V Taliansku sa to zase sype

V Taliansku nie je ani na chvíľu nuda. V auguste padla vláda Salviniho Ligy a Hnutia 5 hviezd (M5S), začiatkom septembra vytvorili novú vládu dovtedy zarytí nepriatelia, M5S a ľavicová Demokratická strana (PD), uplynulo len pár dní a z koaličnej PD odchádza expremiér Matteo Renzi aj so skupinou prívržencov. A komentátori dnes ešte menej než včera veria, že Conteho vláda vydrží aspoň rok.

Líder PD Nicola Zingaretti sa tak ocitol v absurdistane, ktorého sa najviac obával: Zingaretti si totiž po rozpade starej vlády želal rýchle predčasné voľby, a to aj za cenu, že by ich suverénne vyhral Salvini. Veril totiž, že PD bude silnou opozíciou a že sa mu podarí rozhádanú stranu stmeliť. Lenže bol to Matteo Renzi, ktorý v auguste zavelil, že PD musí aj za cenu veľkých kompromisov zabrániť predčasným voľbám, po ktorých by si Salvini uzurpoval všetku moc a ovládol krajinu. Mnohí Renziho upodozrievali, že napriek vznešeným slovám mu ani tak nejde o Taliansko, ale najmä o zámer vytvoriť vlastnú stranu, v čom by mu predčasné voľby zabránili.

Renzi však svojím rétorickým zápalom strhol na svoju stranu väčšinu PD, Zingaretti sa neochotne prispôsobil a na radosť Bruselu, Berlína a Paríža vstúpil do koaličnej vlády s chaotickým spolkom, akým je M5S.

No a ešte ani nestihlo prvýkrát napršať a Zingaretti sa prizerá, ako Renzi spolu s nasledovníkmi opúšťa stranu a ešte milosrdne odkazuje, že spoločnú vládu M5S a Zingarettiho bude podporovať. Conteho vláda sotva vznikla a už závisí od rozmarov Renziho, ktorý sníva, ako sa opäť stane Macronom talianskej politiky.

Renzi sa hneď v rozhovore pre La Repubblica pozicionoval do role hlavného vyzývateľa Salviniho („nevyhlasujem vojnu Zingarettimu, ale Salvinimu“, „najbližšie mesiace strávim tým, že budem bojovať proti salvinizmu na námestiach, v školách, vo fabrikách“). Oboch Matteov, Renziho aj Salviniho, všeličo spája, sú nadmerní egocentrici, ktorí veria vo svoju misiu záchrancov upadajúceho Talianska, ale zatiaľ to nijako nevyzerá, že by mohol Salviniho vážne ohroziť práve Renzi.

Ten hovorí, že ideologicky nie je vpravo ani vľavo či v strede, ale „za budúcnosť“, lenže po rokoch premiérovania už pre mnohých Talianov patrí skôr do minulosti. Salvini síce v auguste vybabral najmä sám so sebou, keď sa v tranze z predčasných volieb vyhnal z vlády, ale má naďalej veľkú mocenskú perspektívu: jeho Liga zastáva koherentnú ideológiu, zmes ekonomického populizmu a nacionalizmu, ktorá oslovuje emócie aj pudy väčšiny Talianov. Už teraz obieha so svojou propagandistickou mašinériou celú krajinu, napokon, aj ako minister vnútra trávil každý deň tak, ako keby bol v nepretržitej predvolebnej kampani.

Matteo Renzi tak odchodom z koaličnej PD a vyhlásením vojny salvinizmu najviac potešil samotného Salviniho. Teda toho Mattea, ktorý sa každé ráno budí s pocitom, že deň zúčtovania s rímskym aj bruselským establišmentom sa blíži.   

Ďakujeme, že čítate Postoj. Píšeme vďaka darom od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Podporte nás, prosíme.    

Matteo Renzi ešte ako taliansky premiér sa usmieva počas tlačovej konferencie pre zahraničných novinárov v Ríme 22. februára 2016. FOTO TASR/AP