Pohľad zvonku Poľovačka po „radikálnych náboženských organizáciách“ sa skončila ako nepodarený referát

Niekedy si človek nie je istý, či číta investigatívu alebo školský referát, ktorý bol napísaný v strese ráno pred odovzdaním. Tak nejako totiž pôsobil článok Denníka N, ktorý sa rozhodol vydať na poľovačku po „radikálnych náboženských organizáciách“ na Slovensku.

Zdá sa, že na novinársku prácu dnes stačí mať odvahu Indianu Jonesa a presnosť internetového prekladača. Práve tie totiž stačili na to, aby vznikol článok podopretý o štúdiu The Next Wave, ktorú publikovalo Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva (EPF). Podľa nej sa po Európe pohybuje temná sieť cirkevných združení, ktoré vraj šíria „genderové konšpirácie“ a majú rozpočty v miliónoch dolárov.

Milióny zo zahraničia údajne dostávali aj organizácie pôsobiace na Slovensku a medzi nimi aj známe projekty pomáhajúce ženám a rodinám.

Keď nám o demokracii káže potratový lobistaKto je Neil Datta, ktorý konšpiruje o temných antigenderových reakčných silách na Slovensku

Erik Potocký

Problém je v tom, že údaje, o ktoré sa Denník N opiera, boli interpretované chybne. Štúdia EPF neuvádza, že by slovenské organizácie dostávali milióny eur zo zahraničia, ale len to, aké veľké sú ich celkové rozpočty. Denník N z toho spravil senzačný titulok, ktorý však bol nepravdivý.

Až neskôr sa ukázalo, že išlo o omyl, a redakcia musela článok spätne opraviť a ospravedlniť sa. Škoda len, že medzičasom sa stihla po krajine rozšíriť predstava o „radikálnych sieťach“ a „miliónoch z Ruska“, ktoré vraj držia v rukách slovenskí konzervatívci.

Kto článok čítal, mohol nadobudnúť dojem, že celé kresťanské prostredie je jedna konšpiračná komunita s prepojením na Vatikán, Texas a, ktovie, možno aj na Mars. A pritom išlo len o organizácie ako Fórum života či Áno pre život, ktoré denne pomáhajú ženám v krízových situáciách, poskytujú sociálne poradenstvo a vedú akreditované služby pod dohľadom štátu. Namiesto elementárneho overenia faktov sa však Denník N spoľahol na cudziu ideologicky zafarbenú štúdiu.

Podstata problému je vážna. Denník N sa v tomto prípade postavil do pozície, ktorú sme len prednedávnom videli na opačnom politickom brehu, keď vláda zamýšľala označovať občianske združenia nálepkou „zahraničných agentov“.

To isté teraz robia liberálne médiá vo vzťahu ku kresťanským iniciatívam. Rovnaká metóda, len iné ciele. Ak niekto pracuje s iným hodnotovým rámcom, je z neho hneď „radikál“. Ak má výhrady ku genderovým trendom, je „hrozbou pre demokraciu“.

Šéfka Fóra života DobešováLiberálne médiá delegitimizujú svojich súperov rovnako ako Fico. Zvažujeme žalobu

Lukáš Kekelák

Takéto myslenie je nebezpečné, lebo vytvára predstavu, že samotná pluralita názorov je problémom, nie bohatstvom demokracie. A keď sa do verejnej debaty zavedie reflex „nesúhlasíš – si extrémista“, potom už nejde o slobodu, ale o ideologickú uniformitu a koniec demokracie.

Záverom možno len s úsmevom dodať, že ak niekedy Denník N pripraví druhé vydanie svojho „výskumu“, prosím, nech nezabudne ani na Nadáciu Fides et Ratio. Ak nič iné, aspoň budeme mať čestné miesto v galérii „mierne podozrivých“. A ak nie, nevadí – budeme pokojne ďalej robiť to, čo robíme doteraz: podporovať vo verejnom živote zdravý rozum a vieru. Pretože práve tie sa v poslednom čase stali najvzácnejším artiklom v našej verejnej diskusii.