Hlohovecká základná škola na Koperníkovej ulici je jednou zo stoviek klasických štátnych škôl, no za posledný rok sa o nej hovorilo v mnohých celoštátnych médiách.
Pred rokom v škole totiž rozhodli ponechať domáce úlohy na dobrovoľnosti žiakov. Režim sa osvedčil, a tak s ním vstúpili aj do nového školského roka. Prácu na doma síce učitelia zaznamenávajú do systému EduPage, nekontrolujú ju však ani ju neznámkujú.
„Kto dával veľa úloh, musí pochopiť, že zmeny vo vzdelávaní, aj v rámci kurikulárnej reformy, idú iným smerom. Moderné školstvo nebude o domácich úlohách,“ hovorí v rozhovore pre Postoj riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Koperníkovej ulici v Hlohovci Denisa Králičová a dodáva, že na prospechu žiakov sa nové opatrenie neodrazilo.
Rozprávali sme sa aj o tom, či skoncovanie s domácimi úlohami neuberá slobodu jednotlivým učiteľom a neberie deťom možnosť budovať pevnú vôľu.
Vôbec nebadáme, že by sa deti preto zhoršili v prospechu. Kto sa chce učiť, ten sa učí. Kto sa vtedy nepripravoval, ten sa nepripravuje ani teraz. Ale myslím, že vďaka prevládajúcej pozitívnej atmosfére v škole sa deti snažia.
Zatiaľ sa neukázalo, že by deti brali učenie na ľahšiu váhu a menej sa mu venovali.
Deti sa už od prvého ročníka snažíme viesť k vnútornej motivácii a budovať zodpovednosť u samotného žiaka aj prostredníctvom pravidelných triednických hodín. Učíme ich, že je to o nich, aj keď mamina s tatinom napríklad veľa pracujú. Hovoríme im: „Ty sám chceš byť úspešný. A potrebuješ zapracovať na niečom, čo ti nejde.“

Niektoré školy skúšajú zaviesť dobrovoľné domáce úlohy. Je dobrý nápad dať zbohom domácej práci žiakov?
Rozprávala som sa s triednou učiteľkou prvákov. Jednému z jej žiakov sa nové písmeno veľmi nedarilo. Učiteľka sa ho opýtala: „Pracoval si v tom zošitku, v ktorom si si to mohol precvičiť?“ „Nie, ja som to nerobil.“ „No vidíš, keby si si to precvičil, mohlo to byť viac podľa tvojich predstáv. Nechceš byť ako ostatní? Pozri, Monike sa to darí.“
Zatiaľ to funguje tak, že na druhý deň si to naozaj takýto žiak urobí. Tieto deti sú zatiaľ namotivované, chcú byť ako ostatní. Keď mu pani učiteľka povie, že asi sa mu v písaní až tak nedarí, lebo zanedbal cvičenie, chce byť úspešný ako tie, ktorým sa to darí.
Nemá ísť o porovnávanie, ale o to, že sa deti navzájom ťahajú.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Jednohlasní sme neboli v čase, keď sme spúšťali prvý mesiac bez povinných domácich úloh. Vtedy sa učiteľky prvého stupňa obávali, čo to prinesie. Báli sa, že deti budú stagnovať a nebudú sa chcieť pripravovať.
Po mesiaci sme si k tomu znova sadli. Výsledok bol taký, že deti boli, samozrejme, nadšené a učitelia v tom tiež našli pozitíva. Tým, že nemuseli kontrolovať domáce úlohy, získali viac času a videli, že domáce úlohy nemali až taký efekt. V apríli sme si povedali, že to vyskúšame do konca školského roka. Každý si mal premyslieť, či v tom budeme pokračovať v ďalšom školskom roku. Asi deväťdesiatpäť percent bolo za.
Dobrovoľné úlohy sme si však nezaviedli nastálo. Uvidíme, ako to bude pokračovať. Možno si o rok povieme, že poďme zase k domácim úlohám, lebo deti stagnujú.
Kto dával veľa úloh, musí pochopiť, že zmeny vo vzdelávaní, aj v rámci kurikulárnej reformy, idú iným smerom. Moderné školstvo nebude o domácich úlohách. Dnešné deti majú toľko podnetov, vôbec nie sú sústredené na vyučovaní, a to ani 45 minút. Treba ich zaujať úplne inak. Musíme sa niekam posunúť.
Rada rodičov nám zakúpila aplikáciu WocaBee, deti sú motivované učiť sa slovíčka, posúvajú sa tým do ďalšieho levelu.
Jasné, že učitelia motivujú žiakov, aby pracovali aj doma. Napríklad deviataci sa určite pripravujú doma na testovanie, či už je to dobrovoľné, alebo nie, lebo vedia, že to potrebujú.
Žiakov naďalej známkujeme, píšu písomky a testy. Takže pani učiteľky im hovoria, že na teste o pár dní budú úlohy, ktoré mali na precvičovanie zapísané v EduPage. To rozhodnutie je už však na nich. Tým, ktorí si učivo reálne nepotrebujú precvičovať, lebo ho vedia, sme odbúrali povinnosť. Sú aj žiaci, ktorí majú iné priority, napríklad sa viac venujú športu.
Boli dni, keď mal žiak štyri domáce úlohy v jeden deň. Kolegovia spolu komunikujú, ale nedalo sa to každý deň koordinovať.
Nedávno mi volala jedna mamička z okresu Hlohovec, že prvák dostal na domácu úlohu šesťdesiat príkladov. Bola hotová! Jej syn chodí do školy s bolesťami brucha. Deti dnes majú psychické či rodinné problémy, nebudeme k tomu pridávať ďalšie stresy.
Realita ukazuje to, že dnešní rodičia sú takí pracovne vyťažení, že nemajú po poobediach čas na písanie domácich úloh s deťmi a odkontrolovanie úloh žiakom na druhom stupni. Často ani nevedia poradiť dieťaťu pri domácej úlohe. Burcujú potom širokú rodinu alebo kamarátov. Načo je toto dobré? Túto povinnosť sme sa snažili rodičom odbúrať a pomôcť im.

Deťom dnes málo hovoríme nie a znižujeme ich odolnosť, tvrdí v rozhovore liečebný pedagóg a vysokoškolský učiteľ Albín Škoviera.
Vedieme deti k tomu, aby vedeli, že si niečo potrebujú precvičiť, lebo im to nejde, nie preto, lebo je to povinná domáca úloha.
Keďže sme si zvykli na systém bez domácich úloh, pokúšame sa čo najviac učiva naučiť v škole. Učitelia prišli na to, že desať, pätnásť minút, ktoré venovali kontrole domácich úloh, môžu využiť buď na opakovanie učiva, na nové učivo, alebo si spravia nejakú skupinovú hru. Pochvaľujú si to. Niekedy si domáce úlohy brali na kontrolu domov, čo sa tiež odbúralo.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Aj rodičia potrebovali čas, aby to prijali, no teraz si to pochvaľujú. Predtým museli stále myslieť na to, že prídu domov a po navarení večere musia ešte riešiť domáce úlohy. Dieťa im už cestou zo školy volalo, že ich majú zo štyroch predmetov. Išlo nám o to, odbúrať ten stres.
Deti chodia poobede na krúžky, radšej by sa po nich išli prejsť von so psíkom a s rodičmi, ale pri štyroch domácich úlohách sa to všetko nestíha.
Niektorí rodičia nám na rade školy rovno povedali, že ich prioritou je šport. Aj ten učí zodpovednosti a disciplíne. Na jednej strane hovoríme, že deti by mali vo voľnom čase športovať, na druhej ich zaťažujeme úlohami. Ale poznám aj rodičov, ktorým na tom záleží, a ich deti si domáce musia robiť, aj keď sú u nás dobrovoľné.
Snažíme sa v deťoch budovať to, aby v sebe identifikovali, v čom sú výborné. Každé dieťa je v niečom úspešné a výnimočné. Ono samo musí prísť na to v čom. Nedá sa byť dobrý vo všetkom.
Nie, nedávajú sa za to ani jednotky, päťky, ani čiarky. Podľa spätnej väzby, ktorú mám od učiteľov, sa to, či žiak doma pracuje, rieši iba v prípade, keď sa mu niečo nedarí. Napríklad dieťa dostane dve trojky z matematiky za sebou a príde za pani učiteľkou s tým, že mu to nejde. Vtedy sa ho ona spýta, či si robilo zadania na doma a nech si to vyskúša precvičiť.
Pri ďalšej žiačke, ktorá má poruchy učenia, domácu prácu berie pani učiteľka ako bonus pri hodnotení, lebo má horšie známky. Ale ide o individuálne prípady. Je skôr ojedinelé, že pani učiteľka individuálne žiakovi poradí precvičovanie ako spôsob zlepšenia.
Boli dni, keď mal žiak štyri domáce úlohy v jeden deň. Kolegovia spolu komunikujú, ale nedalo sa to každý deň koordinovať.Zdieľať
Áno, to zostalo. Projekty neberieme ako domácu úlohu, žiaci na to majú aj dva týždne. Ani naučenie básničky nie je zo dňa na deň. Sloh píšu väčšinou v škole. Či si naň urobia prípravu doma, je na nich.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Toto je hudba budúcnosti.
U nás v škole sme zaviedli raz za tri mesiace inovatívne blokové vyučovanie. Vtedy u nás nezvoní, máme 90-minútové hodiny. Žiaci preberajú napríklad dynamický opis pri varení pudingu a je to skutočne veľmi náročné na prípravu.
Mám veľmi šikovných kolegov, naozaj sa snažia. Ale nie každý je taký kreatívny, aby každý deň vymýšľal tvorivé domáce úlohy a aby všetko bolo inovatívne a motivačné. Nie sme na to pripravení, pedagógovia na to ešte nie sú vyškolení.