Havanský efekt u nás v Európe Odrazu som so svojím 24-ročným dieslom v trende

Vo svojom ako obvykle veľmi obsažnom článku o náznakoch prehodnotenia európskeho zákazu spaľovacieho motora od roku 2035 cituje z náčrtu volebného programu EPP pre nadchádzajúce eurovoľby.

Tradične najsilnejšia a smerodajná frakcia Európska ľudová strana tam píše: „Odmietame politiku zákazu – ako je zákaz spaľovacích motorov – aj ju čo najskôr zrevidujeme.“

K tomu Erik ešte zaviedol pojem, ktorý som nikdy predtým nepočul, ale ktorý mi hneď imponoval: „havanský efekt“.

Ide o to, že ukončenie predaja vozidiel so spaľovacím motorom by mohlo viesť k havanskému efektu. Teda že by Európania jazdili na starých spaľovákoch celé desaťročia, podobne ako to je v hlavnom meste Kuby.

Čaká nás revízia Green Dealu? EPP vo volebnom programe plánuje zvrátiť zákaz spaľovacích motorov

Erik Potocký

Štyri mesiace pred eurovoľbami unikajú programové dokumenty strán. Európski ľudovci chcú zaradiť spiatočku.

Kritici zákazu áut so spaľovacím motorom varujú, že havanský efekt by mohol mať omnoho horšie následky na úroveň emisií ako ponechanie čoraz úspornejších a menej emisných nových spaľovacích motorov.

V Havane som pred 31 rokmi dovolenkoval. Nič nedalo mestu také čaro ako staré americké veterány z päťdesiatych rokov. Ak dnes ešte stále jazdia, klobúk dole pred americkým inžinierskym umením.

Odvčera ma nadchýna predstava, že sa so svojím 24-ročným dieslom čoraz viac mením na starého Kubánca.

Mám perfektný voz: je spoľahlivý, má malú spotrebu, korózia nestojí za reč, každý mechanik ho vie opraviť, prísnu rakúsku estekáčku dostanem bez trikov. Je to asi posledný model z čias, keď sa obzvlášť nemecký priemysel pýšil výrobou prakticky nezničiteľných áut.

Rowan Atkinson, teda Mr. Bean, najnovšie hovorí, že sa cíti čoraz viac podvedený.Zdieľať

Systém na mňa tlačí, aby som sa ho vzdal, no ja hovorím systému: Nikdy v živote!

Očividne sa u mňa už prejavuje havanský efekt.

Správa, že európsky zákaz spaľovákov možno ani neprežije poslednú tretinu jedného volebného obdobia, prichádza uprostred celej série správ, ktoré neveštia nič dobré pre svetlé elektromobilné zajtrajšky.

Paradoxne, práve Nemecko – kde úraduje najvplyvnejšia zelená strana Európy – zrušilo s okamžitou platnosťou štátnu dotáciu na kúpu e-automobilov. Kupujúci dostali v minulom roku 4 500 eur, teraz nedostanú nič.

Nie je ťažké odhadnúť, čo to urobí s dopytom po stále pomerne drahých elektromobiloch.

V tom istom čase vyhlásili veľké medzinárodné autopožičovne, že značne znížia počet elektromobilov vo svojom vozovom parku.

Môžu za to vysoké náklady na opravu elektromobilov, no aj viacnásobné zníženie cien áut značky Tesla, čím klesla hodnota vozidiel na trhu s ojazdenými vozidlami.

Len spoločnosť Hertz predá 20-tisíc elektromobilov a namiesto nich kúpi spaľováky.

Bez vplyvu nebude ani fakt, že jeden z najprominentnejších dlhoročných fanúšikov e-áut Rowan Atkinson najnovšie hovorí, že sa cíti „čoraz viac podvedený“.

Hlavným argumentom „Mr. Beana“ sú rozšírené lítiovo-iónové batérie: „Sú nezmyselne ťažké, na ich výrobu treba množstvo kovov zo vzácnych zemín a obrovské množstvo energie a ich životnosť je len približne desať rokov.“

A tak radí: ak auto nutne potrebujete, „mali by ste si kúpiť staré auto a jazdiť čo najmenej“.

V prípade požiaru je z týchto e-áut veľká kopa toxickej špiny.Zdieľať

Priekopníci včerajška sa v tichosti odmlčali. Okolo roku 2010 sme všade čítali, že Izrael bude čoskoro obdivovanou pionierskou krajinou elektromobility.

Precestoval som Izrael o desať rokov neskôr, v januári 2020, a ešte raz pred rokom, vo februári 2023. Jedna vec mi nešla do hlavy: kde sú vlastne všetky tie e-autíčka? Veď tie by som musel vidieť, počuť, cítiť.

Zhrnutie odpovede: nie sú.

Izrael stále zverejňuje megalomanské prognózy, no reálne podľa štatistiky z 12. septembra 2023 je podiel e-áut vo vozovom parku Izraela menej ako dve percentá.

Nevyriešený je geostrategický problém, že Čína nás môže vydierať surovinami ako lítium, kobalt a vzácne zeminy, ktoré potrebujeme na výrobu elektromobilov.

Nevyriešený je aj ekologický problém – v prípade požiaru je z týchto e-áut veľká kopa toxickej špiny.

Jedine Viktorovi Orbánovi to nevadí: stavia totiž v blízkosti Debrecína a inde najväčšie baterkárne sveta – čínske baterkárne.

Niekde sa píše, že spása číha za rohom, napríklad v batériách na základe vanádu.

Tvrdí sa, že vanádiovú batériu možno nabíjať desaťkrát častejšie a rýchlejšie a je aj ľahšie recyklovateľná ako lítiovo-iónová batéria.

Odhadom 60 až 90 percent malého množstva vanádu, ktoré je v súčasnosti k dispozícii, pochádza z Číny. Našťastie sa našlo obrovské nálezisko vanádu aj v Európe – v Nórsku.

Odniesol som si dojem, že nórsky vanád nás zatiaľ nespasí.Zdieľať

V lete som sa preto vydal na juhozápadné pobrežie Nórska, do sympatického rybárskeho mestečka Egersund.

Tam som vytriezvel. Medzi miestnymi prevládala skepsa, báli sa o svoje životné prostredie.

Nezamestnanosť v Egersunde neexistuje, Nóri sú podľa niektorých parametrov najbohatším národom na svete, nie sú odkázaní na ťažbu.

Opýtal som sa starostu Odda Stangelanda, či to nepovažuje za nespravodlivé, že Boh dal tieto kritické suroviny práve rozmaznávanému Nórsku, a nie Moldavsku alebo Kosovu: „Vy tie peniaze z ťažby vanádu nepotrebujete, však?“

Starosta sa vôbec neurazil. Vyhlásil so žiariacimi očami: „Áno, to je úplne správne. Vyhrali sme v lotérii ropu a plyn, máme veľa vetra, vody a vodopádov, máme more s rybami a fjordy s lososmi. Nemusíme to robiť.“

Odniesol som si dojem, že nórsky vanád nás zatiaľ nespasí.

Že ešte niekoľko rokov zápasíme s nezrelou technológiou.

Ak si teraz myslite, že som hnusný, škodoradostný starý biely popierač klimatickej zmeny, tak nie som.

Hypotéza o globálnom otepľovaní spôsobenom človekom mi dáva zmysel, neviem ju zhodnotiť, ale nejako v ňu viac-menej verím.

Aj keby sa všetko raz ukázalo ako humbug, snaha o zníženie emisií je v každom prípade rozumná.

No stala sa taká vec, že minulý týždeň bola v Osle zima.Zdieľať

Nepopieram, že technický pokrok v oblasti elektromobility je badateľný. 

Nedávno by som ešte napísal, že elektromobily sú ideálne ako druhé rodinné auto pre bohatú strednú triedu na predmestiach veľkých západných miest, kde vonkajšia teplota po celý rok nikdy nie je ďaleko od plus 20 stupňov.

Napríklad v Ponta Delgada, hlavnom meste Azorských ostrovov. Ostrov má rozlohu necelých 750 štvorcových kilometrov, to zvládne aj elektromobil s priemerným dojazdom.

Technický pokrok viedol k tomu, že dnes by som už uviedol o niečo väčší ostrov.

Ako v tejto chvíli ukazuje príklad Osla, teploty iné ako na Azorách predstavujú problém.

MHD hlavného mesta Nórska chce do konca úplne prejsť na elektromobilitu, poľský výrobca Solaris dodal vlani 183 e-autobusov a spoločnosť MAN ďalších 76.

No stala sa taká vec, že minulý týždeň bola v Osle zima.

Na cestách takmer vôbec nejazdili autobusy, niektorí vodiči dostali šmyk na ľade, kapacita nabíjania batérií sa znížila pri mínus 20 stupňoch na polovicu.

Mukhtar Ahmad, zvolený odborový predák 1 500 vodičov v Osle, najprv v rozhovore s reportérom nemeckého Spieglu problémy zľahčoval: „Stačí, ak v zime naplánujete trasy inak a nainštalujete viac nabíjacích miest. Potom to pôjde.“

Potom však mestská dopravná spoločnosť znížila vnútornú teplotu v autobusoch z 18 na 13 stupňov – lebo jedine tak sa dá zvýšiť dojazd. Ak by e-autobusy naďalej vykurovali rovnako ako dieselové autobusy, v zime by spotrebovali 40 percent energie len na vykurovanie.

Nie som jediný, a odrazu som trendový, nás starých Kubáncov je čoraz viac.Zdieľať

Pre tých 13 stupňov vodič Ahmad už nemá pochopenie: nazýva to bezočivosťou voči cestujúcim a nadáva: „Technológia sa musí prispôsobiť nám, a nie naopak!“

Aj v našich končinách máme stále niečo ako zimu. V mojom 24-ročnom diesli je o dve-tri minúty teplučko, odpadové teplo je tam tak či tak, auto sa nezastaví vinou chladu.

Som spokojný.

A myslím si, že jazda starým autom aspoň šetrí zdroje, ktoré sa spotrebujú na výrobu nového auta.

Takto to vidí čoraz viac ľudí, havanský efekt sa šíri.

Hoci do plánovaného zákazu predaja nových spaľovákov je ešte ďaleko, takí Nemci jazdia na svojich starých spaľovákoch čoraz dlhšie.

Podľa Spolkového úradu pre automobilovú dopravu bol priemerný vek ojazdených vozidiel k 1. januáru 2023 desať rokov – t. j. tieto autá boli staršie ako kedysi. Legálne zaregistrovaných bolo takmer dva a pol milióna automobilov s veľmi starými emisnými triedami 1 až 3. Takmer dvadsaťročná emisná trieda Euro 4 zahŕňala dokonca takmer desať miliónov starých spaľovákov.

Nie som jediný a odrazu som trendový, nás starých Kubáncov je čoraz viac.

Preto sa už aj začala naša mediálna masáž.

E-propagandisti nám v zelenej tlači vyrátajú, že novozaregistrovaný spaľovací motor vypúšťal v roku 2022 v priemere necelých 110 gramov CO₂ na kilometer, kým v roku 1998 to bolo ešte viac ako 180 gramov.

A tvrdia, že výhody elektromobilu sa v porovnaní s novými dieselovými alebo benzínovými vozidlami prejavia už po 45 000 až 60 000 najazdených kilometroch.

Nehovorím, že nám klamú, určite sa musíme vážne zamyslieť nad ich argumentmi.

No pokiaľ elektromobily nepodajú presvedčivejší výkon, zostanem presvedčeným obyvateľom Havany.