Erdoğanov juristický prevrat Turecký prezident si vyberá svoju opozíciu

Zoznam prostriedkov, po ktorých starnúci autoritári môžu siahnuť, aby upevnili svoju moc, je dlhý. Niektorí sa obmedzia iba na štrukturálne výhody, ohnú volebný systém vo svoj prospech a svojich konkurentov vytlačia z verejnoprávnych médií, niektorí idú ešte o krok ďalej a opozíciu rovno zakážu alebo dokonca siahnu na slobodu či život jej predstaviteľov.

Turecký prezident Erdoğan sa teraz rozhodol použiť nový nástroj: súdom dal vymeniť predsedu najsilnejšej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (Cumhuriyet Halk Partisi, CHP).

Súd vo štvrtok 21. mája zrušil zvolenie Özgüra Özela za predsedu strany a predsedníctvo vrátil predchádzajúcemu predsedovi Kemalovi Kılıçdaroğluovi. Následne v nedeľu polícia vtrhla do budovy straníckej centrály a predsedu strany z kancelárie vyhnala slzným plynom.

Oficiálnym zdôvodnením je, že Özgür Özel vraj na straníckom kongrese v roku 2023 získal nomináciu kupovaním hlasov.

Skutočný dôvod podľa odborníkov je, že Özel je populárnejší, než bol Kılıçdaroğlu, a podľa prieskumov by v blížiacich sa prezidentských voľbách o dva roky porazil súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana.

1,2 milióna Sýrčanov v NemeckuPrečo sa domov vrátili už tri milióny Sýrčanov, no z Nemecka takmer nikto?

Martin Leidenfrost

Môj najmilší nepriateľ

Ešte v októbri súd v prvej inštancii dal za pravdu strane, ktorá s obvineniami o kupovaní hlasov nesúhlasila, a zosadenie straníckych špičiek zamietol. Potom však zaúradoval prezident Erdoğan, ktorý sľúbil, že Turci podľa jeho slov „dostanú opozičnú stranu, akú si z hľadiska zrelosti, kvality a vízie zaslúžia“, a v druhej súdnej inštancii dostal taký výsledok, aký chcel.

Erdoğan sa dlho netajil tým, že mu líderstvo Kılıçdaroğlua vyhovuje. „Kým bude tento pán viesť CHP, budem vďačný. Naša práca bude ľahká,“ posmešne sa vyjadril na adresu Kılıçdaroğlua ešte v roku 2012.

A vskutku, dejiny Erdoğanovho upevňovania moci nemožno písať bez zmienky o tom, ako Kılıçdaroğlu 13 rokov bezúspešne viedol najväčšiu opozičnú stranu (2010 – 2023) a ako v čase najväčšej Erdoğanovej slabosti na vrchole hyperinflácie v roku 2023 odmietol prepustiť kandidatúru mladším straníkom, ktorí boli výrazne populárnejší.

To všetko by nebolo dôležité, ak by Kılıçdaroğlu tieto osudové voľby vyhral. Ale výsledok bol pre CHP šokujúci – napriek tesnému náskoku v prieskumoch Kılıçdaroğlu prehral o viac než štyri percentá.

Kılıçdaroğluova kampaň mala mnoho chýb, ale asi najnázornejšou z nich bolo, keď zverejnil fotku, ako stojí v topánkach na modlitebnom koberci – čo pre mnohých Turkov bolo podobne urážlivé, ako keby si kandidát v kresťanskej krajine sadol na oltár. Vzhľadom na to, že Kılıçdaroğlu ako člen náboženskej menšiny alevitov čelil aj tak zo strany väčšinových sunnitov podozreniu, že nie je „poriadnym“ moslimom, bola táto chyba úplne toxická.

Erdoğan si vyberá opozíciu

Po fiasku v prezidentských voľbách napokon CHP v roku 2023 starnúceho Kılıçdaroğlua odvolala a vymenila za mladšieho Özela. Ten rýchlo ukázal prvé výsledky. Pod jeho vedením CHP vyhrala komunálne voľby v roku 2024 a prieskumy ju znovu ukázali ako favorita v budúcich prezidentských voľbách.

Odvtedy turecký režim cielene likviduje jedného Erdoğanovho vyzývateľa po druhom. V marci minulého roku bol zatknutý populárny starosta Istanbulu Ekrem İmamoğlu, ktorý dlho viedol prieskumy ako Erdoğanov najnebezpečnejší vyzývateľ.

Erdoğanova pomstaTurecký prezident odstavil svojho najmocnejšieho politického rivala

Christian Heitmann

V zjavne vykonštruovanom procese prokuratúra za 142 trestných činov, ktoré údajne spáchal, požadovala viac než 2000 rokov väzenia a turecký štát dal pre jeho proces postaviť vlastnú súdnu sieň. „Som tu, lebo som trikrát vyhral voľby v Istanbule,“ zhrnul İmamoğlu podstatu svojho procesu.

Teraz došiel rad aj na predsedu CHP Özgüra Özela.

Po jeho a İmamoğluovom odstavení je zrejme už len otázkou času, kedy sa štátna mašinéria zameria na tretieho možného vyzývateľa v prezidentských voľbách 2028. Tým je Mansur Yavaş, po viac než štvrťstoročí prvý starosta Ankary z radov CHP.

Yavaş bol prvýkrát zvolený počas opozičnej vlny v komunálnych voľbách v roku 2019 a v roku 2024 bol znovuzvolený s obrovským náskokom (60,5 k 31,7 percenta hlasov). Popri İmamoğluovi a Özelovi sa tak už niekoľko rokov pravidelne spomína ako možný kandidát na prezidenta.

Podľa odborníka na Turecko Dimitara Bečeva nie je brutálny zásah do opozičnej strany tým znakom Erdoğanovej moci, za aký ho mnohí vydávajú. „[Vládnuca strana] AKP pripúšťa, že nemôže získať moc iným spôsobom ako potláčaním konkurencie. Toto jedného dňa vybuchne,“ varuje.

Vláda svojvôle

Aspoň nateraz je však Erdoğanova moc mimoriadne koncentrovaná a inštitucionálne brzdy sú výrazne oslabené.

To, aké miery dosiahla svojvôľa tureckého prezidenta, ukazuje aj dekrét, ktorý Erdoğan vydal v deň rozsudku. Rozpustil ním renomovanú súkromnú univerzitu Bilgi Üniversitesi v Istanbule, ktorá v tomto roku oslavuje 30. výročie svojho pôsobenia.

Dekrét pritom neponúkal žiadne presvedčivé zdôvodnenie, prečo má byť univerzita zrušená, iba citoval zákon umožňujúci uzavretie súkromnej inštitúcie, ak je úroveň vzdelávania „nedostatočná“, s čím zamestnanci a študenti nesúhlasili. Pre mnohých tureckých aj zahraničných akademikov prišiel ako šok. Do ulíc preto nevyšli iba študenti samotnej Bilgi, ale aj ostatných univerzít.

O tri dni neskôr Erdoğan kontroverzný dekrét zrušil. To, čo sa môže javiť ako víťazstvo študentov, však nemôže zastrieť tristnú realitu: v Turecku dnes veľká časť diania závisí od vôle jedného muža.