„Myslíte si, že by sme sa postavili na tribúnu vedľa PS a SaS a riskovali tým naše konzervatívne renomé, keby nám naozaj nešlo o spravodlivosť?“ pýta sa líder KDH. Na margo spoločného postupu na protestoch s progresívcami a liberálmi hovorí, že by vystúpil na tribúne aj po boku Petra Pellegriniho, keby bol proti rušeniu špeciálnej prokuratúry.
Majerský novelu trestných kódexov nazýva hanebnou a avizuje, že KDH sa ju v parlamente pokúsi upraviť cez pozmeňujúce návrhy. „Mali by sme byť sebavedomí a svoje problémy si vyriešiť doma, nie v Bruseli,“ kritizuje zas rezolúciu o slovenskom právnom štáte, o ktorej bude v týchto dňoch hlasovať europarlament.
Predseda kresťanských demokratov tiež vysvetľuje, prečo KDH do prezidentských volieb nepostavilo vlastného kandidáta. Približuje, že v zákulisí prebiehajú diskusie, z ktorých ešte môže vzísť „dôstojný konzervatívny“ kandidát. Ivan Korčok podľa neho zatiaľ nespravil nič, čím by o hlasy konzervatívcov zabojoval, práve naopak.
Ťažko povedať, dokedy budú. My sme na nich hlavne kvôli tomu, aby sme dali jasne najavo, že hanebná novela Trestného zákona a rušenie špeciálnej prokuratúry nás veľmi vyrušili a nesúhlasíme s tým. Sú to naše červené čiary, ktoré sme jasne deklarovali už pred voľbami.
Dostávam mnoho otázok, či sme sa už spojili s PS a SaS, ale môžem všetkých ubezpečiť, že sme sa s nikým nespojili. Sú situácie, ako aj táto, keď je lepšie zvoliť spoločný postup, aby sme znásobili efekt a zväčšili tak dosah a vplyv našej snahy. Protesty jasne ukazujú, že ľuďom ide o spravodlivosť.
Ide tu o viac ako len o banálnu politickú tému, ide tu o spravodlivosť, ktorú malo KDH vždy vo svojom portfóliu. Konzervatívna politika nie je len o veľkých civilizačných či kultúrno-etických témach, ale aj o spravodlivosti.
Hoci s liberálnymi politikmi máme na mnoho tém celkom odlišné názory, v tom, aby boli kriminálnici spravodlivo potrestaní a poškodeným bola nahradená škoda, máme zhodu. A túto zhodu vidíme aj naprieč spoločnosťou.
Netajil som sa tým, že KDH si aj preto prialo spoločný postup celej opozície v Národnej rade aj pri protestoch. Náš hlas vypočutý nebol, ale ako jediná strana sme chodili aj na protesty pred parlamentom, ktoré organizovalo hnutie OĽaNO, respektíve Slovensko.
Nám ide o spravodlivosť nehľadiac na to, kto protesty organizuje. Keby protest zorganizovala aj strana Hlas s Petrom Pellegrinim na pódiu, išli by sme naň.
Čo sa týka samotnej rezolúcie, som a priori proti tomu, aby sa podobné rezolúcie v Európskom parlamente prijímali. Až na pár výnimiek, ako napríklad po vražde novinára Jána Kuciaka.
Najistejšie je držať sa európskych zmlúv, ktoré určujú jasné mantinely pravidiel. Európske a medzinárodné zmluvy, ako aj pravidlá právneho štátu si v KDH vždy ctíme, no máme problém s tým, keď nás chce o právnom štáte poúčať Európska únia, ktorá sa sama niekedy neriadi svojimi zmluvami, napríklad v otázkach vzdelávania, rodinného práva či tiež pri téme potratov.
Mali by sme byť sebavedomí a svoje problémy si vyriešiť doma. Kým tento boj môžeme bojovať v Národnej rade, tak ho tam aj bojujme. Preto si v KDH myslíme, že najlepšie by bolo túto rezolúciu stiahnuť.
Preto bude najlepšie nehlasovať za ňu. Preto ju v hlasovaní nepodporíme.
Europoslanci majú vždy pred zložitými hlasovaniami osloviť vedenie KDH a poradiť sa.

„Aj prezidentkino rozhodnutie o neskorých predčasných voľbách do veľkej miery dláždilo cestu pre príchod Smeru,“ hovorí Miriam Lexmann z KDH.
Pán Štefanec mal aktívnejšie komunikovať s vedením KDH, nie s europoslancami Bilčíkom a Hojsíkom, ktorí nie sú členmi KDH. Keby sa tak stalo, mohlo sa to celé odvíjať celkom inak, ale situácia sa posunula, sme už niekde inde, rezolúcia je na stole a predpokladám, že KDH po jej zverejnení odporučí našim europoslancom, aby ju nepodporili.
To v tejto chvíli neviem povedať. O všetkom rozhodne nominačná rada, ktorá určí kandidátov na europoslancov. Naša členská základňa je natoľko uvedomelá, že to bude vedieť vyhodnotiť.
To vyhodnotíme potom, nebudem predbiehať. Určite to neznamená, že s nimi nebudeme niektoré veci koordinovať. Keďže KDH má v Národnej rade 12 poslancov, sme odkázaní na spoluprácu, ale ako bude vyzerať, ešte uvidíme.

Milan Majerský. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Tieto obvinenia sú nehoráznym klamstvom. Práve naopak, bola to Miriam Lexmann, ktorá sa ako jedna z mála v Európskom parlamente vždy dôrazne zasadzovala za striktné dodržiavanie základných zmlúv, a teda aby sa odoberanie eurofondov nepoužívalo ako nástroj trestania členských štátov. Tak to bolo v prípade Poľska či Maďarska, o to viac to platí, keď ide o Slovensko.
Keď sme už pri tom, práve Robert Fico sa obrátil na Európsku komisiu s tým, že ide meniť trestnú legislatívu a prokuratúru. On urobil prvý krok. To, že europoslanci Bilčík, Hojsík a ďalší, ktorí sa k nim pridali, iniciovali rezolúciu, to už je ďalší krok, no neverím, že by chceli, aby Slovensku zmrazili eurofondy.
Napokon ani minister pre investície Richard Raši z Hlasu neverí, že by nám za to mohli byť zastavené eurofondy. A za jednoduché to nepokladá ani expert Radoslav Procházka. Nikto nám eurofondy vziať nechce, len Fico o nás hovorí, že to chceme. To je absolútny nezmysel.
Nie, s ničím takým som sa nestretol. Poznajú náš názor, že trestať krajiny za to, že ich videnie sveta nie vždy korešponduje s videním sveta europarlamentu či eurokomisie, je zlým krokom zo strany Bruselu.
My v KDH vieme, čo je to čerpať eurofondy, sám to poznám ako bývalý primátor aj ako župan. Tam, kde Poliaci strihajú pásky, my ešte nemáme ani poklepaný základný kameň. Ak by sme si zobrali príklad od Poliakov a podľa ich vzoru čerpali eurofondy, naša krajina by bola už dávno vybudovaná. Štát však samosprávam stále hádže polená pod nohy, a to aj cez nekonečné verejné obstarávania.
Ak sa byrokratizácia eurofondov na Slovensku v tomto volebnom období nezmení, a to sme už v polke čerpania nového programového obdobia, tak nám časť peňazí opäť prepadne.
Stretávam sa s rôznymi pohľadmi na novelu trestných kódexov aj na eurofondy, ale samotné protesty ukazujú, že aj ľuďom v regiónoch naozaj záleží na spravodlivosti.
My sme ľudí na protesty nevozili autobusmi, prišli sami, a to do rôznych častí Slovenska. Tisíce ľudí neprotestujú iba v Bratislave, ale aj v Košiciach či Prešove. To najlepšie ukazuje, čo si regióny o zámeroch vlády myslia.
Keďže vidíme, že vládna koalícia zrejme necúvne, budeme konštruktívnou opozíciou. Aj táto hanebná novela Trestného zákona sa môže stať rozumnou. Ak chce vláda skutočne zosynchronizovať naše trestné sadzby podľa vzoru vyspelých krajín Európskej únie, má to vyzerať inak. Budeme preto iniciatívni a podáme dobrý, rozumný, alternatívny pozmeňujúci návrh.
Nebudem to zatiaľ konkretizovať. Je viacero možností, ako sa pokúsiť presadiť zmeny do zákona aj prostredníctvom tlaku na ministra. Náš právny expert a exminister spravodlivosti Viliam Karas, ktorého predchádzajúca novela prešla pripomienkovým konaním, má pripravené konkrétne návrhy. A sme s nimi pripravení konfrontovať aj ministra spravodlivosti Borisa Suska.

Viliam Karas kritizuje obsahovú aj procesnú stránku vládnej novely trestných kódexov, i keď uznáva, že reaguje na reálne problémy.
My sme si neprišli do parlamentu odsedieť štyri roky, chceme dávať konštruktívne návrhy. Disponujeme odborníkmi, ktorí napísali skvelý program. Nechceme len kritizovať, hejtovať či zosmiešňovať politického súpera. Chceme si odrobiť štyri roky a z obdobia, v ktorom budeme v parlamente, máme záujem vyťažiť čo najviac pre občana. A budeme to robiť, aj keby nás za to mal zvyšok opozície odsudzovať.
Myslíte si, že by sme sa postavili na tribúnu vedľa PS a SaS a riskovali tým naše konzervatívne renomé, keby nám naozaj nešlo o spravodlivosť? Nám ide len o dobrý a kvalitný zákon.
Čo sa týka rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, tam sme naďalej zásadne proti. Za tým si stojíme a budeme stáť. Robíme len to, čo sme hovorili pred voľbami. My si na rozdiel od Fica a Pellegriniho nerobíme z nášho volebného programu a predvolebných vyhlásení trhací kalendár.

Milan Majerský. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Neviem, či zablokovali, no jasne sme sa ohradili, že na protestoch by nemali vystupovať prezidentskí kandidáti. Za tým si naďalej stojím. Ak nám ide o spravodlivosť, malo by nám o ňu ísť celý čas. Z protestov sa nemá stať propagácia niektorého z prezidentských kandidátov. Ak by sa niečo také stalo, Robert Fico by na nás hneď ukázal, že nejde o protest, ale o kampaň.
Len čo sa protesty otočia na podporu niektorého z kandidátov, KDH na nich už nebude účastné. Už to nebude prioritne o spravodlivosti. Aby sme boli féroví, protesty by nemali byť zneužívané na prezidentskú kampaň pre Ivana Korčoka.
Ako predseda KDH som mal spolu s predsedníctvom domácu úlohu dostať KDH po ôsmich rokoch späť do parlamentu. Príprava na prezidentské voľby trvá naozaj dlho, kampaň sa musí začať včas, byť dobre pripravená a osobnosť musí byť silná. Spojiť v lete kampaň do Národnej rady aj s prezidentskou bolo v tej chvíli nad naše sily.
Ešte pred Vianocami sme v KDH usúdili, že ani Miriam Lexmann, ani Viliam Karas nedokážu dohnať kampaň na prezidenta, ktorá sa mala začať dávno predtým.
Ešte nie je koniec všetkým dňom. Stále nie sú predstavení všetci kandidáti a myslím si, že ešte môže vzísť konzervatívny kandidát, ktorý bude môcť byť reprezentantom konzervatívneho a kresťanského voliča.
Nechcem predbiehať ani prezrádzať. Medzi politickými subjektmi aj osobnosťami momentálne prebiehajú diskusie. Myslím si, že ešte môžeme nájsť osobnosť, ktorá bude dôstojným reprezentantom konzervatívneho sveta.
Súhlasím, že konzervatívnymi a kresťanskými hodnotami v boji o Prezidentský palác by sa nemali oháňať ľudia ako Štefan Harabin či Marian Kotleba. Kandidačné listiny na prezidenta sa však dajú odovzdať do konca januára a ja som presvedčený, že sa takého kandidáta podarí nájsť.
Ivan Korčok sa s Miriam Lexmann stretol na jednom večierku, kde debatovali aj s inými politikmi. Nešlo o žiadne oficiálne rokovanie, bola to len debata dvoch ľudí, ktorí sa dlhšie poznajú. So mnou osobne o prezidentskej kandidatúre zatiaľ nerokoval.
Ale oslovil nás a stretnem sa s ním, ako by som sa stretol s každým pre nás relevantným kandidátom.
Nepoznám presne kontext, v akom to Ivan Korčok povedal, viem len, že to vyhlásil. V každom prípade si tým u KDH nepolepšil. Ale počkám si na oficiálne stretnutie, kde si Ivana Korčoka vypočujeme. Napriek tomu si však myslím, že konzervatívny, kresťanský volič bude mať v prvom kole možnosť voliť dôstojného kandidáta srdcom aj rozumom.
Ak Ivan Korčok nechce byť len kandidátom liberálov a progresívcov, tak musí jasne zabojovať aj o hlasy konzervatívcov. No zatiaľ som z jeho konania ani vyjadrení nič také nezaznamenal.
KDH bude mať vo februári 34 rokov a v ten deň budeme mať aj celoslovenskú radu. Ja som v prvých slobodných voľbách v roku 1990 vylepil prvý plagát KDH v Levoči a odvtedy som s touto stranou spätý. Prešiel som si všetkými úrovňami, od mládežníckej organizácie cez regionálne štruktúry až po post predsedu.
Bol som súčasťou KDH aj v ťažkých časoch a bol som mu vždy verný. Verím, že na Slovensku má zmysel robiť konzervatívnu, kresťanskodemokratickú politiku. A hoci som zvažoval, či ísť ďalej, keďže posledné štyri roky boli náročné, z regiónov cítim podporu, ktorá mi dáva silu pokračovať. Vidím ešte veľké množstvo roboty.
Po tom, ako sa KDH vrátilo do parlamentu, vidím ako svoj najdôležitejší cieľ, aby sa KDH opäť podieľalo na vláde.