Europarlament schválil reformu migračného paktu Orbán hovorí o ďalšom klinci do rakvy, Blanár o dôležitosti zachovania práva veta

Európsky parlament vo štvrtok hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.

Europoslanci schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri. 

Uvedený balík musia ešte formálne schváliť členské štáty. Nové zákony nadobudnú účinnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Začnú sa uplatňovať o dva roky.

Nariadenie o riadení azylu a migrácie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami 20-tisíc eur za jedného migranta, alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Nariadením o krízových situáciách a vyššej moci sa stanovuje mechanizmus reakcie na náhly nárast počtu migrantov. Zaistí to podporu pre členské štáty, ktoré čelia výnimočnému prílevu migrantov. 

Čo všetko migračný pakt zahŕňa?

Členské štáty budú musieť zabezpečiť rovnocenné normy prijímania žiadateľov o azyl, napríklad pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Registrovaní žiadatelia o azyl budú môcť začať pracovať najneskôr šesť mesiacov po podaní žiadosti. Podmienky obmedzenia slobody pohybu sa budú regulovať s cieľom odradiť žiadateľov od sekundárnych pohybov po EÚ.

Podľa nového rámca pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty dobrovoľne ponúknu, že budú prijímať utečencov uznaných OSN z tretích krajín, ktorí by cestovali na územie EÚ legálnym, organizovaným a bezpečným spôsobom.

Nové pravidlá sa venujú aj „zneužívaniu“ migrantov, čiže situácii, keď ich tretie krajiny alebo nepriateľské neštátne subjekty využívajú s cieľom destabilizovať EÚ. 

Osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup do EÚ, budú pred vstupom podrobené preverovaciemu postupu vrátane identifikácie, zberu biometrických údajov a zdravotných a bezpečnostných kontrol počas najviac siedmich dní.

Aké hlasy idú z Nemecka či Maďarska?

Reforma azylových a migračných pravidiel Európskej únie, ktorú v stredu schválil Európsky parlament, je "ďalším klincom do rakvy" eurobloku. Napísal to na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán.

"Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu," dodal Orbán.

Poľsko nesúhlasí s novým mechanizmom Európskej únie, vyhlásil to poľský premiér Donald Tusk.

"Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že migračný pakt vstúpi do platnosti v takmer nezmenenej podobe, ochránili Poľsko pred mechanizmom premiestňovania," povedal Tusk. Dodal, že krajiny EÚ sa musia zamerať na ochranu svojich vlastných hraníc.

Poľsko tvrdilo, že by malo byť vyňaté z takzvaného mechanizmu solidarity v novej legislatíve EÚ, keďže po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prijalo najväčší počet ukrajinských utečencov, pripomína Reuters.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz pokladá schválenie reformy za historický a nevyhnutý krok. Grécky minister pre migráciu Dimitris Kairidis hovorí o historickom dni, zatiaľ čo podľa Talianska ide o najlepší možný kompromis. Grécko je jednou z krajín, ktoré najviac zasahujú narastajúce počty nezákonných migrantov prichádzajúcich na jeho územie.

"Reforma spoločného európskeho azylového systému predstavuje solidaritu medzi európskymi krajinami," uviedol Scholz. "Ohraničuje nezákonnú migráciu a konečne zmierňuje záťaž na tie krajiny, ktoré sú obzvlášť zaťažené," dodal.

Slovensko je proti

Slovenská republika jednoznačne odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku, tzv. Migračný pakt EÚ. Nesúhlasí ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár v reakcii na stredajšie hlasovanie.

"Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov," skonštatoval Blanár s tým, že pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta. Aj preto bol návrh, napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov, schválený.

Nový pakt nie je podľa neho dlhodobo udržateľným riešením. Nelegálnu migráciu vníma ako obrovskú výzvu, ktorej Európska únia (EÚ) čelí, podľa Blanára je však povinnosťou riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami krajiny.

Europoslanci za KDH migračný pakt nepodporili. „Je absurdné, že ani po desiatich rokoch rokovaní nerieši zásadné výzvy ochrany našich vonkajších hraníc, ako aj základné príčiny migrácie, v dôsledku ktorej ľudia sú nútení opustiť svoje domovy a často za cenu ohrozenia vlastných životov sa pokúšajú nelegálne prekročiť hranice EÚ,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann.

Upozornila na to, že migračný balík zavádza takzvanú povinnú solidaritu, ktorá podľa KDH nie je spravodlivá. 

„V plnej miere totiž nezohľadňuje migračné tlaky v jednotlivých členských štátoch a solidaritu, ktorú napríklad aj Slovensko prejavilo voči odídencom z Ukrajiny,“ napísala Lexmann na sociálnej sieti.

Slovenskí europoslanci majú na zmeny rôzne názory

Názory slovenských europoslancov na prijatý migračný balík sa rôznia.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá/RE) uviedla, že pakt o azyle a migrácii sa rodil osem rokov a určite to nie je dokonalá legislatíva, ale je to to najlepšie, čo sa dalo v rokovaniach s členskými štátmi dosiahnuť. "Dôležité je, že členské štáty si samy určia, akou formou chcú byť solidárne, keď to bude potrebné – či relokáciami žiadateľov o azyl, finančnými príspevkami, alebo technickou podporou štátov, ktoré čelia migračnému tlaku," uviedla. 

Vladimír Bilčík (nezávislý/EPP) ocenil, že po rokoch vyjednávaní vznikol nový migračný pakt, ktorý zavedie jednoznačnejšie pravidlá pre ekonomických migrantov. "Verím, že prinesie väčší pocit bezpečia aj pre ľudí na Slovensku a zároveň ľudskejší a férovejší postup pre tých, ktorí utekajú pred vojnou a potrebujú ochranu," povedal. Pripomenul, že nové spoločné európske pravidlá vychádzajú z princípu flexibilnej solidarity presadzovanom v roku 2016 Slovenskom.

Eugen Jurzyca (SaS/ECR) spomenul, že podporuje efektívnu solidaritu medzi členskými štátmi, avšak pravidlá musia byť nastavené tak, aby krajiny dostatočne motivovali k účinnému stráženiu vonkajších hraníc. "Predkladaný návrh to nezaručuje. Súhlasím ale s tými zákonmi, ktoré umožňujú rýchlejšie posúdenie žiadostí o azyl priamo na hraniciach a následný návrat neúspešných žiadateľov do krajín, odkiaľ prišli," odkázal.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) spresnil, že solidarita medzi štátmi EÚ je nevyhnutná, ak chce Únia zvládnuť všetky krízy, ktoré ju v budúcnosti čakajú. "Zároveň však táto solidarita musí ponúkať slobodné flexibilné možnosti, ako sa do nej zapojiť. Vítam, že možnou alternatívou je aj poskytovanie prevádzkovej a technickej podpory namiesto povinného premiestňovania žiadateľov o azyl na svoje územie," uviedol.

Jozef Mihál (nezávislý/RE) súhlasí s dohodou o riadení azylovej a migračnej politiky EÚ a podporil ju preto, lebo treba ukončiť súčasný chaotický stav a stanoviť pravidlá pre migráciu, najmä s ohľadom na posilnenie vonkajších hraníc EU. "Uvedomujem si slabé miesta dohody z pohľadu Slovenska, a to finančnú penalizáciu pri neprijatí migrantov, ale výhody tejto dohody prevažujú nad nevýhodami," skonštatoval.

Peter Pollák (hnutie Slovensko/EPP) si myslí, že migračné tlaky na hraniciach EÚ sa v budúcnosti budú stupňovať, a preto je možné ich zvládnuť len spoločným koordinovaným prístupom. "Je dôležité posilniť ochranu vonkajších hraníc EÚ, a to technicky, personálne i finančne a zároveň zintenzívniť spoluprácu s krajinami, odkiaľ neregulovaná migrácia pochádza," uviedol.