Učia svoje deti doma Je ich o polovicu viac ako pred pandémiou. Kto sú slovenskí homeschooleri?

(Aktualizované, 9.00 h, 8.2.2024) Aj keď deti učiace sa doma zatiaľ nepredstavujú oproti deťom vzdelávajúcim sa denne na školách výraznejšiu skupinu, najnovšia správa Štátnej školskej inšpekcie o nedostatkoch vo vedomostiach týchto detí a rizikách domáceho vzdelávania vyvolala veľký mediálny rozruch.

Inšpekcia označila za jedno z najväčších rizík, že aj keď si predstavujeme, že sa tieto deti učia doma so svojím rodičom, často to tak nie je. Mnohé z nich sa vzdelávajú v rôznych skupinách, ktoré sa často nazývajú „školami“, čo môže rodičov zmiasť.

„Tieto ‚školy‘ nie sú zaradené v Sieti škôl a školských zariadení SR, a preto nepodliehajú monitorovaniu zo strany štátu. Túto situáciu školský zákon vôbec neupravuje,“ upozorňuje školská inšpekcia na svojej webovej stránke.

Pozor na rodičov, ktorí veria na plochú zem

Na toto nebezpečenstvo upozornil aj odborník na vzdelávanie Juraj Hipš, ktorý vo svojich vystúpeniach spomenul aj príklad, keď deti v jednej z takýchto skupín napríklad navštívili slovenskí branci, pričom rodičia vôbec nevedeli, že sa niečo také plánuje.

„Nemalá časť rodičov verí na plochú zem, nadáva vedcom, verí konšpiráciám najhrubšieho zrna a dokonca ich aj sama šíri.“Zdieľať

Juraj Hipš poukázal na to, že motívy rodičov dávať deti na domáce vzdelávanie sú rôzne a väčšinu z nich chápe. Vidí však aj veľké nebezpečenstvá tohto typu vzdelávania. 

„Nemalá časť z nich sú takí rodičia, ktorí veria na plochú zem, nadávajú vedcom, veria konšpiráciám najhrubšieho zrna a dokonca ich aj sami šíria. Rodičia, ktorí sa hrdo hlásia k rôznym kultom, vzhliadajú k diktátorom, rôznym uleteným ezoterickým zoskupeniam alebo náboženským skupinám. Títo rodičia volia domáce vzdelávanie ako nasledovanie ‚antisystému‘,“ napísal vo svojom statuse na sociálnej sieti.

Inšpektorka: O týchto deťoch nič nevieme

Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská zase zdôraznila, že myšlienka domškoláctva nie je zlá, ale v našej legislatíve nie je dostatočne zabezpečená kvalita tohto vzdelávania a ani bezpečnosť detí.

Podľa informácií hlavnej inšpektorky kým napríklad vo Francúzsku musí každý domškolák absolvovať na konci školského roku hodinový rozhovor so školským inšpektorom, aby niekto nezávisle posúdil, či dieťaťu tento typ vzdelávania prináša bonusy alebo mínusy, u nás keď rodičia odmietnu kontakt inšpektora s dieťaťom, kontrola týchto detí je takmer nemožná.

Zdroj: www.domacaskola.sk

V našich podmienkach deti raz do polroka absolvujú komisionálnu skúšku, pričom na niektorých z nich prebieha online formou za prítomnosti rodiča. Podľa zistení inšpekcie je pochybná samotná kvalita skúšok, keď na niektorých školách prebieha formou otázok: ako sa máš, ako sa cítiš, ako ťa učivo zaujalo.

Hlavná inšpektorka navyše v relácii Slovenského rozhlasu Kontakty zdvihla rodičov domškolákov zo stoličky, keď naznačila, že tieto deti sú ľahkým terčom domáceho násilia.

„Sú školy, ktoré komisionálky robia online, to znamená, že dieťa nikdy naživo nevideli, nevedia, ako sa rodič voči nemu správa, nenechá dieťa ani na chvíľku samo, aby nemohlo dať signál, že ho doma priväzujú, bijú. My sme skutočne nechali tie deti napospas miestami možno až bláznivým rodičom.“

Motívy rodičov odhaľujú systémové chyby v školstve

Aké sú teda hlavné motívy slovenských rodičov, ktorí odmietajú zveriť vzdelávanie svojich detí klasickým štátnym školám?

S touto otázkou Postoj oslovil Štátnu školskú inšpekciu. Tá priznala, že motívy síce poznajú, nemajú však znalosť o tom, ktoré z nich u rodičov prevládajú.

Inšpekcia eviduje motívy ako zdravotné dôvody, ale aj alternatívny životný štýl rodiny, náboženské motívy, pracovné – najmä cestovanie do zahraničia, nevyhovujúci školský systém, snaha po zážitkovom učení a preferovanie individuálneho prístupu pri vzdelávaní, problémy s adaptáciou dieťaťa v kolektíve a šikana.

„Podiel jednotlivých motívov sme nezisťovali, takýmito údajmi nedisponujeme a nebolo to predmetom našej kontroly,“ hovorí pre Postoj hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

Keďže štát podrobnejšie nezisťuje, aké veľké sú skupiny rodičov, ktorí o individuálne vzdelávanie žiadajú pre konkrétny motív, pri zisťovaní tohto faktu sme odkázaní na občianske združenia združujúce samotných rodičov domškolákov, teda zisťujú informácie o sebe samých. Údaje si interne zbierajú aj samotné školy. Oslovili sme preto jednu zo škôl, ktorá je kmeňovou školou pre takmer polovicu slovenských domškolákov.

Slobodná demokratická škola v Košiciach je školou, ktorá je zaradená do siete škôl pod ministerstvom školstva a ponúka alternatívnu formu vzdelávania, v ktorej deti spolurozhodujú o forme a predmete výučby. 

Škola pre Postoj potvrdila, že k prvému februáru eviduje 745 domškolákov. Zároveň zachytila trend, že pandémia a vynútené online štúdium utvrdilo dovtedy váhajúcich rodičov zotrvať v tejto forme vzdelávania aj ďalej.

Potvrdzujú to aj štatistické dáta, ktoré zaznamenali výraznejší nárast domáceho vzdelávania na Slovensku práve po skončení pandemických opatrení. Určitý podiel na náraste čísel má aj skutočnosť, že práve v roku 2021 naša legislatíva povolila individuálne vzdelávanie aj pre žiakov druhého stupňa základných škôl.

Pri šikane rodičia pomoc v škole nenachádzajú

„Bohužiaľ, pravdou je aj to, že medzi hlavné dôvody patrí nespokojnosť so súčasným školským systémom a štátom dlhodobo nedostatočne riešená šikana, ktorá sa čoraz častejšie objavuje už na prvom stupni základných škôl,“ hovorí pre Postoj riaditeľ Slobodnej školy v Košiciach Juraj Mazák.

„Niektorí žijú na samote v horách, iní zase, naopak, kozmopolitne a cestujú z miesta na miesto po celom svete.“Zdieľať

Rodičia vo svojich dôvodoch, ktoré škola zisťovala, uvádzali, že ich dieťa má skúsenosť so šikanou, po ktorej sa nedokáže zaradiť do kolektívu, a to často ani po prestupe na inú školu. Rodičia pritom podľa svojich vyjadrení mali skúsenosť, že škola ani inšpekcia s tým z ich pohľadu nič neurobili.

Podľa skúseností školy rodičom prekáža aj uniformnosť škôl, ktoré nemajú kapacity prihliadať na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. „Niektoré z týchto detí by aj rady chodili na denné štúdium, ale školy im nedokážu vytvoriť prijateľné podmienky, a tak ostávajú doma,“ dodáva Juraj Mazák.

Podľa skúseností tejto školy je oveľa častejší dôvod pre domáce vzdelávanie samotný spôsob života rodiny. „Niektorí žijú na samote v horách, iní zase, naopak, kozmopolitne a cestujú z miesta na miesto po celom svete alebo si vo viacdetnej rodine užívajú veľa spoločného času,“ dopĺňa Mazák.

Rodičia tiež oceňujú, že im táto forma vyučovania umožňuje voľnosť a časovú slobodu usporiadať si vlastné rodinné záležitosti podľa seba a nie podľa školského ročného harmonogramu. Ako tvrdia, domáce vzdelávanie im umožňuje plnohodnotnejšie žiť svoj rodinný život.

Juraj Mazák z košickej Slobodnej školy sa ohradil voči obvineniam, že rodičia domškolákov sú nebezpeční pre svoje konšpiračné videnie sveta. Podľa neho je tento pohľad na svet prítomný v celej populácii bez ohľadu na formu vzdelávania.

Zároveň zdôrazňuje, že vyše 60 percent rodičov domškolákov, ktorých škola zastrešuje, má vysokoškolsky vzdelaných rodičov a problematických rodín z hľadiska prijatia vedeckého poznania o svete je z ich pohľadu určite menej ako v bežných školách na dennom štúdiu.

„Evidujeme aj antisystémovo ladené rodiny, ale spomedzi našich spomínaných 745 domškolákov ich je z doložiteľných prípadov menej ako jedno percento,“ upresňuje.

Deti s diagnózou posiela štát domov nasilu

Nie všetky deti sa však vzdelávajú doma dobrovoľne. Sú známe prípady, keď dieťa odkázané na invalidný vozík nútili pre neschopnosť školy zabezpečiť bezbariérový prístup do domáceho vzdelávania bez ohľadu na to, či mali jeho rodičia o domáce vzdelávanie záujem. 

Prípadne deti s poruchou autistického spektra bežne posielajú školy do domáceho vzdelávania, keďže nemajú asistentov učiteľa alebo ďalší podporný tím. 

Sú to deti, ktoré by vo vyspelých krajinách navštevovali bežnú školu so svojimi rovesníkmi, náš školský systém však nemá kapacity riešiť komplikovanejšie prípady.

Čítajte tiež

Zažívali odmietnutie a poníženie Matky hovoria, aké to je dostať dieťa s aspergerom do školy

Zuzana Hanusová

Ich synovia sú vysokofunkční autisti s Aspergerovým syndrómom, rozdiel je len v tom, že jeden má osem a druhý 27 rokov. Ich príbehy sú však až nápadne podobné.

Postoj len nedávno priniesol príbeh dvoch rodín, ktoré dosvedčujú, aké ťažké je dostať v takýchto prípadoch dieťa do školy, ale i to, že sa situácia na školách za posledných dvadsať rokov takmer nezmenila.

Podľa oficiálnych štatistík je v tomto školskom roku na domácom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov 642 detí. Koľko z nich je „prinútených“ učiť sa doma, je ťažké určiť a štát to ani nezisťuje.

Keďže o individuálne vzdelávanie musí vždy požiadať rodič, nie je možné presne určiť, v koľkých prípadoch o túto formu vzdelávania žiada z vlastného presvedčenia s ohľadom na potreby svojho dieťaťa a v koľkých prípadoch je do takejto situácie dotlačený.

Zdroj: www.domacaskola.sk

Zuzana Suchová z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením pre Postoj potvrdzuje, že domáce vzdelávanie týchto detí nie je vždy slobodným rozhodnutím rodičov a často je im podsúvané ako jediná možná voľba s vysvetlením, že škola nedokáže zabezpečiť ich dieťaťu potrebné podmienky na vzdelávanie.

Špecifikom domáceho vzdelávania dieťaťa zo zdravotných dôvodov je, že školský zákon nezadáva žiadnu kvalifikačnú požiadavku na rodiča, keďže v týchto prípadoch má vzdelávanie zabezpečiť škola v rozsahu minimálne dvoch hodín týždenne.

„V praxi to často vyzerá tak, že dieťa dochádza do školy len na pár hodín týždenne. Rodič je tak nútený odísť z práce, aby sa mohol starať o svoje zdravotne znevýhodnené dieťa a vzdelávať ho. Musí tak, paradoxne, zvládnuť to, čo nezvláda škola,“ hovorí Zuzana Suchová.

Rodinu to vyčerpáva psychicky i finančne

Aj rodičia, ktorí sa pre domáce vzdelávanie svojich detí rozhodnú z vlastnej iniciatívy, priznávajú, že strata jedného príjmu je pre nich najväčšou komplikáciou. Tieto rodiny však so stratou príjmu počítajú a zohľadňujú svoje možnosti, či si môžu dovoliť učiť deti doma.

„Individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov nesmie slúžiť ako nástroj na vylučovanie zo vzdelávania.“Zdieľať

Rodičia s deťmi so zdravotným znevýhodnením však v našich podmienkach nemajú možnosť výberu a musia sa svojej práce vzdať nedobrovoľne.

„Často je to začiatok vlastnej profesionálnej izolácie rodiča. Takáto situácia rodinu vyčerpáva psychicky i finančne. Postupne uzatvára dieťa i celú rodinu do sociálnej izolácie. Nezriedka sú to rodiny matiek-samoživiteliek, čo ich situáciu ešte viac komplikuje,“ opisuje Zuzana Suchová, do akej krízovej situácie sa môže takáto rodina dostať.

Čítajte tiež

Príbeh školy v Plaveckom Štvrtku Väčšine bola najprv tŕňom v oku. Dnes musíme deti odmietať, toľko sa ich hlási

Zuzana Hanusová

Pred desiatimi rokmi tam chodili výlučne rómske deti z osady, postupne pritiahli späť aj ostatné deti z dediny. O tom, ako sa im to podarilo, s riaditeľkou Marianou Korbelovou. 

Zuzana Suchová zdôrazňuje, že inštitút individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov má svoje opodstatnenie, ale nesmie slúžiť ako nástroj na vylučovanie zo vzdelávania. „Argument, že škola nie je schopná dieťaťu zabezpečiť podmienky na vzdelávanie, v súčasnosti neobstojí,“ dodáva.

Veľký boom prišiel zo Spojených štátov

Domáce vzdelávanie nie je nový spôsob vzdelávania žiakov, v rôznych formách sa objavovalo aj v dávnejšej minulosti. Jeho rozmach nastal v Spojených štátoch v druhej polovici 20. storočia. Dnes je v USA domáce vzdelávanie najrýchlejšie rastúcou vetvou amerického školského systému.

Po covidovej pandémii dokonca počet amerických detí, ktoré sa vzdelávajú doma, stúpol o 51 percent. Posledný oficiálny odhad domáceho vzdelávania bol z roku 2019. Vtedy sa doma učilo jeden a pol milióna amerických detí, dnes ich odborníci odhadujú na 1,9 až 2,7 milióna.

Väčšina homeschoolerov v USA sú ešte stále bieli kresťania, ale skupina rodičov, ktorí učia svoje deti doma, už nie je jednoliata ako v minulosti. „Dnes sa stala skupina rodín, ktoré sa obracajú školám chrbtom, pestrejšou – aj čo sa týka ideológie. Čoraz viac rodičov chce chrániť svoje deti pred extrémizmom, ktorý postihuje niektoré školské systémy,“ pomenúva nemecký denník vo svojej analýze jeden zo súčasných motívov, prečo sa americkí rodičia rozhodujú nezaradiť deti do školského systému.

Stúpa vraj počet liberálnych rodičov, ktorí nechávajú deti doma, lebo nesúhlasia s ideológiou školského systému vo svojom štáte alebo aj z dôvodu stúpajúceho rasizmu na amerických školách. 

„Už to nie sú len bieli kresťania, ktorí sa vzdelávajú doma,“ píše nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung, narážajúc na to, že za oceánom to boli doteraz práve kresťania z rôznych denominácií, ktorí sa rozhodli svoje deti vychovávať v duchu svojich vyznávaných hodnôt.

Čo však dnes amerických homeschoolerov zjednocuje, je nedôvera v štátny vzdelávací systém, v ktorom nenachádzajú pre svoje deti najlepšiu ponuku.

Deti vraj dospelých k vzdelávaniu nepotrebujú

Práve z amerického prostredia pochádzajú mnohé alternatívy, ktoré sa rozšírili v európskych krajinách a už aj u nás. Známa je napríklad Škola Sudbury Valley, ktorej hlavnou metodikou je myšlienka, že deti sa vzdelávajú samy, nemusíme to robiť za ne.

Ďalším známym modelom je Summerhill, ktorej princípom je, že deti majú rovnaké postavenie ako dospelí a spolupodieľajú sa na rozhodovaní v komunite. Aj na Slovensku sa niektoré alternatívne školy, prípadne už spomínané školské skupiny určené pre domškolákov riadia touto metodikou.

Domáce vzdelávanie je na Slovensku povolené od roku 2008. Od roku 2021 je tento typ vzdelávania umožnený aj na druhom stupni základných škôl. 

Rodič si vyberie kmeňovú školu, do ktorej dieťa zapíše a na ktorej bude absolvovať raz za polrok komisionálne preskúšanie. Výber kmeňovej školy nie je pritom nijako viazaný na bydlisko dieťaťa.

Podľa aktuálnych dát sa učia doma viac chlapci (57 percent) ako dievčatá, sú to deti žijúce skôr v mestskom prostredí (takmer 58 percent), pričom prevládajú deti s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji (40,5 percenta).

Tieto údaje pochádzajú z OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku, ktorý robil prieskum medzi rodičmi domškolákov z celého Slovenska. Štát síce pozná počty detí na domácom vzdelávaní, detailnejšie informácie o nich však nezisťuje.

Ako upozorňuje Štátna školská inšpekcia, overovanie vedomostí detí je komplikovaná pre nejednotnosť formy komisionálnych skúšok. Naša legislatíva síce rozšírila možnosti domáceho vzdelávania aj pre druhý stupeň základných škôl, neurčila však jednotné pravidlá platné pre všetky kmeňové školy domškolákov, vďaka čomu sa môže stať, že škola s dieťaťom roky osobne nestretne.