Reakcia ochranára Mariána Hletka Hoax hoaxom neprebijeme

Vážený pán Hanus, šéfredaktor Konzervatívneho denníka Postoj,

dovoľte mi zareagovať na Váš článok s názvom Keď zelené hoaxy o medveďovi zabíjajú, ktorý je plný poloprávd, ničím nepodložených úsudkov a ktorý manipulatívne prekrúca aj moje vyjadrenia a postoje v problematike medveďa.

Považujem za nekorektné, že hoci ste ma v článku priamo menovali, nemali ste ani len snahu získať moje vyjadrenie. Nehnevajte sa, ale takúto žurnalistiku, založenú len na tvrdení jednej strany, nemožno považovať za objektívnu.

V súvislosti s medveďom, ktorý navštevoval golfové ihrisko Gray Bear na Táľoch, ktoré je obklopené prirodzeným biotopom medveďa, vo svojom článku uvádzate, že „regionálny zásahový tím Jaroslava Slašťana opakovane žiadal nadriadených, aby tohto rizikového medveďa mohli odstrániť, ale narazil na nesúhlas zhora“, pričom priamo menujete moju osobu.

To, že medveď na Táľoch nebol usmrtený, však bolo výsledkom kolektívneho rozhodnutia (dohody), ktoré bolo prijaté na spoločnej porade, na ktorej bol prítomný celý zásahový tím, riaditeľ NAPANT-u, generálny riaditeľ a zástupcovia ŠOP SR. Na tejto porade bolo dohodnuté, že medveď bude eliminovaný v prípade, že plašenie gumeným projektilom, ktoré dovtedy nebolo realizované, bude neúčinné. Medveď sa však po plašení gumeným projektilom prestal na golfovom ihrisku vyskytovať, a preto k jeho eliminácii neprišlo.

V tejto súvislosti tiež uvádzate: „Ľudia zo Slašťanovho tímu dokonca tohto medveďa aj chytili, znehybnili a do ucha mu osadili žltú značku. Viac nemohli spraviť, lebo sa museli riadiť podľa vtedy novej smernice, na základe ktorej už jednotlivé zásahové tímy nemali oprávnenie eliminovať medveďa, ak jeho správanie vyhodnotili ako rizikové.“

Možno Vás to prekvapí, ale o tom, že Slašťanov tím uspal medveďa na Táľoch, som sa dozvedel až po tom, čo medveďa pustili späť do prírody. A tu nám vzniká zjavná kolízia s realitou. Podľa zákona o poľovníctve sa totiž aj odchyt zveri považuje za lov. Ako je teda možné, že Slašťan nemohol medveďa bez môjho súhlasu usmrtiť, keď ho bez môjho vedomia a súhlasu mohol odchytiť?

Medveďa z Táľov vo svojom článku spájate s tragickou udalosťou z oblasti Demänovskej doliny. Robíte tak na základe vyjadrení Jaroslava Slašťana, podľa ktorého na mieste zasahujúci horský záchranár videl pri tele bieloruskej turistky medveďa so žltou ušnou značkou. Je zaujímavé, že Slašťan v tomto príbehu zabudol uviesť, že medveď na Táľoch bol okrem žltej ušnej značky označený aj bledo-modrou ušnou značkou v druhom uchu. Tú si však zasahujúci záchranár evidentne nevšimol.

Medveďa s ušnou značkou v danej oblasti pritom nezaznamenali ani fotopasce, ktoré na lokalite nainštalovali pracovníci zásahového tímu. Ešte zaujímavejším faktom je, že hmotnosť medveďa z golfového ihriska na Táľoch bola zásahovým tímom odhadnutá na 50 kilogramov, pričom medveď pozorovaný v blízkosti tela bieloruskej turistky mal podľa verejných vyjadrení ministra Tarabu 200 kilogramov. Nezabúdajme pritom na fakt, že k tejto tragickej udalosti prišlo v období končiacej sa hibernácie medveďov, počas ktorej stratil hibernujúci medveď možno aj tretinu svojej hmotnosti a pred zaľahnutím do brlohu teda pravdepodobne vážil aspoň 250 kilogramov.

Pán Hanus, netreba byť pritom ani odborník na medvede, aby Vám bolo jasné, že medveď, ktorý v lete vážil 50 kg, nemôže po ukončení hibernácie vážiť 200 kilogramov.

Tvrdenie o tom, že zásahové tímy nemali na základe novej smernice oprávnenie eliminovať medveďa, ak jeho správanie vyhodnotili ako rizikové, je nepravdivé. Zásahový tím nepotreboval na elimináciu medveďa žiaden súhlas z ministerstva, elimináciu schvaľoval generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR, pričom takýto súhlas bol vydávaný operatívne po zaslaní oznámenia o plánovanej eliminácii. Dokazujú to viaceré eliminácie, ktoré zásahový tím realizoval pred prijatím aj po prijatí smernice v apríli 2023.

Príkladom nech je eliminácia dvoch medveďov v Ružomberku. Zásahový tím zaslal oznámenie o ich plánovanej eliminácii dňa 07. 06. 2023, pričom eliminácia bola zásahovým tímom naplánovaná v dňoch 09. – 30. 06. 2023. K eliminácii prvého medveďa prišlo 14. 06. 2023, teda už 7 dní po oznámení jeho plánovanej eliminácie. Druhý medveď bol v identickej lokalite eliminovaný 20 dní po oznámení o jeho plánovanej eliminácii. Elimináciu týchto jedincov pritom schválil generálny riaditeľ ŠOP SR v podstate okamžite.

Pán šéfredaktor, aký byrokratický proces máte teda na mysli, ak vo svojom článku tvrdíte, že zásahové tímy „museli o odstránenie požiadať a potom čakať na výsledok zdĺhavého byrokratického procesu“?

Pán Hanus, prosím, z čoho ste si vytvorili názor, že „rozhodovacie procesy na ministerstve ovládla fanatická klika ochranárov, podľa ktorej vlastne neexistujú problémové medvede“? Veď problémové medvede sa začali systematicky eliminovať práve po mojom nástupe na Štátnu ochranu prírody SR a po vybudovaní zásahového tímu. Kto teda podľa Vás patrí do tej fanatickej kliky? Mohli by ste uviesť príklad konkrétneho vyjadrenia, v ktorom sme ja alebo moji bývalí kolegovia z ministerstva uviedli, že neexistujú problémové medvede?

Vo svojom článku tiež uvádzate: „Táto skupina ochranárov tu spolu s niektorými ekomimovládkami a novinármi vytvorila paralelnú realitu, v ktorej neplatia elementárne fakty: a tak sme aj po odstránení medveďa, ktorý prebehol Liptovským Mikulášom a popritom zranil piatich ľudí, počúvali teórie, že v skutočnosti medveď vôbec nebol problémový (tvrdil to napríklad Marián Hletko či Juraj Lukáč zo združenia VLK).“

Pán šéfredaktor, Vaša interpretácia môjho vyjadrenia o tom, že medveď, ktorý v Liptovskom Mikuláši zranil piatich ľudí, nebol problémovým jedincom, je neuveriteľne zjednodušujúca. Verím však, že išlo o nepochopenie, nie o úmysel.

V tomto kontexte Vás odkazujem na svoje nasledujúce vyjadrenie: „Prienik medveďa do Liptovského Mikuláša bol podľa môjho názoru vyvolaný vyplašením medveďa, ktorý následne vo vysokom strese vbehol do mesta a pri pokuse o únik zranil okoloidúcich ľudí. Nešlo o medveďa so zmeneným správaním, pretože taký by v tej situácii reagoval na ľudí úplne inak,“ uviedol pre EMEFKA Marián Hletko.

Na lepšie pochopenie môjho vyjadrenia uvádzam, že medvede so zmeneným správaním (habituované – zvyknuté na človeka) pred človekom neutekajú, majú kratšiu reakčnú vzdialenosť a pri stretnutí s človekom sa správajú pokojne. Medveď z Liptovského Mikuláša sa ľudí bál, a preto sa snažil ujsť, pričom zranil ľudí, ktorých pokladal za nebezpečenstvo.

Pri Vašom závere, že pri tragickej udalosti v Demänovskej doline mohol ísť o predačný útok, sa podľa svojich slov odvolávate na verejne dostupné informácie, no pri podozrení, že v Liptovskom Mikuláši nebol zastrelený správny medveď, verejne dostupné informácie ignorujete. Píšete: „... a že si zásahový tím vyhliadol celkom iného medveďa (túto konšpiračnú teóriu zas politicky zastrešili zelení experti Progresívneho Slovenska).“

Ako totiž informoval portál Aktuality.sk, zásahové zložky dostali v Liptovskom Mikuláši príkaz, aby eliminovali hocijakého medveďa do sto kilogramov. Aktualitám to potvrdili tri nezávislé zdroje z prostredia zásahu.

Okrem toho, Štátna ochrana prírody SR odmieta zverejniť fotky zastrelenej medvedice a názov softvéru, ktorým vraj identifikovali správneho medveďa, pričom sa odvolávajú na autorstvo fotografií a obchodné tajomstvo. Pán Hanus, prečo to asi robia?

Pán Hanus, pri všetkej úcte, Váš článok je neobjektívny a plných pochybných záverov, ktoré nie sú založené na verejných faktoch, ale na nepodložených domnienkach.

V relácii Na hrane, vysielanej v televízii Joj vo februári tohto roka, ste pritom povedali: „Častokrát mi to hovoria českí kolegovia, že na Slovensku píšete až príliš emocionálne, že častokrát sa z tých textov dozvieme emóciu, ale nie úplne analýzu toho, čo sa deje, lebo dobrý novinár sa má vciťovať do ľudí, ktorých kritizuje, má vedieť opisovať ich pohnútky... a tiež aj niektorých novinárov už vnímam viac v takej aktivistickej rovine, že sa sami aj vnímajú niekedy ako lovci hoaxov a nejakých vecí a podľa mňa to prispieva tiež k polarizácii spoločnosti.“

Pán Hanus, k čomu podľa Vás prispieva Váš článok? Necítite sa niekedy ako lovec hoaxov?

Marián Hletko