Reportáž z Kremnice Medveďmi zničené ovocné sady, kopy trusu kúsok od centra mesta a nečinnosť zásahového tímu

Pred niekoľkými dňami sa odohral ďalší stret medveďa s človekom, ktorého výsledkom bolo viacero zranení. Nešlo o turistu či hubára kdesi hlboko v lese, ktorý by vyrušil odpočívajúcu šelmu alebo nedopatrením vstúpil medzi medvedicu a jej mladé.

Stalo sa to v Jakubovanoch na Liptove, takpovediac uprostred dediny, v slivkovom sade, cez ktorý si miestni skracujú cestu.

Dozrievajúce slivky sa stali lákadlom pre medvede aj v Kremnici, historickom meste, ktoré je cieľom aj pre turistov. Šelmy sa pritom nepohybujú kdesi na periférii, záhradkárska a chatkárska oblasť, ktorá je ich terčom, je v priamom susedstve s dominantou Kremnice, Mestským hradom.

I ulica, ktorá vychádza od hradu a vedie pomedzi záhrady, nesie názov Zámocké námestie.

Mapa Kremnice s označením výskytu medveďov podľa údajov mestského úradu

Na výskyt medveďov upozorňuje tabuľka na strome priamo vedľa hradu.

Tabuľka s upozornením na výskyt medveďov pár metrov od Mestského hradu. Foto: Postoj/Erik Potocký

Kremnicu sme navštívili približne v polovici septembra, keď situácia takpovediac kulminovala. Následne sme poskytli časový priestor na vyjadrenia Štátnej ochrane prírody SR (ŠOP), v ktorej pôsobnosti je aj Zásahový tím pre medveďa hnedého. Ten má v kompetencii práve riešenie výskytu medveďov predovšetkým v blízkosti ľudských obydlí, najmä ak predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre majetok či zdravie a život ľudí.

Prvé známky možných problémov sa objavili už počas leta. Na železničnej trati, ktorá spája Kremnicu s Vrútkami, vlak zabil medvedicu s dvoma mladými. To, že v okolitých horách medvede sú, nie je ničím novým, ale doteraz sa v bezprostrednej blízkosti mesta vyskytovali len sporadicky a išlo takmer výlučne o náhodne zatúlané jedince.

Zrážka na trati však dávala tušiť, že ich je v okolí už viac ako kedysi. Kremnica nie je veľké mesto, správy o zrazenej medvedici s mláďatami sa rýchlo rozšírili a medzi ľuďmi rástli obavy.

Potom prišli prvé známky toho, že medvede sa dostali aj do mesta. Najmä v časti Grobňa, čo je v úvode spomenutá záhradkárska oblasť. Ľudia začali hlásiť výskyt trusu a poškodené ovocné stromy.

Panoráma Kremnice. „Pôsobisko” medveďov je len pár desiatok metrov od Mestského hradu (na snímke vľavo). Foto: Postoj/Erik Potocký

Kúsok od centra mesta

Záhradkárskou oblasťou nás sprevádza Juraj, ktorý nás pôvodne oslovil s námetom na reportáž.

Hoci sme od hradu len niekoľko desiatok metrov, asfaltka sa už mení na v podstate poľnú cestu. Je úzka, v kopci, z oboch strán plot. Zmestí sa na ňu akurát jedno auto.

„Keby tu niekto peši stretol medveďa, asi by to nedopadlo dobre. Ani človek, ale ani medveď tu nemá kam uhnúť,“ hovorí Juraj. Je pravdepodobné, že by šelma v pocite ohrozenia zaútočila.

Ideme za sedemdesiatnikom Petrom, ktorý sa vo svojej chatke zdržiava väčšinu leta. Hoci je len „na skok“ od mesta, hovorí, že tu má pokoj. Teda mal ho aspoň doteraz, kým sa po okolí nezačali potulovať medvede.

„Medvede tu nikdy predtým neboli. Pred asi desiatimi rokmi sme tu po jednom našli stopy, ale len prešiel, nevracal sa,“ hovorí Peter.

„Keď som bol dieťa, otec tu choval kravy, pestovali sme zemiaky, žito, neboli tu ploty, kosili sa záhrady, lúky a zver sem nechodila. Akurát srnky sem občas zliezli z lesa. Jeleňa alebo diviaka som poznal len z čítanky, o medveďoch ani nehovorím,“ pokračuje.

Viacerým vlastníkom záhrad z okolia vyčíta, že sa o svoj majetok nestarajú, pozemky nechávajú zarastané vysokou trávou, rozrastajú sa kríky, ovocie zo stromov nikto neoberá.

To potom opadá, nahnije a na medvede to pôsobí ako magnet. Problémom pre Petra však nie sú len medvede. „Jelene a diviaky sem chodia už roky, práve pre stav záhrad. Vysoká pováľa ploty, diviaky to rozryjú a medveď potom už nemá ani tú minimálnu prekážku, aby tu vliezol,“ opisuje.

Niektorí si svoje pozemky ohradili elektrickým plotom, iným sa to bez spolupráce so susedmi neoplatí. Foto: Postoj/Erik Potocký

Obavy z medveďov má. A nielen on, ale aj ďalší záhradkári z okolia. Z niektorých chát sa stali trvalé domy, ľudia tu bývajú celý rok, a to nielen seniori ako Peter, ale aj rodiny s deťmi. Cez deň je podľa neho pokoj. Najnebezpečnejšie je to od večera, keď sa stmieva, až do rána.

Petrova suseda predtým parkovala auto na provizórnom parkovisku niekoľko desiatok metrov od domu. Keď prichádza podvečer, zaparkuje priamo pred bránkou a rýchlo z auta prebehne do dvora, vysvetľuje Juraj.

Je tiež jedna z tých, ktorí už medveďa stretli aj zoči-voči. Ku konfliktu našťastie nedošlo, medveď po vyrušení ušiel.

Na vlastné náklady si zaobstarala aj fotopascu, aby mala aspoň informácie o tom, či sa v okolí medveď pohybuje.

Viacerí miestni však majú ťažké srdce na štátnych ochranárov. Tí síce nainštalovali viacero fotopascí, no vymieňanie informácií je problematické.

„Načo mi je od nich fotopasca na záhrade, keď mi na mobil ani nemôže prísť upozornenie, že tam mám medveďa. Čo mi to pomôže, že oni to v Bystrici vidia, a ja ho mám za domom a neviem o tom,“ hovorí Juraj. (V Banskej Bystrici je sídlo ŠOP – pozn. red.)

Slivkové stromy po medveďom „hodovaní“. Foto: Postoj/Erik Potocký

Prechádzame spolu okolo ďalších záhrad, Juraj mi ukazuje niekoľko polámaných sliviek, na ceste je zopár kôpok trusu. „Keď požerú slivky, začnú padať orechy, budú pokračovať nimi,“ ukazuje na strom obsypaný plodmi.

Orech obsypaný plodmi ako ďalšie lákadlo. Foto: Postoj/Erik Potocký

Niekoľko kôpok medvedieho trusu uprostred cesty medzi záhradami. Foto: Postoj/Erik Potocký

Ak s nimi kompetentní nič neurobia teraz, na zimu síce zalezú, ale na rok sú tu zas, lebo už sa naučili, že tu nájdu potravu. „Kadejakí odborníci nám hovoria, že to je pre vnadiská, nezabezpečené kontajnery, ale kde to tu je? Medvede sem chodia na slivky a budú chodiť na orechy. To máme všetko spíliť, nič nepestovať?“ hovorí smutne Juraj, keď mierime za Máriou, ktorá má tiež v lokalite záhradu, ale býva pod kopcom.

Slivkový koláč z kupovaných sliviek

Keď vchádzame do dvora, víta nás trpkým úsmevom. „Akurát pečiem slivkový koláč, ale slivky som musela kúpiť v obchode, lebo všetky nám medvede požrali a stromy polámali,“ hovorí. „Ani tie domáce džemy, čo nám Kamenický radí variť, aby sme ušetrili, nemáme z čoho robiť.“

„Voľakedy sme navarili plný kotol lekváru, teraz majú plné kotly akurát medvede,“ dodáva jej syn. „Tento rok sa ukazovala dobrá úroda sliviek, už sme sa aj tešili, ale našli sme len kôpky trusu plné slivkových kôstok,“ pokračuje Mária. Bolo ich vraj toľko, že sa nedali ani všetky odpratať.

Úroda aj stromy by sa dali podľa nich ochrániť elektrickými ohradníkmi, ale keď si to urobí len jeden, nemá to zmysel. „A kto má dve-tri tisícky na ohradník, keď mu to aj tak nepomôže?“

Aj Mária má podobne ako Peter ťažké srdce na tých, čo sa síce oháňajú vlastníctvom, ale svoje záhrady zanedbávajú. „Keby aspoň pokosili, pozbierali popadané, ale nič. Nechajú to tak.“

Hovorí, že ani kompetentní sa o nič nestarajú. „Platíme dane a štát by mal nejako zasiahnuť. Sú to naše pozemky a nemôžeme na nich nič pestovať a normálne ich využívať. Pred desiatimi rokmi tadeto prebehol mladý medveď. Vtedy sme boli všetci vyplašení. Teraz sú tu veľké vyrastené medvede, ktoré nám ničia všetko, a musíme byť spokojní a čušať,“ dopĺňa rezignovane Máriin syn.

Peter, Mária, Juraj aj ďalší hovoria, že s materiálnymi škodami sa dá zmieriť, napokon, pár stromov či pováľané pletivo nie sú horibilné sumy. No ich obavy pramenia z toho, že ak sa so šelmami nevyrovnajú na to určené inštitúcie, môže dôjsť k tragédii. K napadnutiu, ťažkému zraneniu, k smrti.

A zdôrazňujú, že medvede behajú pár desiatok metrov od centra mesta.

Mesto má zviazané ruky, tvrdí primátor

S výčitkami ľudí mierime na kremnickú radnicu za primátorom Martinom Novodomcom (KDH).

„Ako mesto máme zviazané ruky, hoci ide o mestské lesy. Pravidelne tam chodia hliadky mestskej polície, ale oni takisto môžu len monitorovať situáciu, maximálne použiť nejakú pyrotechniku na odplašenie. Stále je to intravilán a používať zbrane je vylúčené, to nemôžu ani štátni policajti,“ hovorí kremnický primátor na otázku, ako môže mesto ľuďom pomôcť.

„Môžeme ľudí akurát vyzývať na opatrnosť, pripravili sme nejaké rady pri prevencii: napríklad, aby zbierali popadané ovocie a podobne. Informovali sme ich aj o možnostiach náhrady škôd,“ dodáva. 

Podľa Martina Novodomca so situáciou operatívne nič nespravia ani miestne poľovné združenia, ktoré sú takisto obmedzené legislatívou. Medveď je stále chránený živočích a na jeho odstrel treba špeciálne povolenie.

Hneď keď prišli prvé hlásenia, primátor kontaktoval odbor krízového riadenia na Okresnom úrade v Žiari nad Hronom. „Oni to evidujú, robia štatistiky, ale v praxi je stále rozhodujúci zásahový tím,“ hovorí s poukázaním na právomoci tímu v pôsobnosti ŠOP.

Hlásenia, ktoré prichádzajú na mestský úrad, tak môže radnica len posúvať. Viackrát aj informovala ľudí, že majú kontaktovať priamo Zásahový tím pre medveďa hnedého. Novodomec hovorí, že zo strany ŠOP dostal niekoľko prísľubov riešenia.

„Nainštalovali niekoľko fotopascí, plašičiek, ale či to bude stačiť, uvidíme. Hovorí sa, že je dobrý bukvicový rok, tak dúfame, že sa medvede zase stiahnu do lesa a situácia sa upokojí skôr, ako sa prihodí tragédia.“

Od miestnych však vieme, že ľudia už na nahlasovanie v podstate rezignovali. Akurát si zdieľajú fotky zničených záhrad na sociálnych sieťach.

ŠOP tvrdí, že zasahuje, no dáva rozporuplné odpovede

Štátnu ochranu prírody sme cez infozákon požiadali o konkrétne štatistické údaje od 1. do 15. septembra, ktoré sa týkajú situácie v Kremnici.

Celú odpoveď nájdeme v priloženom dokumente nižšie. Zacitujeme tu však tie najpodstatnejšie údaje.

Prvé hlásenie prišlo 1. septembra krátko popoludní a do 15. septembra ich bolo spolu 27. Napriek tomuto počtu za dva týždne zásahový tím urobil do Kremnice dva výjazdy, 3. a 4. septembra, v dňoch, keď dostal najviac individuálnych hlásení.

Štátni ochranári uviedli, že v blízkosti problémovej lokality nezistili žiaden výskyt vnadiska ani nezaznamenali žiadne podozrenie na jeho výskyt.

Kľúčovou informáciou je, že medvede, ktoré sa objavili v Kremnici, sa na miesto opakovane vracajú, čo potvrdila ich identifikácia na základe záberov fotopascí. Po ich inštalácii zaznamenali tri rôzne jedince. Dva mladé medvede, pravdepodobne samce, s hmotnosťou 80 a 50 kilogramov.

Najväčší rešpekt aj medzi miestnymi obyvateľmi však vyvoláva opakovane potvrdená prítomnosť veľkého 250-kilogramového samca.

Odpovede ŠOP však do istej miery potvrdzujú nedostatočnosť činnosti zásahového tímu.

V odpovedi na otázku č. 12 totiž ŠOP uvádza, že „... fotopasce boli inštalované na účely monitoringu pohybu jedincov a ich reakcie, nie na bezprostredné odplašenie“. Za 14 dní nedokázal zásahový tím zabezpečiť majetok ľudí pred medveďmi, ktoré sa do intravilánu Kremnice pravidelne vracali.

Na ďalší rozpor narazíme, ak porovnáme odpoveď na otázku č. 12 a č. 3. ŠOP jednak tvrdí, že inštalácia plašičiek 3. septembra zaúčinkovala, keďže medvede na zvukové signály reagovali útekom, no v odpovedi č. 3 uvádza, že po tomto dátume zaznamenali ďalších 19 hlásení o výskyte medveďov. Z toho vyplýva, že medvede si na plašičky zvykli a odplašujúci efekt sa stratil.

Nie je taktiež jasné, či zásahový tím vykonal ďalšie výjazdy, ako uvádza v odpovedi č. 9, ak v odpovedi č. 5 hovorí len o dvoch výjazdoch do Kremnice.

Napriek tomu, že zásahový tím Stred má šesť členov, za obdobie 14 dní realizoval len štyri výjazdy do terénu, z toho len dva do intravilánu mesta Kremnica (3. a 4. septembra) a len dva (oba 5. septembra) do iných lokalít v rámci svojho územia, ktoré aktuálne pokrýva územie 16 okresov. Otázkou je, čo robilo 6 členov tímu, keď sa problémom v Kremnici aj napriek výzvam z radnice nevenovalo.

V prípade prítomnosti vnadiska ŠOP neuvádza dátum a čas výjazdu a zisťovacej obhliadky, čo by však malo byť súčasťou riadneho postupu pri výskyte medveďa v blízkosti ľudských obydlí, zvlášť v intraviláne.

Takýto postup môže byť pritom v priamom rozpore s poslaním zásahového tímu, ktorý, ako uvádza webová stránka, „vznikol z potreby predchádzania možným konfliktným situáciám a škodám spôsobeným medveďom hnedým, resp. z potreby operatívneho riešenia eliminácie škôd a z potreby operatívneho riešenia nebezpečných stretov medveďa hnedého a človeka“.

Operatívne riešenie by malo znamenať okamžitý a bezodkladný výjazd. Zvlášť ak bol v lokalite opakovane pozorovaný dospelý samec s odhadovanou hmotnosťou 250 kilogramov.

Navyše, z odboru krízového riadenia, ktorý by mal za vyhlásenej mimoriadnej situácie koordinovať postupy, sa stal de facto záznamník štatistických údajov a napokon všetku preventívnu úlohu na seba prevzala samospráva mesta Kremnica, ktorá má paradoxne v danej veci najmenšie kompetencie zo všetkých.

Z blata do kaluže

Ako nám medzi rečou povedali viacerí miestni, medvede sa pred ostatnými parlamentnými voľbami stali vďačnou témou pre niektorých politikov, ktorých to vynieslo do parlamentu a do vlády. No napriek sľubom sa situácia nijako nezmenila.

Za ministra Budaja sa podľa nich problémové medvede neodstraňovali z dôvodu až extrémneho „ochranárstva“ rozhodujúcich ľudí na ministerstve, dnes sa problém nerieši tam, kde je, a keď sa strieľa, tak pre trofej, nie preto, že niekde medvede ohrozujú život a zdravie ľudí alebo ich majetok.

„Z blata do kaluže,“ povzdychne si Juraj, keď sa lúčime pred kremnickou Mincovňou.