Kampus Kolégia Antona Neuwirtha Sme oázou, ale chceme byť aj fakľou, hovorí o ambicióznom pláne Martin Luterán

Na okraji Bratislavy sa nachádza obec Ivanka pri Dunaji, ktorá je už pätnásť rokov domovom vzdelávacej inštitúcie Kolégium Antona Neuwirtha. Za toto obdobie kolégiom prešlo 243 študentov.

Jeho rektor Martin Luterán nedávno predstavil veľkolepý projekt vybudovania Kampusu Kolégia Antona Neuwirtha. Ráta sa v ňom s výstavbou základnej školy, strednej školy, ako aj telocvične a ubytovania pre vysokoškolských študentov a členov tímu.

„Myšlienka rozšíriť kolégium na väčšiu rezidenčnú komunitu je s nami už od začiatku. Na konkrétnej idei kampusu robíme asi tri roky,“ hovorí Luterán. „Má to byť aj konferenčný priestor, kam môžu prísť aj ľudia zvonku, pozrieť sa, ako to funguje. Obzvlášť v lete, keď bude kampus prázdny, sa to bude môcť využívať na semináre, letné školy, konferencie,“ pokračuje.

Kolégium Antona Neuwirtha dnes sídli v kaštieli z 18. storočia, ktorý bol postavený pre Grasalkovičovcov. Kaštieľ spolu s pozemkami, na ktorých má vyrásť kampus, patrí Spoločnosti Ježišovej, čiže jezuitom. V kaštieli sídli aj základná škola Citadela, čo je novší projekt kolégia. Vznikol pred štyrmi rokmi a okrem Ivanky pri Dunaji pôsobí aj v Bratislave.

Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji, kde sídli Kolégium Antona Neuwirtha. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Návrat klasického vzdelávania

Na mieste plánovaného kampusu sú dnes rozličné sklady, niektoré sa využívajú, iné sú prázdne. Väčšina z nich by mala byť odstránená a na ich mieste by mali vyrásť nové objekty. V prvej fáze ide o základnú školu, ktorú projektovala architektka Katarína Geburová zo štúdia Domesi špecializovaného na drevostavby. Budova by mala byť postavená z dreveného masívu. Podľa Luterána ide o materiál, ktorý sa kolégiu páči, hodí sa k jeho konceptu a pozitívne vplýva na vzdelávanie.

„Kolégium pätnásť rokov robí na tom, aby sa na Slovensko vrátilo klasické vzdelávanie. Podľa nás je to vekmi overený spôsob vzdelávania, ktorý aj na Slovensku bol dlhé stáročia,“ vysvetľuje Luterán.

Slovenské gymnáziá podľa neho tiež majú prvky klasického vzdelávania, ale problém vidí v spôsobe výučby. „Problémom je, že hlavná pedagogická metóda je tam memorovanie, málo sa pracuje s textami, nediskutuje sa,“ hovorí.

Martin Luterán Riadime sa tým, čo cítime, a rozum sme dali na vedľajšiu koľaj

Michal Magušin

Rektor Kolégia Antona Neuwirtha hovorí o dnešnej krehkej generácii, o absencii klasického vzdelávania i o postoji ku kultúrnym vojnám.

Čo je podľa Luterána klasické vzdelávanie? „U nás to vyzerá tak, že sa čítajú primárne texty veľkých autorov západnej civilizácie, pracuje sa v malých skupinách, píšu sa eseje, študenti sa učia prezentovať a obhajovať svoje názory,“ vysvetľuje.

Na základnej škole vzdelávanie pochopiteľne vyzerá inak, hoci aj tu sú prvky klasického vzdelávania. „Naše deti majú po stenách zavesené klasické obrazy, počúvajú klasickú hudbu, stretávajú sa s latinčinou, čítajú kvalitnú literatúru, majú dejepis už od prvého ročníka, náboženstvo,“ opisuje Luterán. „Na prvom stupni je však memorovanie silnou súčasťou vzdelávania, lebo tie deti sú vo veku, keď nasávajú ako špongie, a chceme, aby nasali čo najviac a čo najlepšie veci,“ dodáva.

Kolégium sa netají tým, že katolícka viera je základom, z ktorého filozofia projektu vychádza.

Citadela je zameraná na rodiny, ktoré chcú svoje deti vychovávať v katolíckej viere, tomu je prispôsobené aj kurikulum. No vysokoškolské kolégium dnes navštevujú aj hľadajúci či neveriaci študenti.

Martin Luterán ukazuje vizualizáciu budovy základnej školy. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Laboratórium

Citadela má dnes štyri ročníky, no jej ambíciou je stať sa deväťročnou základnou školou. „Na druhom stupni bude klasické vzdelávanie znamenať to, že deti už budú viac kriticky premýšľať, diskutovať, čiže tu bude viac fungovať seminárna metóda. To nie je len otázka humanitných predmetov, ale aj v prírodovedeckých by mali poznať veľké historické experimenty, cez ktoré sa posúvalo vedecké poznanie,“ predstavuje svoju víziu Martin Luterán.

„Najdôležitejšou pri vzdelávaní je filozofia. Kedy je človek šťastný? Ako chceš prispieť k naplno prežitému životu? Pomáhame mladým ľuďom stať sa najlepšími verziami samých seba a slobodnými ľuďmi. Nepripravujeme súčiastky do nejakého stroja na pracovnom trhu, ale chceme pomôcť ľuďom, aby sa rozhodli najlepšie, ako vedia,“ pokračuje.

Podľa Luterána má kampus ukázať, že sa to dá aj inak, a inšpirovať svoje okolie.

„Má to byť oáza, ale chce to byť aj fakľa. Bude to laboratórium, ktoré chce ukázať, ako funguje klasické vzdelávanie, že rieši mnohé problémy súčasného vzdelávacieho systému a je replikovateľné po celom Slovensku. Nielen pre katolíkov, ale pre všetkých,“ opisuje Luterán.

Kampus teda vraj nemá byť uzavretý systém, do ktorého človek prichádza ako šesťročný prváčik a odchádza ako hotový absolvent vysokej školy aj s titulom.

Podľa Luterána niektoré deti určite pôjdu zo základnej školy na inú strednú školu, iné zase prídu na tunajšiu strednú z inej základnej školy a je otázne, či vôbec absolvent základnej a strednej školy v kampuse bude potrebovať ísť na vysokoškolské kolégium. Navyše, to sa ani nemá pretransformovať na regulárnu vysokú školu, ale viac-menej má ostať v súčasnej podobe.

Program vysokoškolského programu Kolégia Antona Neuwirtha pozostáva zo šiestich kurzov zameraných na filozofiu, teológiu, dejiny a umenie. Študenti program absolvujú buď v dvojročnej forme popri svojej vysokej škole, alebo v jednoročnej zhustenej forme, keď vysokú školu nenavštevujú.

53:22

 

Martin Luterán V školstve je choré nastavenie bez dôvery, treba nám menej štátu (video + text)

Michal Magušin

Rektor Kolégia Antona Neuwirtha opisuje na základe vlastnej skúsenosti najväčšie problémy vzdelávania na Slovensku a navrhuje riešenia.

Umenie je viac ako len šok

Dorota Kňažková študuje v druhom ročníku vysokoškolského programu kolégia a popri tom navštevuje Vysokú školu výtvarných umení, kde študuje digitálne umenie.

„Išla som na umeleckú vysokú školu, čo je veľmi liberálne prostredie,“ vysvetľuje svoju motiváciu prihlásiť sa do kolégia. „Ale prihlásila som sa aj preto, že sa mi zdá, že umenie je aj niečo hlbšie ako šok a malo by stáť na nejakých ideáloch a mať aj filozofické ukotvenie. Predpokladala som, že to na svojej vysokej škole nedostanem, a aj sa mi to potvrdilo, keďže tam sa na teóriu nekladie až taký dôraz,“ pokračuje.

Podľa Doroty v kolégiu dostáva humanitné základy, ktoré by podľa nej mal mať každý. „Obzvlášť umelci, ktorí sa chcú pohybovať vo verejnom priestore,“ dodáva.

Prečo by odporúčala štúdium v kolégiu? „Človek tu dostane možnosť rozmýšľať a odpovedať si na otázky súvisiace so svojím hodnotovým zakotvením, vierou a fungovaním spoločnosti. Popri tom môže žiť v komunite, ktorá ho obohacuje mnohými spôsobmi,“ hovorí.

Do kolégia chodí aj študent psychológie na Filozofickej fakulte UK Bystrík Repka. Podobne ako Dorota, aj on vníma kontrast medzi liberálnym prostredím na svojej univerzite a prostredím v kolégiu. „To, že chodíme do kolégia, veľmi nerezonuje, ale vnímame, že sme v menšine,“ vraví. „Mal som na psychológii spolužiačku, ktorá tiež chodila do kolégia a na niektorých predmetoch sa stávalo, že iba my dvaja sme mali iný názor na nejaké otázky ako zvyšok triedy,“ pokračuje.

Na štúdiu v kolégiu si Bystrík pochvaľuje to, aký má vplyv na jeho intelektuálny rozvoj. „Kolégium mi dalo množstvo podnetov na rozmýšľanie a rozšírilo moje schopnosti kriticky uvažovať, zamýšľať sa štruktúrovanejším spôsobom a vďaka esejam, ktoré tu píšeme, myšlienky nielen prijímať, ale aj vydávať v pochopiteľnej podobe.“

Bystrík Repka, Branislav Kuljovský a Dorota Kňažková. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Dvadsaťšesť esejí ročne

Branislav Kuljovský, riaditeľ Kolégia Antona Neuwirtha, vysvetľuje, že študenti na dvojročnom programe musia ročne napísať asi dvadsaťšesť menších esejí na jednu stranu a dve veľké semestrálne eseje na viac strán. „V eseji si študent vyberie nejakú tézu, ku ktorej si zvolí vlastnú pozíciu, teda či tézu zastáva alebo nie. Uviesť však musí nielen pár argumentov, ktoré podporujú jeho postoj, ale aj relevantnú námietku, ktorú študent má vyvrátiť,“ vysvetľuje Kuljovský.

Dorota hovorí, že jedna z jej nedávnych esejí sa týkala Aristotelovho diela Politika, ktoré čítali. „Vybrala som si tvrdenie, že rovnosť bola príčina toho, prečo demokratické štáty zaviedli ostrakizáciu, teda vylučovanie zo spoločnosti. Ja som argumentovala v prospech toho, že tento fenomén je dôsledkom toho, že nám nevládnu skvelí ľudia.“

Bystrík zasa spomína, ako na predmete politická filozofia rozoberali koncepciu štátu od Rousseaua, Locka a Hobbesa a ich pohľad na prirodzený stav človeka. „Vo svojej eseji som zastával názor, že ľudia sú vo svojej prirodzenosti spoločenské bytosti s nenaplnenou túžbou po blízkosti a prijatí, a nesúhlasil som s Thomasom Hobbesom, ktorý tvrdí, že ľudia sú si rovní a to ich vedie k tomu, že v prirodzenom stave sú v absolútnej vojne každého proti každému,“ vysvetľuje tému svojej eseje.

Študentov čaká na konci semestra aj ústna skúška, na ktorej majú štruktúrovane odpovedať na nejakú otázku, napríklad či je klamstvo vždy zlé. Nasleduje krátka diskusia s akademikmi v komisii, prípadne s prítomnými spolužiakmi. „Nemusia to vedieť naspamäť, môžu si to vopred pripraviť. Majú demonštrovať, že čítali texty a vedia o nich diskutovať,“ hovorí Kuljovský.

Program sa končí slávnostnou promóciou, pričom každoročne program absolvuje pätnásť až dvadsať študentov. Časť z nich sa zapája do ročného stážového programu, na ktorom pomáha komunite, ale zároveň pokračuje vo svojom dennom vysokoškolskom štúdiu.

Model kampusu. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Kolégium sa na svojej webovej stránke chváli aj tým, že až 96 percent jeho absolventov sa po ukončení vysokoškolského štúdia vracia späť na Slovensko. Ako si to vysvetľuje jeho rektor?

„Myslím si, že za to môžeme vďačiť aj budovaniu lásky k vlasti, ktoré je u nás prítomné, ale aj vzťahmi, ktoré tu vznikajú. Máme absolventov, ktorí vyštudovali aj prestížne univerzity a drvivá väčšina z nich sa vracia späť,“ vysvetľuje Luterán.

Projekt základnej školy Citadela podľa jeho slov prirodzene vznikol aj ako reakcia na potreby absolventov kolégia. „Mnohí už majú deti, ktoré potrebujú dať do školy, a chcú im dopriať niečo podobné, ako zažili oni,“ vysvetľuje a hovorí, že niektorí absolventi aj tvoria obsahy pre Citadelu a pracujú pre ňu.

Čo sa týka školného, na Citadele sa pohybuje v rozpätí od 250 do 370 eur mesačne, pričom konkrétna suma závisí aj od možností tej-ktorej rodiny. Náklady na štúdium vo vysokoškolskom kolégiu sú okolo 800 eur mesačne, kde je okrem výučby zarátané aj bývanie a niekoľkokrát týždenne aj strava. Z tejto sumy však až tri štvrtiny môže pokrývať štipendium.

Prvá fáza za sedem miliónov

Prednedávnom kolégium predstavilo svoj plán na výstavbu kampusu, ktorý má pozostávať z troch fáz. V prvej fáze sa má vybudovať základná škola, ihriská, príjazdová cesta s parkoviskom a infraštruktúra kampusu. Jej odhadovaná cena je viac ako sedem miliónov. Z toho 5,3 milióna bude kolégium žiadať z plánu obnovy a 1,78 milióna sú autori projektu odhodlaní vyzbierať od darcov.

„Štát pracuje na tom, aby nevyčerpané prostriedky z plánu obnovy presunul do výzvy zameranej na zvyšovanie kapacít škôl. Či bude naša žiadosť o nenávratný finančný príspevok úspešná, závisí od toho, či sa toto presunutie prostriedkov podarí,“ vysvetľuje Luterán.

Martin Luterán na mieste, kde má vyrásť kampus. Foto: Postoj/Jakub Lipták

V prípade, že sa podarí peniaze z plánu obnovy získať, základná škola musí byť skolaudovaná v apríli 2026. Výstavba by sa teda mala začať v októbri tohto roku. Ak by žiadosť o nenávratný finančný príspevok úspešná nebola, tento termín nie je záväzný a prostriedky budú hľadať iným spôsobom.

Na vyzbieranie zvyšných necelých dvoch miliónov, ktoré sa snažia získať od darcov, majú čas dva roky. „Komunikujeme so súčasnými veľkými donormi, máme rozbehnuté spolupráce. Čakajú nás mesiace a roky stretávania sa a hľadania. A budeme sa modliť,“ vraví Luterán.

V prípade, že by všetko klaplo, v roku 2029 by mala stáť stredná škola, do ktorej už nastúpia aj prví absolventi Citadely. Tretia fáza, ktorá zahŕňa výstavbu vysokoškolských internátov, by mohla byť zrealizovaná o päť rokov neskôr. „Ak by to bolo o desať rokov celé hotové, mohli by sme si gratulovať,“ uzatvára Kuljovský.