Konzervatívny výber Nový migračný pakt EÚ je bezzubý kompromis, s ktorým nie je spokojný nikto
Podľa konzervatívcov nerieši ochranu vonkajších hraníc EÚ, pre ľavicu je zas málo ambiciózny a porušuje práva migrantov.
Vypočuť článok
Konzervatívny výber / Nový migračný pakt EÚ je bezzubý kompromis, s ktorým nie je spokojný nikto
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Merzova návšteva Kancelár mal prísť do Bratislavy na svadbu. Po prezradení cesty svoje plány zrušil
Kto chcel byť rektorom Katolíckej univerzity Podozrenia z plagiátorstva aj otázniky nad článkami vo Švajčiarsku. Ružomberok potrebuje zmenu
Zelenskyj otvára staré rany Radosť z toho má iba Moskva
Prehovorila ďalšia obeť rehoľného kňaza Vyhliadol si ma v spovednici. Myslela som si, že sa len zaľúbil, dnes viem, že to bol netvor
Voči Marte Šimečkovej vedie exekučné konanie aj STVR
Manželia lekári, ktorí sa vrátili Nemci nie sú lepší ľudia, ale k pacientom sa správajú bez arogancie a viac tlačia na výkon
Prípad sexuálneho zneužívania v cirkvi Keď sa to začalo, bol mladým rehoľníkom, ona mala pätnásť. Hlavu hore, ideme ďalej, napísal jej po znásilnení
Kňaz Juraj Sabadoš, ktorý pôsobil vo Frankfurte Cirkev v Nemecku je misijné územie, nemôžeme ju len karhať
Prehovorila ďalšia obeť rehoľného kňaza Vyhliadol si ma v spovednici. Myslela som si, že sa len zaľúbil, dnes viem, že to bol netvor
Počet Rómov rastie Cirkev nemá nahrádzať prácu štátu, ale nemôže sedieť so založenými rukami (+ video)
Prieskum agentúry Ipsos Kauzu združenia Marty Šimečkovej považuje za vážny problém takmer 60 percent populácie
Európsky parlament v stredu schválil tzv. migračný pakt, teda súbor desiatich predpisov, ktoré upravujú spoločnú migračnú a azylovú politiku Európskej únie.
Nariadenie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami 20-tisíc eur za jedného migranta, alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.
Predbežné správy z politického zákulisia hovorili o tom, že konečné hlasovanie môže byť tesné, a sám spravodajca Tomas Tobé zo švédskej Umiernenej strany (EPP) naznačoval, že možno pôjde o rozdiel desiatich hlasov. Podporné hlasy sa navrhovatelia snažili získať dohodovaním ešte v noci z utorka na stredu, ale aj počas stredajšieho rokovania.
Táto predpoveď sa sčasti aj naplnila. Za hlasovalo 322 europoslancov, proti 266 a 31 sa zdržalo. Keďže potrebné kvórum sa ráta len zo zúčastnených na hlasovaní, nadpolovičná väčšina bola 310 hlasov.
Zo slovenských zástupcov hlasovali za Vladimír Bilčík (zvolený za Spolu), Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) a Jozef Mihál (kandidoval za PS/Spolu). Proti boli Monika Beňová (Smer), Eugen Jurzyca (SaS), Miriam Lexmann (KDH), Peter Pollák (Slovensko), Miroslav Radačovský (zvolený na SNS), Katarína Roth-Neveďalová (Smer), Ivan Štefanec (KDH) a Milan Uhrík (Republika). Zdržali sa Róbert Hajšel (Smer), Martin Hojsík (PS) a Michal Wiezik (PS).
O migračnom pakte definitívne rozhodnú zástupcovia členských štátov na rokovaní Rady EÚ 29. apríla, na schválenie je potrebná kvalifikovaná väčšina. V prvom hlasovaní Rady boli proti Poľsko a Maďarsko. Slovensko sa vlani 8. júna (rukou vtedajšieho ministra vnútra Ivana Šimka) zdržalo spolu s Bulharskom, Litvou a Maltou.
Hoci hlavné politické skupiny – Európska ľudová strana, európski socialisti aj liberálna Renew Europe – boli na podpore dohodnuté, viaceré skupiny poslancov z týchto zoskupení sa na národnom princípe vyjadrovali, že návrh nepodporia.
Ukazuje to aj slovenské hlasovanie, keď boli proti zástupcovia KDH v Európskej ľudovej strane, ale aj to, že dvaja z poslancov Renew Europe – progresívci Martin Hojsík a Michal Wiezik – sa hlasovania zdržali.
Zaujímavosťou je aj to, že jediní z progresívnoliberálnej skupiny Renew Europe, ktorí boli proti zneniu migračného paktu, boli traja českí poslanci Pirátov.
Kritika sprava i zľava
Dôležitá je však aj motivácia jednotlivých hlasujúcich. Kým konzervatívna časť europoslancov, predovšetkým z EPP a ECR, svoj hlas proti odôvodňovala tým, že návrh nedostatočne rieši ochranu vonkajších hraníc a príčiny migrácie v krajinách pôvodu migrantov (Miriam Lexmann – KDH), progresívni a ľavicoví odporcovia schváleného znenia zas dôvodili tým, že schválený text je málo ambiciózny a porušuje ľudské práva migrantov.
Spoločne tak hlasovali proti napríklad zástupcovia talianskej ľavice spolu s populistickým Hnutím piatich hviezd v odpore voči vládnej Fratelli d’Italia, ktorá dohodu podporovala, alebo francúzski Republikáni ako členovia EPP ako vyjadrenie odporu voči Emmanuelovi Macronovi.
Aj tí, ktorí migračný pakt podporili, k nemu mali svoje výhrady. Prevážila však u nich potreba nanovo zadefinovať spoločnú európsku migračnú politiku.
Ako však komentoval hlasovanie slovenský europoslanec Michal Wiezik, výsledný text je kompromisom, s ktorým nie je úplne spokojný nikto. Teda aj tí, ktorí ho podporili, k nemu mali svoje výhrady, prevážila však u nich potreba nanovo zadefinovať spoločnú európsku migračnú politiku.
Dokazuje to aj ďalší detail. Po schválení dôležitého dokumentu zväčša v europarlamente nasleduje oslavný potlesk podporovateľov, tentoraz však prišlo len ohlásenie výsledku a pokračovalo sa ďalej.
Socialisti pri podpore argumentovali tým, že odmietnutie paktu by bolo víťazstvom krajnej pravice, a obavou z toho, že sa o dokumente bude musieť začať rokovať nanovo. Podľa prieskumov sa očakáva, že v budúcom europarlamente budú mať ľudovci a konzervatívci silnejšie postavenie, čo by z ich pohľadu oslabilo „ľudskoprávny“ rozmer dokumentu.
Kampaň do eurovolieb
Nemožno opomenúť, že toto hlasovanie o politicky výbušnej otázke sa udialo už v ostrej kampani pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.
V každej členskej krajine je otázka migrácie a predovšetkým nelegálnej migrácie dostatočne silná na to, aby dokázala motivovať časť voličov, a môže v konečnom výsledku znamenať rozdielovú tému, ktorá rozhodne o zložení europarlamentu.
Je zároveň pochopiteľné, že krajiny s rozsiahlym pobrežím Stredozemného mora – Španielsko, Taliansko a Grécko –, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku, sa snažia dosiahnuť, aby časť nákladov na riešenie migrácie prebrali na seba aj ostatné členské štáty, či už prijímaním migrantov, finančnými príspevkami, alebo technickou či administratívnou pomocou.
Preto sa aj politici z jednotlivých krajín potrebujú pred svojimi voličmi pochváliť úspechom. Tí ľavicoví a zelení tým, že urobili krok správnym smerom, tí konzervatívni tým, že zabránili horšiemu zneniu, a tí na rane, napríklad talianski z Frateli d’Italia premiérky Meloniovej, tým, že dosiahli zvýšenie solidarity a odbremenenie vlastných kapacít, ktoré už nápor migrantov nezvládajú.
Politici sa pred svojimi voličmi potrebujú pochváliť úspechom. Ľavica a zelení hovoria o kroku správnym smerom, konzervatívci o tom, že zabránili horšiemu zneniu, a ďalší, napríklad Taliani, že vybojovali solidaritu a odbremenenie vlastných kapacít.
Potom tu máme aj špecifické prípady. Napríklad Poľsko. Hoci je politická scéna našich severných susedov podobne polarizovaná ako tá naša a liberálna Platforma premiéra Donalda Tuska nenachádza na svojich protivníkoch z PiS nič pozitívne, v téme migrácie Tusk drží Kaczyńského líniu.
Poľsko pakt odmieta, neplánuje zaň hlasovať ani pri konečnom schvaľovaní na Rade EÚ a nebude ho rešpektovať v oblasti povinného prerozdeľovania migrantov. To vyhlásil priamo Donald Tusk.
Poľsko má pritom v rukách dobrý argument. Od začiatku vojny na Ukrajine prichýlilo už viac ako dva milióny utečencov, môže teda oprávnene tvrdiť, že jeho kapacity sú naplnené a finančné náklady ako výkupné za neprijatie migrantov z Afriky a Blízkeho východu sú preň už neprijateľné, keďže svoju pomoc smeruje vojnovým utečencom z Ukrajiny.
Hlas proti zdvihlo aj Slovensko. „Štáty by sa mali samy rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku,“ povedal na margo schváleného dokumentu minister zahraničia Juraj Blanár.
Tu však treba pripomenúť, že finančné výkupné za fyzické neprijímanie migrantov vyhandloval ešte v roku 2015 Robert Fico (s podporu ostatných krajín V4) výmenou za to, že prerozdeľovacie kvóty nebudú pre členské krajiny povinné.
Proti je aj Maďarsko. To si drží líniu minimálne od roku 2015, keď sa vláda Viktora Orbána snažila migrantom prechod cez svoje územie čo najviac skomplikovať, neskôr vybudovala na hraniciach so Srbskom plot a snažila sa zvyšok EÚ presvedčiť, že riešením je jedine zadržanie migrácie mimo hraníc EÚ. Tento postoj napokon potichu, napriek pokračujúcej rétorickej kritike Orbána, neskôr prevládol vo väčšine európskych krajín.
Mnoho štátov, ktoré sú cieľovými, sa čoraz náročnejšie vyrovnáva s neprispôsobivými getami migrantov. Príkladom je doslova epidémia kriminality vo Švédsku páchaná primárne znepriatelenými gangmi prisťahovalcov.
Sen o multikulti Európe, ktorý mnohí snívali ešte v nultých rokoch a jeho záblesky sme badali ešte v politike nemeckej exkancelárky Angely Merkelovej, sa definitívne rozpadol a dnes mu už veria len krajne ľavicové marxistické a environmentalistické skupiny.
Čo si ešte prečítať
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
