Vládny valec Fico sa pomstil Mazákovi, Žilinka sa zbavuje Lipšicových ľudí

Už krátko po parlamentných voľbách bolo zrejmé, že Smer, Hlas a SNS nebudú konať v rukavičkách. V pozadí kobercového náletu na orgány presadzovania práva bola pomsta a snaha zabezpečiť si beztrestnosť.

Ako prví skončili policajní funkcionári okolo Štefana Hamrana vrátane jeho samotného. Vláda zároveň avizuje rozsiahle zmeny vo fungovaní NAKA, ktoré ju v skutočnosti oslabia v boji s korupciou a mafiou.

Fico, Pellegrini a Danko sa vyrovnali aj s Úradom špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a jeho šéfom Danielom Lipšicom. Trvalo to síce o čosi dlhšie, ako bol pôvodný plán, ale pomsta bola dokonaná a cieľ splnený.

Koaličný valec narazil na Brusel, ktorý môže Slovensku stopnúť časť eurofondov. Zatiaľ sa však javí, že ani táto hrozba neprinúti vládu pribrzdiť, nieto zaradiť spiatočku. Ochrana našich ľudí je viac ako priazeň Únie.

Brvno v oku

Že to Smer, Hlas a SNS myslia vážne, potvrdilo aj odvolanie Jána Mazáka z funkcie predsedu súdnej rady. V expresnom konaní, keďže nemal primerane dlhý čas pripraviť si obhajobu voči pripomienkam kritikov.

Je, samozrejme, legitímne preveriť, či postupoval transparentne, keď si zisťoval informácie o rôznych sudcoch podozrivých z nekalého konania. V prípade, že pochybil, by mal Mazák niesť aj primeranú zodpovednosť.

Argumentácia jeho kolegov v súdnej rade však zaváňa účelovosťou. Pohoršujú sa, že si vôbec niečo také dovolil, hoci dôležitejší ako forma je obsah. Hľadajú smietky v oku iných a nevidia brvno v tom vlastnom.

Ide tiež o Ficovu pomstu, ktorý už avizoval, že Mazák skončí aj ako člen rady. Zabezpečí to väčšina v parlamente, ktorá sa už postarala o obmenu jej členov. Práve vďaka nominantom koalície bol odvolaný z čela rady.

Kritika Žilinku

Zlou správou je aj odchod Matúša Harkabusa a Daniela Mikuláša z generálnej prokuratúry. Skúsených profesionálov, ktorí dozorovali aj prípad vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.

Lipšicových exkolegov v podstate vyštval Maroš Žilinka. Prvého zaradil na medzinárodný odbor, druhého na netrestný úsek generálnej prokuratúry, kde by len ťažko zúročili roky odbornej praxe na špeciálnej prokuratúre.

Bez pádnych argumentov nevyhovel ani praktickej požiadavke, aby ich presunul bližšie k bydlisku, na Krajskú prokuratúru v Žiline. Nahnevaní prokurátori sa následne rozhodli úplne odísť z tohto rezortu.

Harkabus napísal Žilinkovi aj nezvyčajne kritický list, kde mu vyčíta viacero vecí – vrátane jeho úsmevných statusov na sociálnych sieťach, ktorými znevažuje dôležitú pozíciu generálneho prokurátora.

Normalizácia

Kľúčové sú však iné pasáže: počnúc Žilinkovým zneužívaním paragrafu 363 cez nulový záujem o ÚŠP pri jeho rušení, ignorovanie útokov politikov až po atmosféru normalizácie na generálnej prokuratúre.

Žilinka zareagoval sebe vlastným spôsobom: odkazom v štýle „nikto nie je nenahraditeľný“. Opätovne tým len potvrdil, že bude neochvejne pokračovať v nastúpenom trende „normalizácie“ bez ohľadu na následky.

Harkabusovi s Mikulášom, naopak, slúži ku cti, že mali potrebu vysvetliť svoj odchod aj rodičom Jána a Martiny. Prípad sa už teraz naťahuje, po novom si bude musieť ich nástupca preštudovať pomerne rozsiahly spis.

Aj ich gesto plasticky ilustruje, komu ide o spravodlivosť a komu len o udržanie si vplyvu a moci. Nezostáva nič iné len veriť, že trestu za vraždu dvoch mladých ľudí sa nevyhne ani objednávateľ ich brutálnej popravy.