Štúdia o rodovej priepasti v generácii Z Extrémne sprogresívnenie mladých žien je brutálnou výzvou, no zostáva nádej

S touto štúdiou, ktorá prišla na toto zistenie vďaka skúmaniu situácie vo viacerých veľkých krajinách, prišiel Financial Times. A rozvíril tým veľkú debatu.

Článok vychádza z práce stanfordskej vedkyne Alice Evansovej, odborníčky na dnešnú mládež.

Jej zistenia zhrnul takto: „Generácia Z, to sú dve generácie, nie jedna.“

Evansovej čísla o rodovej priepasti vo vekovej skupine do 30 rokov sú naozaj pôsobivé: V USA „po desaťročiach, keď boli obe pohlavia približne rovnako rozdelené medzi liberálne a konzervatívne svetonázory“, sú teraz ženy vo veku 18 až 30 rokov o 30 percentuálnych bodov liberálnejšie ako ich mužskí rovesníci.

Na vytvorenie tejto priepasti stačilo šesť rokov.

Aj v Nemecku je rozdiel medzi vraj „čoraz konzervatívnejšími mladými mužmi“ a progresívnymi rovesníčkami 30 percentuálnych bodov, v Spojenom kráľovstve 25 percent.

Ja to totiž deň čo deň zažívam.Zdieľať

Do tohto istého obrazu zapadá aj Poľsko. Tam aj vďaka mladým ženám skončila jediná kresťansko-konzervatívna vláda Európy. V minuloročných poľských voľbách volila takmer polovica mužov vo veku 18-21 rokov tvrdú nacionalistickú stranu Konfederácia, zatiaľ čo podobnú voľbu urobila len šestina žien v rovnakom veku.

Zvlášť extrémnym prípadom je Južná Kórea, ktorá sa, mimochodom, pýši suverénne najnižšou pôrodnosťou zo všetkých krajín sveta (0,78 pôrodu na 1 ženu v roku 2022): Tam mladí chlapi v posledných prezidentských voľbách hlasovali ako jeden muž za pravicovú stranu Ľudová moc, kým mladé ženy podporili v takmer rovnakom počte liberálnu Demokratickú stranu.

Ja osobne som nepotreboval, aby ma Financial Times presvedčil o rastúcom rozkole medzi mladými ženami a mužmi.

Ja to totiž deň čo deň zažívam.

Vidím to doma v baraku.

Vidím to ako novinár, ktorý skončil v západoeurópskych médiách vo chvíli, keď tam mladé redaktorky udali tón.

Vidím to ako čitateľ, ktorý si občas pri obzvlášť ideologicky vyhranenom článku vygoogli meno a vek autora a zakaždým mu pritom vyskočí mladá žena.

A vidíme to všetci na verejných politických hnutiach našich čias.

Ak protestujú žlté vesty, koronaskeptici alebo sedliaci, tak to tam vonia mužnosťou.

Akoby v jednej krajine vedľa seba žili dva národy.Zdieľať

Ak sa demonštruje za legalizáciu potratov v Poľsku, za zákaz pravicovej opozície v Nemecku alebo za ochranu klímy po celom svete, tak sú tam samé mladé baby.

Najvýraznejšie sa to prejavuje v mládežníckom hnutí Fridays For Future.

Ak tieto dievčatá medzi sebou vôbec majú chalanov, tak sú to postsexuálni eunuchovia, ktorí vyzerajú ako z plagátu kampane, ktorou Európska únia v týchto mesiacoch po celej Európe propaguje seba samu: osamelá androgýnna bytosť, ktorá sa zasnívane pozerá na solárny panel alebo veternú turbínu.

Sprogresívnenie žien nie je úplne nový fenomén, už aj matky generácie Z boli o niečo ľavicovejšie ako otcovia tých istých detí, zaskočí však rozsah tohto rozkolu.

Akoby v jednej krajine vedľa seba žili dva národy.

Národ ženský a národ mužský.

To, čo je z dlhodobej historickej perspektívy nevídané, je výskyt dominantného ženského progresivizmu ako takého.

Ženy totiž v mnohých štátoch a civilizáciách bývali konzervatívnejšou časťou spoločnosti.

V úvode štúdie, ktorú zverejnili nemeckí odborníci Klaus Liepelt a Hela Riemenschnitterová v roku 1973, sa konštatuje dobre známa skutočnosť: „Už dávno je štatisticky dokázané, že medzi voličmi ľavicových strán prevláda mužský element, zatiaľ čo v katolícko-konzervatívnych stranách prevláda ženský element. Platí to rovnako pre Weimarskú aj Bonnskú republiku a rovnako to platí v Nemecku ako v iných západných krajinách.“

Ako to, chcete nás vymeniť za Afričanov?Zdieľať

Znie to ako rozprávka z inej zemegule, pritom je to opis reality, ako ju ešte naše babičky považovali za samozrejmú.

Práve to je tá výzva: Lebo tá sila, ktorá takmer vždy v ľudskej histórii pestovala a odovzdávala hodnoty ako istota, stabilita, domáckosť, prirodzenosť a vernosť tradíciám, teraz pochoduje na čele revolučného pokroku.

Keďže som tie staré časy nezažil, osobne po nich netúžim.

Dokonca sa mi páčia zapálené revolucionárky viac než domáce žienky.

Pre konzervatívne myslenie to však predstavuje ak nie smrteľnú ranu, tak minimálne brutálnu výzvu: Tisícročné strážkyne krbu opustili domáce ohnisko a svet je preto naruby.

Čo, dámy a páni, môžeme urobiť?

Ak môžem dať starším z nás nevyžiadanú radu, tak radšej nereagovať tak, ako to robia očividne zneistené chalaniská z generácie Z – trucovitými hlúposťami.

Chápem, že už len radovo liberálnejší postoj našich mladých báb k prisťahovalectvu môže vyvolať u našich mladých chalanov pocit krivdy: „Ako to, chcete nás vymeniť za Afričanov?“

A nie je ani dobré, keď sa naši muži opúšťajú, zanedbávajú svoje vzdelanie, od začiatku rezignujú na rande, stučnejú v paralelnom digitálnom svete a volia mačistických, krajne pravicových truľov.

Nesmieme hysterčiť, to nie je konzervatívne, nesmieme stratiť nervy.

Žeby sa buričky báli šejkov?Zdieľať

Musíme zachovať galantnosť a najmä: čakať. Trpezlivo a so štipkou veľkorysého humoru čakať.

Ja sa o to s rôznym úspechom snažím.

Predpokladám, že nás čakajú dva varianty vývoja, ktoré sa môžu do nejakej miery naplniť v tom istom čase.

Ďalšia radikalizácia progresívnych mladých žien, možno až do podoby ľahšej formy terorizmu.

Dobrou správou pritom je, že veľa úmrtí asi nebude – na to sú tieto dievčatá, ktoré vždy a všade trvajú na svojom safe space, kde ich ani jedno krivé slovo nemôže trafiť, jednoducho príliš zbabelé.

Svedčí o tom už fakt, že klima-aktivistky blokujú letiská a neuralgické križovatky takmer výlučne doma, kde sa môžu spoľahnúť na dobrú vôľu úra­dov a polície, a málokedy na klimatických konferenciách, ktorým už zvyčajne predsedajú vladári ropných diktatúr.

Žeby sa buričky báli šejkov?

Druhý možný scenár: Postupné skonzervatívňovanie, možno až do podoby nudnej nevýraznosti.

Celý progresívny ošiaľ môže u mnohých progresívok časom prejsť. Zdieľať

Podľa známeho citátu, ktorý sa asi nesprávne pripisuje Churchillovi, vo všeobecnosti platí: „Kto nie je v dvadsiatke ľavičiar, nemá srdce, kto nie je v štyridsiatke pravičiar, nemá rozum.“

Spoľahlivo sa to naplnilo v prípade viacerých generácií európskych mužov. Prečo pre zmenu nie v prípade jednej generácie progresívnych žien?

Veď ide podľa odborníkov o najvzdelanejšiu ženskú generáciu, ktorá kedy obývala planétu Zem. Kto im bráni stať sa múdrejšími?

Nemecký politológ Wolfgang Merkel, ktorý sa postaral v nemeckom Spiegli o nemecký výklad svetoborných zistení Alice Evansovej vo Financial Times, si to napríklad myslí.

Sedemdesiatnik hovorí: „Myslím si, že je to len fáza. Ale ženy si tie emancipačné výdobytky ponesú so sebou po celý život.“

Slovom, celý progresívny ošiaľ môže u mnohých progresívok časom prejsť. Najneskôr, keď sa stanú matkami.

No a tie, ktoré sa nespamätajú nikdy?

Nuž, tie vymrú.