Egyptský prezident v Mníchove pripomenul turecké masakre Arménov

3 minúty čítania 3 min

Vypočuť článok

Vyštudoval učiteľstvo histórie a náuky o spoločnosti na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zaujíma sa o históriu, politiku, literatúru a filmy.

Ďalšie autorove články:

Hystéria pre zachovanie statusu quo Otázka nie je, čo čaká KDH, ale kam chcú ísť progresívci

PS spolu so Smerom Pozor, padajú falošné princípy

Jedno a dve desaťročia Od študentského projektu k profesionálnemu médiu

Egyptský prezident Abdel Fattah el-Sisi na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii nepriamo pripomenul genocídu Arménov zo strany Turecka pred sto rokmi. Turecká vláda vtedy systematicky vyvraždila približne 1,5 milióna príslušníkov arménskej menšiny, prevažne išlo o kresťanov.

Prezident Sisi v diskusii o extrémizme a islame v sobotu 16. februára hovoril o súčasnej situácii utečencov v Egypte a svoju politiku krátko ilustroval príkladom z minulosti. „V Egypte máme 5 miliónov registrovaných a neregistrovaných utečencov, ktorí nežijú v táboroch. Zaobchádza sa s nimi podobne, ako sme zaobchádzali s arménskymi utečencami pred sto rokmi, keď ich Egypt prijal po masakroch.“

Egypt zatiaľ arménsku genocídu oficiálne neuznal a Sisi výraz „genocída“ ani priamo nepoužil, no Arménsky národný výbor v Egypte jeho slová veľmi privítal. „Urobil prvý krok v tomto smere, keď videl potrebu zmieniť sa o tom vo svetle súčasných udalostí. Arménsky národný výbor to chváli a považuje to nielen za medzikrok smerom k úplnému uznaniu genocídy Arménov, ale aj za pozitívnu odpoveď hlavného hráča Blízkeho východu a severnej Afriky k iniciatíve Arménskej republiky v predchádzaní budúcim genocídam.“

Bývalý veliteľ egyptskej armády generál Sisi v roku 2013 po miliónových protestoch Egypťanov zvrhol vládu Moslimského bratstva a usiluje sa o potláčanie extrémizmu. V decembri 2014 v prejave na univerzite Al-Azhar pred poprednými moslimskými učencami kritizoval extrémnu ideológiu islamizmu, „ktorá spôsobuje v národe úzkosť, zabíjanie a deštrukciu celého sveta“ a ktorá jeho národ „vedie do záhuby“. Jeho vládu pozorovatelia kritizujú za príliš vojenskú líniu, ktorá veľmi nerozvíja ekonomický sektor, no jeho zásluhy v boji proti extrémistom sú nepopierateľné.

Otázka tureckej genocídy Arménov vyvoláva neustále spory. Turecko po takýchto vyjadreniach často oficiálne rázne protestuje, už aj ak ide o krajiny na Západe. O to viac sa to dá čakať, ak ide o štát z arabského prostredia. Viac o téme genocídy Arménov sa dočítate tu, tu a tu.