Rezolúcia europarlamentu o právnom štáte na Slovensku Lexmann nehlasovala, Štefanec bol za. Opozícia robí špinavosť, reaguje Fico

Európsky parlament dnes veľkou väčšinou odhlasoval rezolúciu voči krokom slovenskej vlády pri zmenách vo fungovaní prokuratúry a trestného kódexu.

Tieto zmeny vyvolali nielen pozornosť europoslancov, ale sú aj motívom verejných demonštrácií organizovaných opozičnými stranami KDH, PS a SaS, na ktorých sa zúčastňujú desaťtisíce ľudí nielen v Bratislave, ale v mestách po celom Slovensku.

Čítajte tiež

Protesty aj po Vianociach narástli Gröhling podporil Korčoka, ktorý stál pod pódiom. Je to náš prezident, vyhlásil

Kolektív autorov

V Bratislave sa na zhromaždení zúčastnilo okolo 20-tisíc ľudí.

Zo 630 hlasujúcich bolo za 496 europoslancov, proti bolo 70, 64 sa zdržalo.

Ako hlasovali Slováci

Zo slovenských europoslancov hlasovali za rezolúciu Vladimír Bilčík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Martin Hojsík, Eugen Jurzyca, Jozef Mihál, Peter Pollák, Ivan Štefanec a Michal Wiezik.

Proti boli Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Robert Hajšel, Miroslav Radačovský a Milan Uhrík.

Miriam Lexmann v zázname o hlasovaní uvedená nie je, nehlasovala teda ani za, ani proti, hoci v rokovacej sále bola. Ako vyplýva z jej stanoviska na sociálnej sieti, bol to jej úmysel. Obsahovo sa s veľkou časťou rezolúcie stotožňuje, no je proti tomu, aby europarlament takýmto spôsobom zasahoval do kompetencií členských štátov.

„Už od začiatku svojho mandátu dôrazne kritizujem, že Európsky parlament čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácie v členských štátoch. Len tento týždeň máme na programe plenárneho zasadnutia vnútropolitické otázky v štyroch členských krajinách. Omnoho závažnejšie je však, že často priamo zasahuje do ich výlučných právomocí. Žiaľ, tento aktivizmus a ideologizácia Európskeho parlamentu vážne naštrbili jeho dôveryhodnosť aj v očiach občanov. KDH bolo od začiatku proti tomu, aby sa táto slovenská vnútropolitická otázka prenášala na pôdu Európskeho parlamentu. Na základe všetkých týchto dôvodov som predložené uznesenie o Slovensku nepodporila,“ napísala Miriam Lexmann.

Doplnila však, že rovnako ako KDH je aj ona osobne proti rušeniu ÚŠP a navrhnutej novele Trestného zákona a snaží sa robiť všetko pre to, aby tieto zmeny zastavila na domácej pôde.

„Opätovne odmietam nehorázne klamstvá a obvinenia zo strany premiéra Fica, ministra Tarabu a ďalších koaličných predstaviteľov o tom, že som v Bruseli otvorila otázku prípadného odňatia eurofondov pre Slovensko. Práve naopak, celé roky sa ako jedna z mála poslancov v Európskom parlamente zasadzujem za striktné dodržiavanie zakladajúcich zmlúv a ochranu výlučných kompetencií členských štátov a neustále zdôrazňujem, že odoberanie eurofondov sa nemôže používať ako nástroj trestania členských štátov. Tak to bolo v prípade Poľska a Maďarska, o to viac platí, keď ide o Slovensko,“ uzavrela Lexmann svoje stanovisko.

Rezolúciu vyzval nepodporiť aj predseda KDH Milan Majerský. Voči aktivite europoslanca Štefanca sa v rozhovore pre Postoj ohradil: „Pán Štefanec mal aktívnejšie komunikovať s vedením KDH, nie s europoslancami Bilčíkom a Hojsíkom, ktorí nie sú členmi KDH. Keby sa tak stalo, mohlo sa to celé odvíjať celkom inak.“

Čítajte tiež

Miriam Lexmann Taraba klame. Nebojujeme za Lipšica, ale za inštitúciu

Jozef Majchrák Lukáš Kekelák

„Aj prezidentkino rozhodnutie o neskorých predčasných voľbách do veľkej miery dláždilo cestu pre príchod Smeru,“ hovorí Miriam Lexmann z KDH.

Europarlament je hlboko znepokojený

V texte rezolúcie europarlament pripomína nielen záväzky Slovenska pri dodržiavaní zásad právneho štátu, ale aj to, že špeciálna prokuratúra zohrala významnú úlohu v odhaľovaní korupcie zvlášť spojenej s jej prenikaním do vysokej politiky.

Pripomína aj vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej s tým, že Ján Kuciak sa ako novinár venoval práve prípadom korupcie v politike a jeho vražda bola motivovaná tým, že jeho zistenia mohli ohroziť vplyvné osoby na Slovensku.

Odvoláva sa aj na stanovisko Úradu európskej prokuratúry, ktorá konštatuje, že plánované zmeny v trestnom kódexe sa môžu dotknúť nielen procesu vyšetrovania vnútroštátnej trestnej činnosti. Tiež „by mohli ohrozovať účinnú ochranu finančných záujmov Európskej únie, ako aj jej protikorupčný rámec a už by nezabezpečovali, aby sa na Slovensku ukladali účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie za trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ“.

Európsky parlament preto v rezolúcii:

1. vyjadruje hlboké znepokojenie nad neodôvodneným využívaním zrýchleného legislatívneho procesu zo strany slovenskej vlády, najmä pokiaľ ide o navrhované zmeny Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré ohrozujú integritu súdnych procesov, podkopávajú boj Európskej únie proti podvodom a ohrozujú ochranu finančných záujmov EÚ a prirodzeného prostredia na Slovensku; vyzýva slovenskú vládu, aby prehodnotila tieto zmeny vzhľadom na ich možné dôsledky pre právny štát, finančné záujmy EÚ a protikorupčný rámec EÚ; vyzýva slovenskú vládu, aby dodržiavala záväzné zásady smernice EÚ o oznamovateľoch a prehodnotila navrhované zmeny v oblasti ochrany oznamovateľov na Slovensku; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že oznamovatelia by boli so spätnou účinnosťou zbavení svojej ochrany, čo by viedlo k nedostatku právnej istoty; konštatuje, že Úrad na ochranu oznamovateľov Slovenskej republiky upozornil na tieto problémy Komisiu;

2. pripomína, že každá reforma trestného práva musí obsahovať dostatočné a primerané záruky na zabezpečenie kontinuity a účinnosti nových a prebiehajúcich trestných konaní, najmä v súvislosti s veľkou korupciou, ako aj na zaručenie nezávislosti súdnictva a autonómie prokuratúry v súlade s odporúčaniami Komisie v niekoľkých po sebe nasledujúcich správach o právnom štáte; vyjadruje znepokojenie nad tým, že prerozdelenie prípadov špeciálnej prokuratúry môže viesť k značným prieťahom a že v niektorých prípadoch by mohlo dôjsť k premlčaniu; naliehavo žiada vládu, aby sa zaoberala dlhodobou výzvou na reformu paragrafu 363 slovenského Trestného poriadku a aby zaviedla možnosť napadnúť rozhodnutie generálneho prokurátora o nestíhaní, ako aj ďalšie opatrenia či záruky na zamedzenie zneužívania tohto ustanovenia;

Vyzýva tiež, aby sa zmeny diali transparentným spôsobom, riadnou verejnou diskusiou. Dotýka sa však aj zámeru vlády zmeniť fungovanie verejnoprávnej RTVS, odsudzuje verbálne útoky vládnych politikov, najmä Roberta Fica, voči nositeľom kritickej diskusie o návrhoch vlády a zároveň kritizuje rozhodnutie slovenského premiéra obmedziť komunikáciu s vybranými médiami.

Z hľadiska možných ďalších krokov a prípadných následkov je dôležité aj ustanovenie, v ktorom europarlament „vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala tento vývoj a poskytovala o ňom informácie a aby prijala potrebné opatrenia na ochranu právneho štátu a nezávislosti súdnictva, najmä pokiaľ ide o prípady veľkej korupcie, a na ochranu finančných záujmov EÚ“.

Tento postup by mohol viesť až ku konaniu pred Súdnym dvorom EÚ s možnými finančnými následkami, teda zastavením čerpania európskych fondov, resp. pokút vyplývajúcich z prípadného nálezu súdu.

Podobne, ako sa takýto súdny spor viedol voči Poľsku. Niekdajšia poľská vládna strana PiS bola tiež terčom kritiky pre svoju súdnu reformu. No kým v Poľsku bolo motiváciou očistenie súdnictva od sudcov, ktorí pôsobili ešte za totalitného režimu a často v minulosti rozhodovali o uväznení jeho odporcov a disidentov, v prípade Slovenska ide podľa kritiky o snahu zmeniť organizáciu prokuratúry a Trestný zákon v prospech páchateľov korupcie a rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti. Viacero predstaviteľov súčasnej vládnej moci na Slovensku totiž čelí vyšetrovaniu či obvineniu, že sa na korupčnom správaní s miliónovými škodami podieľali.

Čítajte tiež

Novela trestného zákona Revolučná zmena výšky škody míľovo predbehne aj Čechov

Ján Ivančík

Novelizácia trestného práva prináša množstvo emócií a polarizuje spoločnosť. Keďže iba málokto si uvedomuje reálne dosahy plánovaných zmien, namiesto kvality argumentov vystupuje do popredia ich autor.

Medzi hlavnými predkladateľmi a jedným z autorov rezolúcie bol aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (zvolený za koalíciu PS/Spolu) a v europarlamente člen frakcie Európskej ľudovej strany.

Ten krátko po hlasovaní vyhlásil, že ide o jasný dôkaz, že Európsky parlament má obavy o stav právneho štátu na Slovensku.

„Robert Fico si musí vybrať. Buď zničí náš právny štát, aby si zaistil beztrestnosť pre seba a pár svojich ľudí, čím nezvratne poškodí záujmy Slovenska. Alebo ustúpi a vyberie si spravodlivosť pre všetkých. Ak zrušenie kľúčových protikorupčných štruktúr pretlačí napriek masívnym protestom verejnosti a európskych inštitúcií, zásadne tým ohrozí záujmy našej krajiny,“ uviedol Bilčík.

Zopakoval, že znepokojujúce je nielen rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a obsah novely Trestného zákona, ale aj to, že sa tieto zmeny prijímajú v skrátenom legislatívnom konaní, bez dostatočnej odbornej a verejnej diskusie, ktoré by zodpovedali takýmto závažným zmenám.

Podľa Vladimíra Bilčíka je tak otázne, ako bude pokračovať vyšetrovanie doteraz zdokumentovaných prípadov korupcie. V tejto súvislosti sa europarlament v rezolúcii kriticky postavil aj k plánovaným zmenám vo fungovaní Úradu na ochranu oznamovateľov a Národnej kriminálnej agentúry.

„Premiér Fico a jeho ministri mali šancu vysvetliť svoje kroky počas diskusie o Slovensku v europarlamente ešte v decembri. Namiesto toho však zostali zbabelo doma. Robert Fico sa vtedy pred Vianocami na margo debaty v EP zmohol len na dehumanizujúci odkaz do médií o ‚potkanoch‘. Premiér nás môže urážať, koľko chce. Nezastaví nás to a nebudeme ticho pri obrane právneho štátu, špeciálnej prokuratúry, poctivých policajtov, ale aj odvážnych študentov. A ako vidíme, verejný tlak má zmysel. Veď vláda už avizovala ústupky pri novele Trestného zákona,“ uzavrel svoje vyjadrenie Bilčík. 

Fico: Opozícia sa neštíti akejkoľvek špinavosti proti Slovensku

Na sociálnej sieti zareagoval na hlasovanie Európskeho parlamentu premiér Robert Fico s tým, že je na ceste na stretnutie ekonomického fóra v Davose, kde chce „presadzovať záujmy Slovenska ako suverénnej krajiny“.

„Bohužiaľ máme na Slovensku politikov, ktorí sa snažia pošpiniť našu krajinu pri každej príležitosti. Chcem doslova zablahoželať europoslancom opozičným za Slovenskú republiku za to, akú špinavú prácu odviedli v Európskom parlamente. Rukopis uznesenia je rukopis slovenských opozičných europoslancov, ktorí narozprávali svojim kolegom v Európskom parlamente nezmysly, nepravdy a tie sa nakoniec prejavili aj v obsahu tohto dokumentu,“ uviedol Fico.

Prečo by sa podľa neho mal europarlament zaoberať tým, že slovenský úrad vlády nekomunikuje s nejakými slovenskými médiami alebo „nejakým študentom“ právnickej fakulty?

„Najhoršie je, že títo slovenskí europoslanci huckajú Európsky parlament proti Slovensku a nahovárajú ich, aby voči Slovensku prijali rôzne tresty, napríklad odobratie eurofondov. Vo vládnej koalícii si musíme uvedomiť, že proti nám stoja opoziční politici pripravení urobiť akékoľvek špinavosti. Na to musí byť pomerne rázna, tvrdá, ale demokratická odpoveď a ja si myslím, že je čas, aby sa vláda takto postavila týmto špinavým útokom proti Slovenskej republike,“ uzavrel svoje krátke video z cesty Robert Fico.

Čítajte tiež

Predseda rady prokurátorov Na slobode sa ocitne oveľa viac recidivistov, ktorí budú zas páchať trestné činy

Martin Hanus

Rozhovor so Stanislavom Jakubčíkom o tom, čo sa stane so spravodlivosťou, ak parlament schváli novelu Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Horúca decembrová debata

O rezolúcii sa dnes v europarlamente iba hlasovalo. Debata k nej bola ešte vlani 13. decembra. A išlo o pomerne búrlivú rozpravu. Do diskusie sa vtedy prihlásilo 33 rečníkov vrátane 12 zo 14 slovenských europoslancov. 

Na rokovaní sa zúčastnil aj eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders, ktorý varoval vládu Roberta Fica, že Komisia nebude váhať zasiahnuť proti Slovensku akýmkoľvek spôsobom vrátane obmedzenia eurofondov, ak by kroky kabinetu v oblasti právneho štátu porušovali pravidlá Európskej únie.

V diskusii potom väčšina vystupujúcich europoslancov tvrdo kritizovala kroky slovenskej vlády a prirovnávala ich k situácii v Maďarsku. Komisiu vyzvali na nekompromisný postoj. 

„Fico si berie príklad z Orbána. Ale EÚ sa tiež z Orbána poučila, vďaka, Viktor,“ vyhlásila holandská liberálna europoslankyňa Sophie in’t Veldová v narážke na spomínaný postup eurokomisie voči vláde maďarského premiéra Viktora Orbána.

Europoslanec KDH Ivan Štefanec z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany uviedol, že „uponáhľaná snaha novej vlády Roberta Fica zrušiť špeciálnu prokuratúru zaoberajúcu sa korupciou a najzávažnejšími trestnými činmi je pre vyspelý demokratický svet nepochopiteľná“.

Pripomenul, že koniec špeciálnej prokuratúry ochromí vyšetrovanie káuz ľudí spojených s Ficom, ako je bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, exministri Peter Žiga a Peter Kažimír či odsúdený podnikateľ Marian Kočner.

Europoslanec Vladimír Bilčík zaradený v Európskej ľudovej strane (bývalý člen Demokratov) povedal, že nebudú ticho. Slovensko a protestujúcich občanov označil za sebavedomých.

„Nesmieme dovoliť, aby Robert Fico rozložil slovenský právny štát iba preto, aby sa pomstil a zabezpečil beztrestnosť pre jeho kumpánov. Predseda vlády síce voľby vyhral, ale je slabší ako kedykoľvek predtým a najmä stal sa premiérom inej krajiny,“ uviedol.

Podľa Martina Hojsíka z PS sú zmeny slovenského právneho poriadku v zrýchlenom konaní príkladom hlbokej ľahostajnosti k spravodlivosti.

Čítajte tiež

Diskusia o rušení špeciálnej prokuratúry v europarlamente Ficova vláda čelila kritike. Komisia varovala, že zasiahne proti Slovensku

TASR Postoj

Monika Beňová zo Smeru slovenským europoslancom odkázala, že sa majú hanbiť. 

Slovenské mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Via Iuris, Transparency International Slovensko a INEKO zaslali Európskemu parlamentu a Komisii list s vyše 30-tisíc podpismi občanov proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Osobný list pripojili Jozef Kuciak a Zlatica Kušnírová, v ktorom píšu, že majú pocit, že sa spravodlivosti už nedožijú.

Kroky vlády v europarlamente obhajovali europoslankyne zvolené za Smer. Podľa Moniky Beňovej navrhované zmeny nemôžu byť pre nikoho prekvapením, keďže boli otvorene komunikované už pred parlamentnými voľbami.

„Európske inštitúcie, vrátane Komisie a Európskeho parlamentu, zároveň nemajú žiadne kompetencie z pohľadu rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. V Bulharsku bol v minulom roku zrušený špecializovaný trestný súd a špecializovaná prokuratúra s konštatovaním, že vážnym spôsobom podkopali fungovanie právneho štátu v tejto krajine,“ uviedla Beňová s tým, že rušenie špeciálnej prokuratúry nie je v rozpore s dodržiavaním princípov právneho štátu.

Beňová zvýšeným hlasom eurokomisárovi Reyndersovi povedala, že roky ignoroval porušovanie práv na Slovensku. Slovenským europoslancom odkázala, že sa majú hanbiť, a vyčítala im, že ich kritika môže viesť až k sankciám voči Slovensku. Zároveň ich označila za panoptikum slovenských politikov.

Tvrdila, že ich aktivita môže viesť k aktivovaniu článku 7 Lisabonskej zmluvy, čo by mohlo mať za následok pozastavenie hlasovacích práv Slovenska v Rade EÚ, ako aj stopnutie európskych peňazí určených pre samosprávy.

Katarína Roth-Neveďalová označila debatu za stratu času. Špeciálna prokuratúra je podľa nej zaujatá a politicky ovplyvnená súčasnou opozíciou. Slovenskí europoslanci, ktorí diskusiu iniciovali, sú podľa nej hanbou svojej krajiny a voliči ich v júnových európskych voľbách podľa nej dostanú z parlamentu. 

Komisia 5. decembra zaslala do Bratislavy list s výzvou, aby Ficova vláda neprijímala spomínané úpravy v zrýchlenom konaní a prinajmenšom umožnila riadnu diskusiu.

Fico hovoril o vystrájaní europoslancov

Premiér Fico na diskusiu v europarlamente reagoval s tým, že slovenskí europoslanci svojimi vystúpeniami nedosiahli nič. „Vystrájanie slovenských europoslancov za opozičné strany v prázdnom Európskom parlamente potvrdilo, že sa klamstvami pokúšajú za každú cenu poškodiť Slovenskú republiku,“ reagoval vo videu na sociálnej sieti. 

Zároveň zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia, že opozícia posiela predstaviteľom eurokomisie a europarlamentu klamstvá o pripravovanej novelizácii Trestného zákona, Trestného poriadku a o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. 

Podľa neho opoziční europoslanci zavádzajú, keď v listoch hovoria o rušení Špecializovaného trestného súdu. „Je doslova neuveriteľné, že slovenskí opoziční europoslanci žiadajú EK, aby potrestala Slovensko nevyplatením európskych fondov, veriac, že to poškodí slovenskú vládu v očiach verejnosti. Takéto veci nerobia ani potkani. Škodiť vlastnej krajine v mene politického súboja môžu len bezcharakterné protislovenské indivíduá,“ dodal.

Fico tiež uviedol, že si vypočul príhovor komisára Reyndersa. Ten podľa neho potvrdil a pozitívne privítal, že medzi eurokomisiou a slovenskou vládou prebieha dialóg k trestnej novelizácii.

„Vo všeobecnosti povedal, že EK môže použiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane finančného nátlaku, ak reformy idú proti právnemu štátu. To je všeobecné pravidlo, ktoré platí pre všetky členské krajiny EÚ. Naviac zrušenie ÚŠP nemá nič spoločné ani s európskym právom, ani s právnym štátom,“ priblížil premiér.

„Mrzí ma však, že komisár úmyselne neuviedol dôvody, pre ktoré vláda SR pristupuje k zrušeniu ÚŠP. Že sú tu desiatky rozhodnutí Ústavného súdu o porušení ľudských práv, mŕtvi vo väzniciach, zverstvá vyšetrovateľov NAKA a prokurátorov ÚŠP. O všetkých týchto okolnostiach je komisár Reynders dôkladne informovaný. Nebudem teraz komentovať jeho pohnútky zamlčať tieto závažné fakty,“ doplnil.