Voľby na Taiwane Ostrovania znovu raz hlasujú o svojom vzťahu k Číne

Úradujúca prezidentka Cchaj Jing-wen z Demokratickej progresívnej strany (DPP) po dvoch volebných obdobiach už nesmie kandidovať.

V jednokolových voľbách vyhráva kandidát s najväčším počtom hlasov, pri kandidatúre viacerých kandidátov pritom nemusí získať nadpolovičnú väčšinu. V posledných dvadsiatich rokoch každý zvolený prezident napriek tomu získal viac než 50 % hlasov, podľa aktuálnych prieskumov však tentokrát ani jeden z troch kandidátov za sebou nemá viac než 40 % voličov.

V kampani dominuje otázka vzťahu k pevnine, ktorej od víťazstva v občianskej vojne v roku 1949 vládnu komunisti. Vláda Čínskej republiky, ako sa Taiwan sám nazýva, si dlhé desaťročia nárokovala návrat na pevninu, s koncom studenej vojny sa fakticky vzdala týchto ambícií.

Čínska ľudová republika, ktorú od roku 1971 väčšina štátov uznáva za „skutočnú“ vládu Číny, si naďalej nárokuje aj územie ostrova. Mnohé západné štáty vrátane Slovenska udržiavajú s taiwanským hlavným mestom Tchaj-pejom čulé obchodné styky, politické kontakty prebiehajú skrz kultúrne a obchodné inštitúty, ktoré fungujú ako de facto ambasády.

Politická scéna na Taiwane sa delí na „pan-zelené“ strany (vedené DPP) a „pan-modré“ (vedené KMT). Zatiaľ čo „pan-zelení“ vyzdvihujú kultúrnu a politickú samobytnosť ostrova, „pan-modrí“ pripomínajú historické a kultúrne väzby s pevninou a sú aspoň teoreticky otvorenejší zjednoteniu s pevninou ako dlhodobému politickému cieľu.

Favoritom je Laj

V prieskumoch zatiaľ vedie kandidát stredoľavej DPP, terajší viceprezident Laj Čching-te, ktorého podporuje približne 36 % voličov. Má za sebou úspešnú politickú kariéru ako starosta mesta Tchaj-nan na západnom pobreží ostrova. Ale aj ak vyhrá voľby, je možné, že DPP príde o väčšinu v parlamente. V súčasnosti tam kontroluje 63 zo 113 poslancov.

Politici Demokratickej progresívnej strany v minulosti otvorene propagovali nezávislosť Taiwanu a ani Laj nie je výnimkou. Čína sa preto pokúša ovplyvniť voľby a odradiť Taiwančanov od zvolenia ďalšieho kandidáta „zelených“.

V posledných rokoch sa Taiwan za vlády DPP neusiloval o formálnu zmenu svojho statusu, ale urobil kroky, aby odstrašil inváziu komunistov.

Prezidentka tak napríklad predstavila prvú domácu taiwanskú ponorku a Taiwan sa pokúšal skrz „novú južnú politiku“ prehĺbiť spoluprácu so štátmi juhovýchodnej Ázie, Austráliou a Indiou. Postoj sa novinkám v taiwanskom námorníctve podrobnejšie venoval v októbri.

Nová stratégia v Pacifiku Taiwan predstavil prvú domácu ponorku

Christian Heitmann

Ostrovný štát v Pacifiku minulý týždeň predstavil svoju prvú domácu ponorku triedy Hai Kun. V čínštine odkazuje na mýtickú obrovskú lietajúcu rybu, pre zahraničné publikum však Taipei ponorku pomenoval Narval.

Bezpečnostné problémy

Taiwanská armáda je však napriek tomu na odrazenie prípadného čínskeho útoku zle pripravená.

Mnohým aktívnym jednotkám chýba až 40 % posádky, čo je problém, ktorý sčasti spôsobilo rozhodnutie z 90. rokov o skrátení povinnej vojenskej služby na štyri mesiace. To sa udialo po konci autoritárskej vlády a po povolení slobodných volieb, keď komunistická Čína bola výrazne slabšia a vojenská služba bola považovaná skôr za represívny nástroj štátu než za bezpečnostnú potrebu.

Problémom je aj demografia, pôrodnosť na ostrove dosahuje úroveň len 1,25 dieťaťa na ženu, čo je výrazne nižšie než hodnota potrebná pre dlhodobo stabilnú populáciu (2,1). Túto hranicu Taiwan podliezol už v roku 1983 (Slovensko v roku 1991) a nízka pôrodnosť sa stáva problémom pre národnú bezpečnosť.

Či sa Čína skutočne chystá pričleniť Taiwan násilím, je medzi odborníkmi sporné. Zástancovia poukazujú na vyhlásenia pekinských komunistov, kým oponenti vyzdvihujú vysoké riziká takéhoto kroku.

Časť odborníkov sa preto obáva, že namiesto invázie najväčšou hrozbou pre Taiwan môže byť čínska blokáda, ktorá by ho odrezala od dovozu potravín (Taiwan dováža okolo 60 % svojich potravín), energií (viac než 90 %) a zastavila vývoz taiwanských mikročipov. Až 46 % ich celosvetovej výroby pochádza z tohto ostrova, podiel medzi vysokovýkonnými čipmi dosahuje až 68 %.

Kuomintang

Najsilnejším rivalom vládnucej DPP je konzervatívna Čínska národná strana (Kuomintang, KMT). Jej kandidát, bývalý šéf polície Chou Jou-i v prieskumoch dosahuje okolo 31 % hlasov. Aj keď Chou ešte stále zaostáva za Lajom o približne päť percentuálnych bodov, v posledných mesiacoch dokázal výrazne posilniť. V auguste rozdiel medzi ním a Lajom dosahoval ešte 15 percentuálnych bodov.

Hoci historicky bola KMT odhodlaným nepriateľom komunistov v Pekingu, s ktorými viedla v rokoch 1927 – 1949 (s prestávkou spoločného boja proti japonskej okupácii) krvavú občiansku vojnu, dnes je považovaná za Pekingom favorizovanú možnosť.

Dôvodom je, že KMT sa dodnes hlási k čínskej identite a nechce úplne pretnúť väzby s pevninou, ale aj obava, že postupné smerovanie k formálnej nezávislosti vyprovokuje inváziu komunistov. KMT preto odmieta vyhlásenie nezávislosti a zastupuje voličov, ktorí uprednostňujú zachovanie statusu quo.

Laj Čching-te (kandidát DPP), Chou Jou-i (KMT) a Kche Wen-če (TPP). Foto: TASR/AP

Obavu z invázie v prípade spochybnenia statusu Taiwanu má aj väčšina popredných amerických odborníkov na Čínu a Taiwan. Až 77 % z nich v roku 2022 v prieskume pre projekt China Power think-tanku CSIS uviedlo, že by sa Čína o inváziu pokúsila okamžite po vyhlásení nezávislosti.

Na treťom mieste sa v prieskumoch nachádza kandidát stredoľavej Taiwanskej ľudovej strany (TPP) Kche Wen-če. Ten propaguje zriadenie technokracie a kritizuje politizáciu vládnutia, vo vzťahu k Pekingu sa hlási ku „konsenzu z roku 1992“, teda k údajnej dohode s Pekingom, podľa ktorej sa obe strany zhodli, že Taiwan nevyhlási svoju nezávislosť. Keďže neexistuje písomný dôkaz o existencii konsenzu a prvá jeho zmienka pochádza z roku 2000, DPP jeho existenciu popiera.

Taiwanský Trump nakoniec nekandiduje

Prekvapením kampane bolo, že svoju kandidatúru nakoniec stiahol biznismen Terry Gou, ktorý nazbieral dostatok podpisov, aby mohol kandidovať ako nezávislý kandidát. Tento 73-ročný miliardár zbohatol vďaka obchodu s elektronikou, jeho koncern Foxconn len na čínskej pevnine zamestnáva 1,2 milióna ľudí.

Gou v kampani sľuboval zlepšenie vzťahov s Pekingom a tvrdil, že „ak mi dáte čas štyri roky, garantujem, že budúcich päťdesiat rokov bude v taiwanskej úžine mier“.

Na Taiwane aj v zahraničí Goua prirovnávali k Donaldovi Trumpovi, s ktorým ho spájala aj kampaň proti politickému establišmentu. Tŕňom v oku mu bola nielen DPP, ktorej vyčíta zbytočné vyhrotenie vzťahov s Pekingom, ale aj KMT, ktorú považuje za neschopnú.

Gou sa nakoniec dostal pod tlak, keď čínske daňové úrady začali preverovať Foxconn, a svoju kandidatúru stiahol, pričom svoje rozhodnutie zdôvodnil „blahom Republiky Číny“. Prieskumy naznačujú, že väčšina jeho prívržencov sa teraz chystá voliť KMT.

Vývoj preferencií kandidátov v prezidentských voľbách na Taiwane za rok 2023. Tmavozelená farba: Laj Čching-te, modrá farba: Chou Jou-i, svetlozelená farba: Kche Wen-če. Zdroj: wikipedia.org

Nezávislosť?

Nezávisle od toho, kto v sobotu zvíťazí, dlhodobé vyhliadky mierumilovného zjednotenia oboch čínskych štátov sa zhoršujú. Dôvodom je demografia – čoraz viac Taiwančanov sa už neidentifikuje s Čínou, pričom tento sentiment prevažuje medzi mladšími voličmi.

Posledné roky sa viac než 60 % obyvateľov ostrova hlási výlučne k taiwanskej identite, kým okolo 30 % udáva aj čínsku, aj taiwanskú identitu. Výlučne za Číňanov sa považujú menej než 3 % ostrova. Začiatkom 90. rokov pritom podiel ostrovanov s výlučne čínskou identitou (okolo 25 %) ešte presahoval podiel ostrovanov s výlučne taiwanskou identitou (okolo 20 %).

Tento trend sa pravdepodobne ani nezmení, keďže agresívne správanie komunistickej Ľudovej oslobodeneckej armády (PLA) len utvrdzuje ostrovanov, že ich od Pekingu nečaká nič dobré. Takmer každý deň prekračujú stíhačky PLA pomyselnú stredovú čiaru v taiwanskej úžine, ktorá dlho tvorila faktickú hranicu medzi oboma letectvami. V septembri čiaru prekročilo dokonca 103 lietadiel v priebehu 24 hodín.

Okrem toho sa výrazne spomalil hospodársky rast Číny, ktorá je v HDP na obyvateľa ešte stále výrazne chudobnejšia než Taiwan.

Po porušení prísľubov o „jednej krajine, dvoch systémoch“, ktoré mali garantovať hongkonský demokratický systém, väčšina Taiwančanov neverí, že by Peking podobný sľub Taiwanu dodržal. A nezávisle od toho, či sa považujú za Číňanov, Taiwančanov alebo oboje a či podporujú DPP alebo KMT – vzdať sa svojej demokracie nechce takmer nikto.