Argumenty Jaroslava Slašťana Reakcia na tvrdenia Mariána Hletka

Tvrdenie Mariána Hletka o tom, že medveď na golfovom ihrisku Gray Bear Tále nebol usmrtený, pretože to bolo kolektívnym rozhodnutím, nie je pravdivé.

Prvý návrh na odstránenie tohto medveďa som písomne zaslal 12. 6. 2023 o 8.11 hod. štátnej tajomníčke Ministerstva životného prostredia SR Kataríne Butkovskej, generálnemu riaditeľovi Štátnej ochrany prírody SR Dušanovi Karaskovi, sekčnej riaditeľke Štátnej ochrany prírody SR Marte Mútňanovej, pánovi Mariánovi Hletkovi a sekčnému riaditeľovi MŽP SR Andrejovi Kovaríkovi. 

Na online stretnutí 14. júna 2023 všetci s odstránením súhlasili, len pán Hletko mal nesúhlasný postoj. Spochybňoval plašenie tohto medveďa, ktoré podľa neho nebolo vykonané v dostatočnom počte. Po jeho pripomienkach sme pokračovali v plašení, a keďže nebolo úspešné, bolo vypracované a opäť predložené nové, doplnené a aktualizované Zdôvodnenie odstránenia problémového jedinca na golfovom ihrisku Tále. 

Toto som zaslal emailom dňa 21. 6. 2023 o 20.55 hod. pani Butkovskej, pánovi Karaskovi, pani Mútňanovej, riaditeľovi Národného parku Nízke Tatry Marekovi Kuchtovi, zoológovi NAPANT-u Stanislavovi Ondrušovi, zoológovi ŠOP SR Slavomírovi Finďovi, Mariánovi Hletkovi a pánovi riaditeľovi Kovaríkovi. 

Písomný súhlas s odstránením medveďa poskytol aj riaditeľ Správy NAPANT Marek Kuchta, ktorý napísal: „Odstránením synantropného jedinca z okolia golfového ihriska Gray Bear Tále nepredpokladáme významný negatívny vplyv na miestnu populáciu medveďa hnedého v NAPANT. Keďže podľa informácií od Zásahového tímu pre medveďa hnedého došlo k vyčerpaniu možností plašenia a tieto nepriniesli želaný efekt, pokiaľ by tento jedinec z populácie vyradený nebol, hrozí reálne riziko, že napadne človeka a spôsobí mu ujmu na zdraví.“ (Emailová komunikácia, piatok 31. 5. 2023, 22.19 hod.)

Mali sme aj vyjadrenia (ktoré podľa vtedy platnej internej smernice boli povinnosťou) piatich slovenských zoologických záhrad (Bojnice, Košice, Bratislava, Spišská Nová Ves a Malkia Park) o tom, že nemajú kapacity na umiestnenie tohto jedinca.

V tejto 13-stranovej správe som opäť upozornil na možné riziká: „Riziká spojené s výskytom predmetného jedinca na golfovom ihrisku Tále a v jeho okolí. V závere školského roku 2022/2023 je okolie lokality, kde sa vyskytuje, plné detských návštevníkov, ako aj rodín s deťmi, ktoré tu vykonávajú športovo-relaxačné aktivity. 

Správca golfového ihriska už 28. 5. 2023 informoval o golfových táboroch pre deti počas letných prázdnin. Aj keď sa jedná o subadultného jedinca, otázkou ostáva, ako by reagoval na človeka (dieťa) pri prekvapení počas spánku alebo aktivity, keď by bol zaujatý konzumovaním mravcov. 

12. 6. 2023 počas hliadkovacej činnosti spojenej s plašením jedinca sa na vzdialenosť 8 – 10 metrov od predmetného jedinca, ktorý rozhrabával mravenisko, presúvala skupina 30 – 40 detí s pedagógmi. Počas hliadkovacej činnosti dňa 20. 6. 2023 sa v lokalite, kde sa medveď nachádzal, opäť vyskytovali skupiny detí (školský výlet), ako aj rodiny s deťmi. Smerom, kde sa nachádzala rodina so 4 deťmi, sa medveď rozbehol, pričom rodičia s deťmi reagovali útekom. Muž bol z tohto incidentu agresívny a hrubý na členov Zásahového tímu JUH, ktorí sa v tú dobu nachádzali na lokalite, kde vykonávali obhliadku lokality a hliadkovaciu činnosť.“ 

V správe som poskytol aj informácie o formách a účinnosti zásahovým tímom vykonanej averzívnej terapie a opis správania medveďa: „Na jedinca boli aplikované viaceré metódy plašenia: svetlo, zvukové efekty, svetlice, pyrotechnika, pes od členov Zásahového tímu pre medveďa hnedého JUH (a zamestnancov golfového ihriska Tále). Jedinec na metódy reagoval pasívne, prípadne agresívne a neprirodzene, vo viacerých prípadoch vôbec. Nebola zaznamenaná plachosť predmetného jedinca.“

Ani toto oznámenie nebolo GR ŠOP SR Dušanom Karaskom schválené, a to z dôvodu, že odstránenie tohto nebezpečného medveďa nebolo odporúčané pánom Hletkom, keďže podľa jeho názoru Zásahový tím pre medveďa hnedého Juh nevyčerpal všetky metódy plašenia.

22. 06. 2023 Marián Hletko vyhodnotil správanie tohto medveďa (po útoku na rodinu s deťmi) ako antropotolerantné (nie nebezpečné). Odvolávajúc sa na nedostatočnú evidenciu a aj vtedy platnú internú smernicu k činnosti Zásahového tímu pre medveďa hnedého, písomne neodporučil GR ŠOP podpísať oznámenie o eliminácii tohto medveďa. V emailovej správe Marián Hletko okrem iného píše:

„Po preštudovaní už 2. oznámenia o plánovanej eliminácii medveďa hnedého na Táľoch (ďalej len ‚oznámenie‘), musím uviesť nasledovné:

* Predmetné oznámenie neobsahuje prehľad hlásení, ale len prehľad dátumov, kedy k hláseniu došlo. Uvedené sa môže javiť ako nepodstatné, no z dátumov nie je možné zistiť, čo bolo predmetom hlásenia (medveď mi zabil kravu, videl som medveďa v lese a pod.).

* V oznámení je uvedené hlásenie zo dňa 19. 06. 2023. V centrálnej evidencii hlásení o tomto hlásení chýbajú všetky dôležité údaje. Pri tomto hlásení je uvedený len dátum, čas a spôsob oznámenia, údaje o oznamovateľovi a lokalizácia. V evidencii nie je zaznamenaný ani len popis udalosti (stav k 22. 06. 2023). Smernica IS-01-2023 k činnosti zásahového tímu pritom stanovuje, že údaje poskytnuté oznamovateľom zapisujú členovia zásahového tímu do centrálnej evidencie hlásení najneskôr do 48 hodín od nahlásenia výskytu.

* Z hľadiska hodnotenia účinnosti averzívnej terapie sa v oznámení uvádza, že ‚jedinec na metódy reagoval pasívne prípadne agresívne a neprirodzene, vo viacerých prípadoch vôbec. Nebola zaznamenaná plachosť predmetného jedinca‘. Hoci uvedené navodzuje dojem, že plašenie jedinca bolo neúčinné, z rozboru hlásení je možné vyčítať, že po plašení realizovanom dňa 28. 05 .2023 sa jedinec na lokalite znova objavil až na 7. deň (04. 06. 2023). Rovnako druhé plašenie realizované dňa 12. 06. 2023 malo za následok 7-dňovú absenciu jedinca na lokalite (ďalšie hlásenie 19. 06. 2023). Uvedené môže nasvedčovať tomu, že systematické plašenie jedinca by mohlo byť pre minimalizáciu jeho ďalšieho výskytu na lokalite účinné.   

* Na predmetného jedinca boli podľa oznámenia aplikované viaceré metódy plašenia: svetlo, zvukové efekty, svetlice, pyrotechnika a pes. Vzhľadom na možnosti tamojšej lokality (voľné priestranstvo, dobrý rozhľad, extravilán) stojí za zváženie tiež plašenie jedinca pomocou strelnej zbrane a gumeného projektilu. 

* S odvolaním sa na prílohu č. 7 smernice IS-01-2023 k činnosti zásahového tímu, ktorá sumarizuje správanie medveďa hnedého a navrhuje odporúčané postupy manažmentu konfliktných situácií človek – medveď, mám za to, že správanie predmetného jedinca na Táľoch je v súčasnosti možné charakterizovať ako ‚antropotolerantné‘. Správanie predmetného jedinca sa blíži k situácii ‚Medveď opakovane prichádza do tesnej blízkosti trvalo obývaných domov‘, pričom manuál, ktorý je tiež súčasťou Programu starostlivosti o medveďa na Slovensku, v tejto situácii odporúča intenzívny monitoring, odstraňovanie atraktantov a plašenie. Manuál pri týchto situáciách neodporúča taký zásah proti jedincovi, ktorý by predstavoval jeho vylúčenie z populácie. 

* V súlade so smernicou IS-01-2023 k činnosti zásahového tímu majú však členovia zásahového tímu pri eliminácii problémového jedinca medveďa hnedého uprednostňovať jeho odchyt do odchytového zariadenia, prípadne imobilizáciu narkotizačnou strelou a následnú eutanáziu pod dohľadom veterinárneho lekára (viď strana 9, kap. 6).

Zároveň musím uviesť, že imobilizácia predmetného jedinca, ktorú Zásahový tím JUH vykonal, bola realizovaná bez súhlasu (alebo aspoň predchádzajúceho upozornenia) riaditeľa Správy NAPANT, ktorý bol o zásahu informovaný až po jeho realizácii.

Na základe uvedeného navrhujem, aby Zásahový tím JUH prehodnotil svoj návrh na elimináciu predmetného jedinca a tohto skúšal ešte intenzívne plašiť v spolupráci a s personálnou podporou pracovníkov Správy NAPANT-u.“

Práve odvolávania sa na nedostatočnú evidenciu nás v tíme prekvapili, pretože pri písaní návrhov na odstránenie sme pracovali v skupine a navzájom sme sa kontrolovali, aby sme neurobili ani len formálnu chybu (nesprávny tvar dátumu, nesprávne zapísané telefónne číslo nahlasovateľa), ktorá by vyradila náš návrh. 

Evidencie boli založené cez súkromný Microsoft Teams pána Hletka, a hoci sme svojich priamych nadriadených upozorňovali, že prístup k evidencii tak môže mať ktokoľvek, nebola ochota tieto evidencie zriadiť cez ŠOP SR. 

Navyše sme zistili, že záznamy v evidenciách sú niekým pozmeňované a vymazávané, čo malo ukázať na naše nedostatočné údaje k požadovaným návrhom na odstránenie. K tomuto sa nám podarilo získať aj dôkazy, ale keď sme ich preukázali svojim nadriadeným, tak nám odporučili, aby sme si každý deň sťahovali celú evidenciu a takýmto spôsobom si ju zálohovali.

Pán Hletko navrhoval pri tomto medveďovi použitie brokovnice s gumenými projektilmi. Pritom zásahový tím ŠOP SR v tomto čase nemal zakúpenú brokovú zbraň na plašenie, a tak ani jeden z devätnástich dovtedy odstránených medveďov nemusel byť plašený gumenými projektilmi. Pán Hletko vyžadoval túto formu plašenia len pri tomto jednom medveďovi. Brokovú zbraň mala k dispozícii len Správa Národného parku Nízke Tatry, s ktorou Riaditeľstvo ŠOP SR dohodlo, že nám bude poskytovať vedúceho stráže prírody na plašenie brokovnicou. Táto úloha však nebola jeho hlavnou pracovnou náplňou, a tak sa stávalo, že aj keď sa medveď na greene objavil, k plašeniu brokovnicou nedošlo, lebo tento zamestnanec NAPANT-u, aj napriek ochote podieľať sa na plašení, mal iné pracovné povinnosti.

Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie Mariána Hletka, že medveď sa po plašení gumenými projektilmi na ihrisku neobjavoval. Objavoval sa aj naďalej, čo môže dosvedčiť aj správca golfového areálu Jozef Soták, pretože práve od zamestnancov golfového ihriska sme mali pravidelné hlásenia o tomto medveďovi, ktorý sa objavoval na greene.

23. 6. 2023 a 26. 6. 2023 zásahový tím vykonal opätovne výjazd na lokalitu a opätovné plašenie tohto už ušnými značkami označeného medveďa, ktorý sa nachádzal na náučnom chodníku pri golfovom ihrisku. Pýtal som sa riaditeľa Správy NAPANT na stanovisko, ako ideme postupovať, keďže plašenie je neúčinné. Odpovedal mi písomne 27. 6. 2023 riaditeľ M. Kuchta, ktorý predtým (31. 5. 2023) súhlasil s odstránením. 

Nevieme, čo alebo kto stál za zmenou jeho názoru, ale v písomnej správe uviedol: „Preverujem ešte interne možnosti, ktoré máme, keďže medveď reagoval na prvé plašenie projektilom podstatným predĺžením intervalu výskytu na lokalite. Preferovaná varianta by zatiaľ bola: umiestnenie výrazných upozorňujúcich tabúľ v oblasti náučného chodníka, upozornenie prevádzkovateľa na nutnosť oplotenia golfového ihriska – nateraz nie je v celej dĺžke oplotené, ešte jedna šanca na plašenie projektilom, preverenie možnosti transferu podstatného počtu mravenísk z predmetnej lokality.“

Ďalšie hlásenie prišlo už na druhý deň 28. 6. 2023 a aj výjazd zásahového tímu a plašenie gumenými projektilmi. Hoci bolo plašenie zo strany NAPANT vyhodnotené ako úspešné, dňa 10. 7. 2023 zamestnanci golfového ihriska opäť hlásili pohyb tohto medveďa v blízkosti golfového ihriska.

Medveďa sme neodchytili, ako tvrdí v príspevku Marián Hletko, imobilizovali sme ho priamo v momente, keď sa nachádzal na golfovom ihrisku. Bolo to v deň, keď napadol rodinu s malými deťmi. Po uspatí a dohľadaní medveďa som telefonoval generálnemu riaditeľovi ŠOP SR Dušanovi Karaskovi, opísal som mu kritickú situáciu a informoval ho, že medveď leží uspatý pred nami a žiadame o súhlas ho usmrtiť. Odpovedal mi, že musí najskôr so žiadosťou o usmrtenie zatelefonovať na MŽP SR. Po asi 10 minútach mi telefonoval naspäť, že medveďa nemôžeme usmrtiť. Nastrelenie ušných značiek dňa 20. 6. 2023 bola už iniciatíva zásahového tímu, pretože sme chceli, aby bol tento nebezpečný medveď jednoznačne identifikovateľný aj v budúcnosti.

Označenie medveďa ušnými značkami neskôr skritizoval M. Hletko, ktorý 22. 6. 2023 písomne vzniesol pripomienku: „Nemôžem si pomôcť, uvedený postup navodzuje dojem, že Zásahový tím JUH neplánuje medveďa z populácie odstrániť jeho odchytom a následnou eutanáziou, ale prostredníctvom odstrelu vykonaného užívateľom poľovného revíru na základe dohody o spolupráci so ŠOP SR, ktorému ho vopred označil.“ Čo bolo tiež zavádzanie, pretože miestni poľovníci v tom čase neprejavili záujem nám s odstránením medveďa pomôcť.

Ak sledujeme časový sled udalostí, pozorujeme evidentnú byrokraciu. 

• 31. 5. 2023 zásahový tím dostal súhlasné stanovisko riaditeľa NAPANT-u s odstránením medveďa. Nasledovala príprava mapových podkladov, dostatočného počtu fotografií, svedectiev, hlásení a pod.
• 12. 6. 2023 bol odoslaný prvý návrh na odstránenie.
• 14. 06. 2023 sa koná 1,5-hodinové stretnutie k odstráneniu medveďa. Návrh nebol odsúhlasený, museli byť zapracované pripomienky pána Hletka. 
• 21. 06. 2023 bol odoslaný druhý návrh na odstránenie. Nebol odsúhlasený – neboli vyčerpané všetky metódy plašenia. 

Tak prešli tri týždne, počas ktorých mal zásahový tím „zviazané ruky“ a len tŕpol, aby sa na Táľoch nestalo nejaké nešťastie, keďže sa medveď denne pohyboval medzi deťmi.

Medveď v Demänovskej doline

Marián Hletko reaguje aj na udalosti spojené s útokom medveďa na bieloruských turistov v Demänovskej doline. Okrem iného uvádza: „Je zaujímavé, že Slašťan v tomto príbehu zabudol uviesť, že medveď na Táľoch bol okrem žltej ušnej značky označený aj bledo-modrou ušnou značkou v druhom uchu. Tú si však zasahujúci záchranár evidentne nevšimol.“

Je úplne logické, že žltá farba je viditeľnejšia, a preto si ju ľudské oko všimne skôr ako modrú. Tiež je pravdepodobné, že ušná modrá značka mohla odpadnúť alebo si ju medveď mohol strhnúť sám, alebo mohla byť z ušnice odpojená pri súboji s iným medveďom. Svojimi tvrdeniami Marián Hletko spochybňuje výpoveď zástupcu náčelníka Oblastného strediska Horskej záchrannej služby Nízke Tatry – Jasná, ktorý značku videl a o tejto skutočnosti hneď informoval aj políciu.

Nie je pravda, že medveďa nezachytili fotopasce, máme ho zaznamenaného.

Rozpor medzi hmotnosťou medveďa z Táľov a jedinca v Demänovskej doline je spôsobený rôznou interpretáciou tejto tragickej udalosti. Medveď bol v čase osadenia ušných značiek v druhom roku života, odhadovali sme mu hmotnosť okolo 50 kg. V jarných mesiacoch tohto roku sa jeho hmotnosť zvýšila o pár desiatok kilogramov, ale určite nemal 200 kg. Ak takýto odhad stanovil niektorý z členov horskej služby, ktorí boli v deň tragickej udalosti na mieste, je každý odhad váhy, ktorý je len laický, veľmi spochybniteľný. Každý laik má pri opise hmotnosti tendenciu nadhodnotiť ju. Stanovenie hmotnosti na základe vizuálneho pozorovania je doménou odborníkov, ktorí sa medveďom dlhodobo venujú. Ak by aj záchranár odhadol hmotnosť medveďa na 200 kg, je to teda úplne v poriadku a takéto tvrdenie o hmotnosti nemôžeme pokladať za dôkaz.

Aj naďalej si stojím za tvrdením, že keby sa problémový medveď z Táľov v roku 2023 odstránil, nedošlo by k tragickej udalosti, ktorá mala za následok zbytočnú stratu jedného mladého ľudského života a doživotnú traumu druhého mladého života – partnera, ktorý bol svedkom týchto udalostí.

18. 4. 2024 TASR uverejnila správu s názvom Baláž a Hletko: V SR doteraz nezaznamenali predačný útok medveďa. V správe sa píše, že podľa Hletka „v prípade úmrtia Bielorusky v Demänovskej doline zatiaľ nie sú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že naozaj šlo o predačný útok medveďa, a vyjadrenia bez dôkazov mu prídu absolútne ustrelené“.

Stojím si za presvedčením, že šlo o predačný útok medveďa hnedého na Slovensku. Podľa výpovede svedka, priateľa nebohej Tatiany, medveď pri strete s nimi nemal pocit ohrozenia, nebránil si korisť, a keďže to bol samec, nebránil ani svoje potomstvo. Jeho útok nebol turistami vyprovokovaný a medveď počas neho nevykazoval žiadne známky stresu.

Počas útoku sa medveď o turistov intenzívne zaujímal a jeho plná pozornosť sa už z diaľky sústredila na nich ako na svoju korisť. Úmyselne sa k nim približoval a po útoku a úmrtí ženy ju za nohu odtiahol cca 20 metrov z voľného priestranstva skalnej sutiny do bezpečia mladej smrečiny, kde by ju začal konzumovať hneď alebo by sa k svojej koristi vrátil. Vo viacerých prípadoch predačného útoku si medveď hnedý človeka ako svoju korisť prihrabáva trávou, lístím a zeminou a požierať ho začne až o tri až štyri dni po rozvinutí autolytických procesov.

Proces odstraňovania nebol jednoduchý

Zavádzajúce je aj tvrdenie, že sme mohli eliminovať medveďa, ktorého správanie sme vyhodnotili ako rizikové. Aj napriek tomu, že sme odstraňovali len rizikové medvede, ktoré vždy predstavovali ohrozenie zdravia a života miestnych obyvateľov, pretože pravidelne vnikali do intravilánov a rabovali majetok občanov žijúcich v týchto oblastiach, sme museli zvolávať stretnutia, ktoré vôbec neboli operatívne, lebo ich zrealizovanie v niektorých prípadoch trvalo aj týždeň. 

Tieto stretnutia boli tragikomické, lebo navrhovateľ odstránenia sa ocitol v úlohe vyšetrovaného zločinca, ktorý bol zasypávaný otázkami typu: koľko plašení ste previedli, čím ste plašili, ako reagoval medveď počas plašenia, aké škody komu a v akej výške medveď spôsobil, aké opatrenia ste vykonali, ako mali občania chránený svoj majetok, koľko hlásení bolo na daného medveďa, boli hlásenia verifikované, pochádzali hlásenia z dôveryhodných zdrojov a pod. Na záver padali rôzne hlúpe odporúčania, napríklad zo strany pána Hletka, aby si rodina žijúca v obci Očová, ktorej chodili medvede pravidelne do dvora, vypílila ovocné stromy, aby nepriťahovali medvede do blízkosti ich rodinného domu.

V prípade Ružomberka šlo o veľký tlak samosprávy a informáciu, že ak ŠOP SR nezabezpečí odstránenie medveďov navštevujúcich miestny cintorín, tak samospráva požiada armádu o stráženie cintorína a zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov. Navyše šlo o okresné miesto a celý prípad bol mediálne sledovaný. Samozrejme, ani v tomto prípade nešlo o získanie ľahkého súhlasu, pán Hletko požadoval opatrenia, napríklad aby bol na ružomberskom cintoríne inštalovaný elektrický ohradník a tiež aby sa zabezpečil zákaz pálenia sviečok, ktoré priťahovali medvede.

Po odstránení siedmich problémových medveďov zásahovým tímom v roku 2022 nám bolo zo strany MŽP SR vyčítané, že sme militantní. Aj z tohto dôvodu boli priamo i zákulisne znemožňované ďalšie odstránenia problémových medveďov. Ako jedno z opatrení, ktoré Marián Hletko považoval v našom južnom tíme za potrebné, bolo plašenie psami (hoci sme nemali k dispozícii služobných psov, len jeden člen tímu má súkromnú chovnú stanicu pre západosibírske lajky). V prípade odstránenia medveďa severným tímom v Demänovskej doline (odstránený bol 2. 8. 2023) však už p. Hletko použitie psov ani brokovnice s gumenými projektilmi nepožadoval.

Pravdou je, že každú elimináciu schvaľoval GR ŠOP SR, v tom čase pán Karaska. Treba tiež uviesť, že Dušan Karaska je ornitológ a v problematike veľkých šeliem nebol celkom „doma“. Aj toto bol fakt, prečo bol pre neho dôležitý názor Mariána Hletka, niekdajšieho zamestnanca ŠOP SR, vedúceho zásahového tímu v rokoch 2019 – 2020, neskôr zamestnanca MŽP SR, kde mal ako referent na odbore národných parkov na starosti zásahové tímy. Ale čo je dôležitejšie, vždy sa priklonil k názoru Mariána Hletka preto, že ísť proti vtedajšej politike MŽP SR a ministerského zamestnanca s priateľskými väzbami na vedenie envirorezortu by pre GR ŠOP znamenalo ďalšie zbytočné problémy, o ktoré riaditeľ nestál. ŠOP SR je príspevkovou organizáciou MŽP SR, a preto akýkoľvek odpor či nesúhlas s „ministerskými“ bol riskantný.

Pán Hletko tvrdí, že problémové medvede sa začali eliminovať po jeho nástupe do zásahového tímu. Pozrime sa teda na štatistiku usmrtených medveďov zásahovým tímom. Zásahový tím pre medveďa hnedého vznikol v roku 2014. Jeho zakladateľmi boli zoológ Ing. Slavomír Finďo a Ing. Vladimír Antal, ktorý sa stal jeho prvým členom. 

Marián Hletko pracoval v zásahovom tíme len 1,5 roka, a to od 1. 7. 2019 do 31. 12. 2020. V čase jeho pôsobenia v zásahovom tíme bol v roku 2019 zásahovým tímom odstránený 1 medveď (29. 10. 2019 v Nolčove) a v roku 2020 bol odstránený tiež len 1 medveď (22. 5. 2020 v Sučanoch). Po mojom nástupe bol počet odstránených medveďov takýto: 2021 – 7 medveďov, 2022 – 8 medveďov, 2023 – 10 medveďov.

Tvrdenie, že zásahové zložky dostali v Liptovskom Mikuláši príkaz, aby eliminovali akéhokoľvek medveďa do sto kilogramov, nie je pravdivé, čo môžu dosvedčiť všetci členovia zásahových tímov, ktorí v Liptovskom Mikuláši a jeho okolí vykonávali pracovné činnosti.

Štátna ochrana prírody nikdy vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach alebo v tlačových správach nezverejňovala fotografie usmrtených medveďov, a to z dôvodu, že takéto fotografie sú citlivé. Nevidíme preto dôvod, aby sme toto zaužívané pravidlo menili len preto, že to požaduje malá skupina aktivistov.