Prezidentské voľby Priame či nepriame?

Vyšlo na mňa, že práve tento týždeň, práve túto sobotu, mám mať komentár. Všetkých na Slovensku najviac zaujíma, kto bude zvolený za nového slovenského prezidenta. Ešte dnes večer či najneskôr v noci sa to dozvieme. 

Ale o čom mám teda písať? Na Slovensku platí tzv. moratórium, teda dva dni pred voľbami sa nesmie agitovať ani politicky podporovať žiadneho z kandidátov. Málokto si uvedomuje, že tento zákaz slobodného politického prejavu je na 99,99 percenta protiústavný.

Sloboda politického prejavu bola zakotvená už vo federálnej česko-slovenskej Listine základných práv a slobôd z roku 1991 (článok 17). Listina bola inkorporovaná aj do slovenskej ústavy (sloboda prejavu ako článok 26). Tie prejavy, ktoré ohrozujú bezpečnosť či práva iných ľudí, nie sú ústavne chránené (nikto nemá právo slovom alebo textom posielať iných ľudí do plynu). 

Ale vyjadrenie politickej preferencie či názoru ako „voľte toho a toho, a nie toho a onoho“ je typickým príkladom politického prejavu, na ktorý sa vzťahuje ústavná ochrana. Zákonodarca si to neuvedomil, keď uzákonil predvolebné moratórium. Mohla by byť z toho pekná kauza pred Ústavným súdom a som presvedčený, že ten nález by bol jednoznačný. Ústava má prednosť pred zákonom. Keď je zákon protiústavný, je neplatný.

Takže stálo by za to, aby to niekto otestoval, porušil moratórium a dotiahol ten prípad pred Ústavný súd. Alebo ešte lepšie, aby zákonodarca (Národná rada) pri najbližšej príležitosti moratórium zrušil a slobodu politického prejavu v súlade s ústavou rozšíril.

Ale ústavnosť moratória teraz nechcem testovať a porušiť ho – len chcem, aby ste vedeli, že ho považujem za protiústavné.

Ústavnosť moratória teraz nechcem testovať a porušiť ho – len chcem, aby ste vedeli, že ho považujem za protiústavné.

Preto tento volebný deň využijem na úvahu inú: má zmysel priama voľba prezidenta v systéme parlamentnej demokracie? 

V systéme prezidentskom (ako je v USA) či takmer prezidentskom (Francúzsko), či poloprezidentskom (Poľsko) priama voľba prezidenta zmysel má. Prezident je nielen hlavou štátu, ale aj hlavou exekutívy, výkonnej moci. A to je politikum par excellence. Preto občania majú mať právo si vybrať, aký typ politiky podporujú, a prezidenta si zvoliť priamo.

Lenže v parlamentnej demokracii je hlavou exekutívy premiér. Občania volia priamo parlament, v parlamente sa ustaví vládna väčšina a tá vyprodukuje vládu a premiéra. 

V parlamentnej demokracii je prezident hlavou štátu, nie vlády. Ako hlava štátu má byť predovšetkým stabilizujúcou a zjednocujúcou postavou, nie ostrým konfrontačným hráčom. Ostrým konfrontačným hráčom majú byť premiér a líder opozície (tzv. westminsterský model). 

Preto pôvodne v parlamentných demokraciách boli prezidenti volení parlamentmi. Lenže trend k priamej demokracii bol neúprosný a aj prezidenti sa začali voliť priamo (napr. v Rakúsku, ktoré má podľa ústavy veľmi slabého prezidenta a silného kancelára).

Argument v prospech priamej voľby prezidenta v parlamentnej demokracii je ten, že občania tak môžu vyvažovať vládnu moc. Argument proti je ten, že prezidentské voľby zbytočne rozdelia krajinu na dva znepriatelené tábory; zbytočne preto, lebo prezident má relatívne malé právomoci. Ten politický stret sa má odohrávať vo voľbách do parlamentu, ktorý vygeneruje vládu.

Aj teraz na Slovensku tí, čo chcú vyvažovať momentálnu vládnu moc, budú voliť kandidáta jedného; a tí, čo podporujú vládu a sympatizujú s ňou, kandidáta druhého (ktorý je vlastne súčasťou vládnej väčšiny).

Lenže ak by v parlamentnej demokracii zostali voľby prezidenta nepriame, nehrozilo by, že jednokomorový parlament by vždy zvolil toho, kto je povoľný a poslušný voči vládnej väčšine? 

Áno, to by v jednokomorovom parlamente vždy hrozilo – stačí sa pozrieť na Maďarsko. Ale v krajinách s dvojkomorovým parlamentom sú obe komory politicky obsadené rôzne, neidenticky, a v tom je priestor na vyvažovanie alebo skutočný kompromis. 

Na Slovensku je však jednokomorový parlament, preto pri nepriamej voľbe prezidenta by bolo optimálne, keby prezidenta volili nielen poslanci Národnej rady, ale dokopy s nimi i všetci zastupitelia krajských zastupiteľstiev všetkých ôsmich krajov. Tie sú volené inokedy než Národná rada, a preto pluralita voliteľov prezidenta by bola oveľa širšia. Priestor na vyvažovanie a kompromisy – a voľbu dôstojnej hlavy štátu – by bol veľký.

Aj keď nepriamu voľbu prezidenta v parlamentnej (nie prezidentskej) demokracii považujem za lepšiu než priamu, už nikdy k nej nedôjde. Je to princíp zubnej pasty: keď ju raz vytlačíte z tuby, už ju späť do tuby nedostanete. 

Keď raz prejdete od nepriamej voľby prezidenta k priamej, už sa k nepriamej nikdy nevrátite. Ľud to tak chce – a chce mať divadlo a chce sa hádať. Až rozhádať.

A potom takmer polovica politického národa bude s výsledkom nespokojná. Ak je nepriamo zvolený prezident, ktorý sa nám nepáči, nadávame na tých pár stoviek ľudí, ktorí ho zvolili. Ak sa nám nepáči priamo zvolený prezident, takmer polovicu spoluobčanov považujeme za idiotov.

Budúci prezident Slovenskej republiky bude dnes zvolený, ale nech už je to ten, ktorého preferujete, alebo ten druhý, pamätajte si, že politika, aj keď v ľudskom živote dôležitá, nie je tou vecou najdôležitejšou. Priateľstvo, láska, milosrdenstvo, šľachetnosť a hrdinstvo sú oveľa dôležitejšie.

A, samozrejme, pomoc Ukrajine, aby nepadla.