Omyl europoslanca Hojsíka Vyplakávaním v Bruseli sa nad Ficom nedá vyhrať

Premiér Robert Fico skritizoval vystúpenie europoslanca za PS Martina Hojsíka v Európskom parlamente. 

Hovoril pritom o protislovenskom záškodníctve a politikov PS obvinil z toho, že v štruktúrach EÚ lobujú za to, aby Slovensku boli pozastavené peniaze z eurofondov.

Kritika Hojsíka síce očividne zapadá do Ficovej taktiky ukázať každý deň prstom na nejakého politického nepriateľa, lenže teraz sa mu progresívny europoslanec ponúkol takpovediac na podnose. 

Po Hojsíkovom hysterickom expozé, v ktorom tvrdil, že Fico chce uniesť Slovensko z EÚ a odovzdať ho do rúk Putina a Ruska, musel šéf Smeru žiariť spokojnosťou. 

Ale poďme sa pozrieť na tento problém v širších súvislostiach.

Progresívne Slovensko už nejaký čas politicky tematizuje hrozbu, že Slovensko vinou politiky vlády Roberta Fica v oblasti právneho štátu príde o eurofondy. 

Politici PS síce tvrdia, že sa za takýto krok v Bruseli nijako neangažujú, lenže hrozbou potrestania Slovenska mávajú s takou intenzitou, až to naozaj budí dojem, že by im takýto vstup Únie do zápasu s Ficom nebol proti srsti.

Export domácich zápasov na európsku úroveň a robenie politiky v duchu hesla „čím horšie, tým lepšie“ však pre opozíciu určite nie sú cestou k porážke tejto vládnej garnitúry. Pri téme trestania štátov za ich pochybenia v oblasti právneho štátu to platí dvojnásobne.

Nad mechanizmom podmienenosti čerpania prostriedkov EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu sa od začiatku vznášajú veľké pochybnosti. 

Pri jeho aplikácii totiž veľmi udiera do očí dvojaký meter a ideologická predpojatosť inštitúcií EÚ.

V minulosti bol tento nástroj použitý napríklad proti Poľsku, keď vládla strana PiS. Dôvodom boli zmeny v justícii.

Keď však po voľbách nastúpila vláda Donalda Tuska, inštitúcie ovládla podobne drsným spôsobom ako pred nimi partia Jarosława Kaczyńského. 

Nový minister spravodlivosti, ktorý je v Poľsku zároveň generálnym prokurátorom, napríklad odvolal šéfa najvyššieho štátneho zastupiteľstva bez kontrasignácie prezidenta, ktorá sa v tomto prípade vyžaduje. Hoci išlo o zjavné porušenie princípov právneho štátu, v Bruseli nad tým nikto ani okom nemihol. 

Export domácich zápasov na európsku úroveň určite nie je pre opozíciu cestou k porážke tejto vládnej garnitúry.

Ale poďme späť na Slovensko. Nikto nespochybňuje právo Únie chrániť si svoje finančné záujmy. Teda v tomto prípade nakladanie s európskymi peniazmi.

Rovnako platí, že niektoré zmeny v Trestnom zákone a zrušenie špeciálnej prokuratúry si v Bruseli môžu vyhodnocovať ako riziko.

Lenže účinnosť tejto legislatívy je sčasti pozastavená a preskúmava ju Ústavný súd. Čiže stále je tu priestor pre náš vnútorný systém bŕzd a protiváh. 

Navyše zmeniť systém fungovania prokuratúry je výsostným právom každého štátu Únie. Brusel by už zachádzal priďaleko, keby členské krajiny trestal už len za samotný takýto akt bez toho, aby existovali reálne dôkazy o jeho negatívnom vplyve na nakladanie s eurofondmi. 

Potom sú tu ešte dva politické rozmery.

V inštitúciách EÚ síce často znejú vzletné frázy, ale robí sa tam reálna politika. Trestu zablokovania eurofondov čelilo aj Maďarsko. 

Viktor Orbán si však tvrdým vyjednávaním až vydieraním v Rade EÚ nakoniec dokázal zabezpečiť odblokovanie 10 miliárd eur. Čo je návod, ktorý by určite použil aj Fico. 

Progresívni politici ako Hojsík sa zároveň dopúšťajú veľkého omylu, keď veria, že tresty zo strany EÚ by odradili voličov od podpory populistických politikov. 

Oveľa bližšie k pravde je, že efekt by bol opačný. Stačí si predstaviť, ako by reagovali voliči na Zemplíne alebo na Kysuciach, keby pre takéto trestanie prišli o peniaze na novú cestu. Nahnevali by sa všetci, voliči koalície aj opozície, a najviac by si to zlizla EÚ.

Z pohľadu zápasu s Robertom Ficom je takéto vyplakávanie v Bruseli detinskou politikou.