Robert Fico sa asi zbláznil

Stovky ľudí prišli pred Bonaparte aj dnes, napriek dovolenkám a bratislavskej asfaltovej horúčave. A tak to má pokračovať aj ďalšie týždne, nabudúce už síce príde možno opäť o čosi menej ľudí, lenže potom príde ako každý rok september, opozícia bude mávať množstvom podpisov v petícii za odvolanie Roberta Kaliňáka, ten bude ešte viac než teraz len mátožiacou politickou múmiou a premiér bude naďalej uisťovať už len najvernejší funklub, že predsa RK je nevinný a okrem iného aj najlepší minister vnútra v novodobej slovenskej histórii od Šaňa Macha.

Aká je to vlastne perspektíva? Ničotná, to vedia dobre aj v Smere, kde aj viacerým popredným politikom – samozrejme, mimo kamier a diktafónov – neostáva nič iné len nechápavé povzdychnutie. A rozčarovanie z toho, kam sa podeli populistické inštinkty premiéra, predtým vždy hypercitlivého na poryvy verejnej mienky, čo môže bolestne dosvedčiť aj Pali Paška z východného dištriktu Smeru.

Pred mesiacom títo ľudia Smeru očakávali, že Robert Kaliňák bude obetovaný. A že to najskôr pochopí on sám, rezignuje, elegantne to odôvodní tým, že síce nespravil nič zlé z toho, čo vykrikujú opoziční krikľúni, ale pre pokojný priebeh predsedníctva EÚ odchádza, a že napokon aj týmto svojím odchodom chce len slúžiť Slovensku, ako mu slúžil počas celých tých rokov.

A rovnako v Smere viacerí očakávali, že Robert Fico využije obnovenie vyšetrovania či raziu u Bašternáka k tomu, že hoci ani on nespravil nič zlé z toho, čo tára šašo Matovič a inkvizítor Lipšic, ale predsa len - aby nikto nemohol zlomyseľne spochybňovať úprimnosť vyšetrovania - radšej sa vysťahuje z nájmu, z toho trhového nájmu, ktorý roky tak poctivo platil vďaka vydretému zárobku manželky, a to len preto, aby mal v mene vlasti reprezentatívne bývanie a nemusel sa rozpakovať, keď si pozve napríklad Angelu Merkelovú do predizby alebo na terasku s výhľadom na Donau.

Lenže nestalo sa ani jedno, ani druhé. V Smere vám povedia, že strana je zaseknutá, paralyzovaná ako nikdy predtým, nekonajú sa diskusné grémiá. V strane sa vie len to, taký bol povel predsedu, že nemôžu dopustiť, aby Kaliňáka odvolávala ulica. A navyše, to je hlavná útecha predsedu, kým ministra držia koaliční partneri – a tu niet väčšieho a dôveryhodnejšieho spojenca než Bélu Bugára – bolo by nezmyselné odpáliť ho.

To má nejakú svoju logiku. Okrem iného aj tú, že keby Kaliňák padol priskoro, celá pozornosť by sa presunula okamžite na Roberta Fica. Aj preto sa pôvodne mohlo javiť, že hoci je vedeniu Smeru jasné, že Kaliňák padne, hrá sa o čas, aby sa demisia ministra vnútra po týždňoch vnútropolitického zápasu ponúkla ako veľký ústupok, po ktorom už opozícia nebude mať silu na ďalšie protesty.

Za tým bol však predpoklad, že premiér si medzičasom aspoň navonok vyrieši svoj problém s Bonaparte.

A práve to robí podriadeným politikom v Smere starosť – prečo premiér naďalej zostáva v Bašternákovej bytovke, ktorá má povesť mafiánskeho pelechu? Akú má ešte toto mocensko-politickú logiku?

Môže byť za tým obyčajná tvrdohlavosť. Premiér proste nechce z bytovky odísť za zvukov Matovičovho amplióna. Ale inak vie, že odtiaľ musí odísť, len nie teraz, ale po búrke, ak raz nejaké „po búrke“ príde.

V Smere sú však zneistení najmä tým, že predseda im nedáva vôbec najavo, že by takto rozmýšľal, naopak, dáva im najavo, že v obliehanom Bonaparte mieni zotrvať aj naďalej, búrka-nebúrka.

O motivácii jeho odhodlania môžeme len špekulovať: možno je to naozaj tak, že ten byt nemá v nájme, ale vo vlastníctve, a keďže mu už dalo predsa kopec námahy, aby vlastníctvo fingoval nájmom, teraz má fingovať ešte aj vysťahovanie z fingovaného nájmu? A ešte sa dohodnúť s verejne vyhláseným mafiánom Bašternákom, pri ktorom teraz Kaliňák finguje, že ho policajti vyšetrujú a robia uňho razie, že aj on má teraz fingovať, že Fico už nebude jeho fingovaným nájomníkom?

Ako to všetko dokázať a nepomiasť sa z toho?

Ponúkajú sa zaiste aj ďalšie vysvetlenia, prečo premiér na Napoleonskom vŕšku tak lipne – nielen psychologické, ktorým je Ficov vzťah k luxusu (lenže ten by si mohol dopriať aj inde). Ale aj sociologické, keďže je verejným tajomstvom, že Ficovi slúži Bonaparte okrem pekného bývania aj na diskrétne schôdzky s ľuďmi ako Miroslav Výboh, majú tam na to aj bytík a po rokoch spoločného stravovania a diškurovania sa od takéhoto bytového spoločenstva odvyká ťažko.

Len mi to celé akosi nejde dokopy s Ficovým základným politickým inštinktom. On, ktorý tak dôkladne pred svojimi voličmi celé roky stelesňoval, že politika je mu rehoľou a ich sociálne istoty jeho jediným prikázaním, nemôže teraz inak, než to všetko ohroziť?

Ale možno je to celkom triviálne a treba si aj v jeho prípade odvyknúť od obrazu vždy racionálne mysliaceho a chladne konajúceho populistu. Možno je aj on iba normálny človek, ktorý sa po toľkých rokoch z tých všetkých záväzkov a pod tými všetkými tlakmi len tak trochu zbláznil. 

Foto: TASR/AP