeme usmrtiť.“

Ľudia zo zásahového tímu vtedy z vlastnej iniciatívy nasadili medveďovi ušné značky, „pretože sme chceli, aby bol tento nebezpečný medveď jednoznačne identifikovateľný aj v budúcnosti“.

Foto: Jaroslav Slašťan

Marián Hletko túto udalosť komentuje takto: „O tom, že Slašťanov tím uspal medveďa na Táľoch, som sa dozvedel až po tom, čo medveďa pustili späť do prírody. A tu nám vzniká zjavná kolízia s realitou. Podľa zákona o poľovníctve sa totiž aj odchyt zveri považuje za lov. Ako je teda možné, že Slašťan nemohol medveďa bez môjho súhlasu usmrtiť, keď ho bez môjho vedomia a súhlasu mohol odchytiť?“

Slašťan reaguje: „Medveďa sme neodchytili, imobilizovali sme ho priamo v momente, keď sa nachádzal na golfovom ihrisku. Bolo to v deň, keď napadol rodinu s malými deťmi.“

Zabíjal v Demänovskej doline medveď z Táľov?

Jaroslav Slašťan tvrdí, že medveď, ktorý zaútočil na bieloruských turistov v Demänovskej doline, bol podľa jeho presvedčenia problémový medveď z Táľov. Zasahujúci horský záchranár videl pri tele bieloruskej turistky práve medveďa so žltou ušnou značkou.

Marián Hletko to komentuje slovami: „Je zaujímavé, že Slašťan v tomto príbehu zabudol uviesť, že medveď na Táľoch bol okrem žltej ušnej značky označený aj bledo-modrou ušnou značkou v druhom uchu. Tú si však zasahujúci záchranár evidentne nevšimol.“

Slašťan reaguje: „Je úplne logické, že žltá farba je viditeľnejšia, a preto si ju ľudské oko všimne skôr ako modrú. Tiež je pravdepodobné, že ušná modrá značka mohla odpadnúť alebo si ju medveď mohol strhnúť sám, alebo mohla byť z ušnice odpojená pri súboji s iným medveďom.“ O medveďovi so žltou ušnou značkou poskytol informácie polícii zástupca náčelníka Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Nízke Tatry – Jasná.

„Medveďa s ušnou značkou v danej oblasti pritom nezaznamenali ani fotopasce, ktoré na lokalite nainštalovali pracovníci zásahového tímu,“ dodáva Hletko. „Nie je pravda, že medveďa nezachytili fotopasce, máme ho zaznamenaného,“ oponuje Slašťan.

Hletko upozorňuje na rozpor v hmotnosti medveďa z Táľov a toho v Demänovskej doline. Kým prvý mal podľa odhadov zásahového tímu okolo 50 kilogramov, ten v Demänovskej doline mal podľa vyjadrení ministra životného prostredia Tomáša Tarabu 200 kilogramov.

Slašťan vysvetľuje, že tento rozpor je spôsobený rôznou interpretáciou tragédie v Demänovskej doline. „Medveď bol v čase osadenia ušných značiek v druhom roku života, odhadovali sme mu hmotnosť okolo 50 kg. V jarných mesiacoch tohto roku sa jeho hmotnosť zvýšila o pár desiatok kilogramov, ale určite nemal 200 kg. Ak takýto odhad stanovil niektorý z členov horskej služby, ktorí boli v deň tragickej udalosti na mieste, je každý odhad váhy, ktorý je len laický, veľmi spochybniteľný. Každý laik má pri opise hmotnosti tendenciu nadhodnotiť ju.“

Jaroslav Slašťan naďalej trvá na tom, že ak by medveďa z Táľov v roku 2023 eliminovali, nedošlo by k tragédii v Demänovskej doline. Trvá aj na tom, že išlo o predačný útok medveďa. V tejto veci však bude mať zásadnú váhu zverejnenie výsledkov doposiaľ neukončeného vyšetrovania.

Kompetenčný spor

Marián Hletko sa bráni voči tvrdeniam, že zásahové tímy nemali na základe novej smernice oprávnenie eliminovať medveďa, ak jeho správanie vyhodnotili ako rizikové. „Zásahový tím nepotreboval na elimináciu medveďa žiaden súhlas z ministerstva, elimináciu schvaľoval generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR, pričom takýto súhlas bol vydávaný operatívne po zaslaní oznámenia o plánovanej eliminácii. Dokazujú to viaceré eliminácie, ktoré zásahový tím realizoval pred prijatím aj po prijatí smernice v apríli 2023,“ píše Hletko.

K tejto otázke sa Jaroslav Slašťan vyjadroval už pred rokom, keď pre Denník N vysvetľoval, aké problémy má jeho tím s elimináciou problémových medveďov. Rovnako argumentuje aj teraz: podľa Slašťana má Hletko z formálneho hľadiska pravdu, keďže riaditeľ štátnej ochrany prírody mohol rozhodnúť bez ohľadu na názor ministerstva.

Fakticky však tento argument podľa Slašťana neplatí. „Pravdou je, že každú elimináciu schvaľoval riaditeľ ŠOP SR, v tom čase pán Dušan Karaska. No ten sa vždy priklonil k názoru Mariána Hletka preto, že ísť proti vtedajšej politike ministerstva životného prostredia a ministerského zamestnanca s priateľskými väzbami na vedenie envirorezortu by pre riaditeľa ŠOP znamenalo ďalšie zbytočné problémy, o ktoré nestál. ŠOP SR je príspevkovou organizáciou ministerstva životného prostredia, a preto akýkoľvek odpor či nesúhlas s ‚ministerskými‘ bol riskantný,“ tvrdí Slašťan.

Marián Hletko však poukazuje na prípady, v ktorých riaditeľ ŠOP elimináciu medveďov okamžite schválil. Konkrétne spomína prípady dvoch medveďov v Ružomberku. Jeden bol eliminovaný po 7 dňoch od oznámenia o plánovaní odstránenia, druhý po 20 dňoch, pričom riaditeľ ŠOP schválil elimináciu takmer okamžite.

„V prípade Ružomberka šlo o veľký tlak samosprávy a informáciu, že ak ŠOP SR nezabezpečí odstránenie medveďov navštevujúcich miestny cintorín, tak samospráva požiada armádu o stráženie cintorína a zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov. Navyše, šlo o okresné miesto a celý prípad bol mediálne sledovaný. Samozrejme, ani v tomto prípade nešlo o získanie ľahkého súhlasu, pán Hletko požadoval opatrenia, napríklad aby bol na ružomberskom cintoríne inštalovaný elektrický ohradník a tiež aby sa zabezpečil zákaz pálenia sviečok, ktoré priťahovali medvede,“ pripomína Slašťan a vysvetľuje, prečo proces odstraňovania problémových medveďov nebol vôbec jednoduchý.

Medveď v Liptovskom Mikuláši

Hletko a Slašťan sú v názorovom konflikte, aj čo sa týka incidentu v Liptovskom Mikuláši, kde evidentne vyplašený medveď zranil piatich ľudí. Marián Hletko v reakcii na komentár Martina Hanusa argumentuje, že samotný fakt, že vyplašený medveď bežal po uliciach mesta a cestou niekoľkých ľudí zranil, ešte neznamená, že medveď je problémový, teda že má zmenené správanie a je zvyknutý na človeka. Podľa Hletka správanie medveďa v uliciach Liptovského Mikuláša ukazuje práve opak – medveď sa ľudí bál a utekal.

Jaroslav Slašťan už v rozhovore pre Postoj vysvetľoval, že medveďa pri Liptovskom Mikuláši neodstránili preto, lebo bežal mestom a zranil ľudí, ale preto, že po niekoľkodňovom pozorovaní tohto jedinca zistili, že práveže má zmenené správanie. Zdržiaval sa totiž v intravilánoch obcí v okolí Liptovského Mikuláša. Práve preto ho odstránili.

„Tvrdenie, že zásahové zložky dostali v Liptovskom Mikuláši príkaz, aby eliminovali akéhokoľvek medveďa do sto kilogramov, nie je pravdivé, čo môžu dosvedčiť všetci členovia zásahových tímov, ktorí v Liptovskom Mikuláši a jeho okolí vykonávali pracovné činnosti,“ hovorí Slašťan na margo Hletkovho tvrdenia, ktorý sa odvoláva na zistenie portálu Aktuality. Slašťan pre Postoj tvrdí, že ak by sa riadili takýmto príkazom (o ktorého existencii nevie), medveďa by našli a eliminovali okamžite, nie až po ôsmich dňoch monitorovania.

Fotografiu usmrteného medveďa z Liptovského Mikuláša podľa Slašťana neuverejnili, pretože „štátna ochrana prírody nikdy vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach alebo v tlačových správach nezverejňovala fotografie usmrtených medveďov, a to z dôvodu, že takéto fotografie sú citlivé“.

Marián Hletko sa ohradzuje voči jeho nálepkovaniu ako človeka, ktorý je fanatický ochranár a pre ktorého neexistujú problémové medvede. „Veď problémové medvede sa začali systematicky eliminovať práve po mojom nástupe na Štátnu ochranu prírody SR a po vybudovaní zásahového tímu,“ píše.

Jaroslav Slašťan reaguje štatistikou. „Marián Hletko pracoval v zásahovom tíme jeden a pol roka. V čase jeho pôsobenia v zásahovom tíme bol v roku 2019 zásahovým tímom odstránený jeden medveď a v roku 2020 bol odstránený tiež len jeden medveď. Po mojom nástupe bol počet odstránených medveďov takýto: 2021 – 7 medveďov, 2022 – 8 medveďov, 2023 – 10 medveďov.“

Nižšie si môžete prečítať reakciu Mariána Hletka a Jaroslava Slašťana v plnom znení.