Nová stratégia v Pacifiku Taiwan predstavil prvú domácu ponorku

Hoci z pohľadu technických parametrov trieda Hai Kun zaostáva za najpokročilejšími diesel-elektrickými ponorkami (Taiwan pravdepodobne ešte nedokázal vyvinúť systém pohonu nezávislý od atmosférického kyslíka), predstavenie novej domácej ponorky je zlomovým bodom pre obranu ostrova.

Taiwan síce disponuje silným námorníctvom (v počte fregát silnejším, ako má napríklad Veľká Británia), jeho dôraz však doteraz stál najmä na fregatách a raketových člnoch. V tomto poli však ďalej nedokáže konkurovať s omnoho väčším a rýchlo rastúcim námorníctvom čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády (PLA). Aj keď Hai Kun ani ďalších plánovaných sedem ponoriek tejto triedy nezvráti pomer síl v Taiwanskej úžine, umožní Taiwanu pripraviť sa na situáciu, v ktorej jeho hladinové loďstvo už nebude ďalej schopné oponovať čínskej dominancii.

To, že si Peking na ostrov, ktorý považuje za separatistickú provinciu, robí zálusk, pritom nie je žiadnym tajomstvom. Si Ťin-pching nevylučuje, že otázku čínskeho znovuzjednotenia by čínska Komunistická strana mohla vyriešiť aj silou a čínskej Ľudovej oslobodzovacej armáde (PLA) nariadil, aby bola schopná Taiwan dobyť najneskôr v roku svojej storočnice – 2027. Ponorky budú nielen účinnou zbraňou v prípade invázie z čínskej pevniny, ale aj v prípade blokády ostrova, ktorej sa v prípade konfliktu obáva veľká časť analytikov.

„Dvaja ľudia na Taiwane s priamou znalosťou podprogramu uviedli, že plavidlá budú nasadené aj v hlbších vodách východne od ostrova. To by pomohlo zachovať otvorené prístavy pozdĺž východného pobrežia Taiwanu, ktoré je najďalej od Číny, pre zásobovanie v konflikte,“ píše Reuters.

The Drive sa zase nazdáva, že okrem útokov na čínske lode by „vojnové misie pravdepodobne zahŕňali kladenie mín – kľúčovú funkciu ROCN [námorníctva Republiky Číny – oficiálny názov taiwanského námorníctva], zameranie sa na čínske námorné ropné zásoby a útoky na dôležité vojenské zariadenia pozdĺž čínskeho pobrežia“.

Podľa tohto média by boli ponorky obzvlášť užitočné v morských úžinách, napríklad v prielive Baši medzi filipínskym ostrovom Mavulis a Ostrovom Orchideí patriacim k Taiwanu alebo pri prielive Miyako neďaleko japonského ostrova Okinawa. Taiwan by tak dokázal uchrániť svoje východné pobrežie a zabrániť tomu, aby ho obkľúčilo čínske námorníctvo.

Prezidentka Taiwanu Cchaj Jing-wen preto pri predstavení novej ponorky vyhlásila, že „história si bude navždy pamätať tento deň“, a deklarovala, že „v minulosti bola ponorka domácej výroby považovaná za nemožnú, ale dnes je pred vami ponorka, ktorú navrhli a postavili naši krajania. Je to konkrétna realizácia nášho rozhodnutia chrániť [Taiwan]“.

Prečo Taiwan nenakúpil v zahraničí?

Práve schopnosť domácej výroby (a teda aj schopnosť ponorky servisovať) je jedným z dôvodov, prečo sa Taiwan vybral cestou zdĺhavého domáceho vývoja namiesto toho, aby nakúpil lacnejšie a technologicky vyspelejšie ponorky v zahraničí. Ponorka Hai Kun stála údajne až 1,5 miliardy, zhruba trojnásobok toho, čo stoja výkonnejšie nemecké a japonské modely.

Druhým dôvodom je, že aj keby Taiwan chcel, nákup v zahraničí nie je taký jednoduchý. Taiwan v súčasnosti nakupuje až 97 % dovážaných zbraní v USA, keďže tie patria medzi neveľký počet štátov s vyspelým vojenským priemyslom, ktorý je ochotný odolávať diplomatickému aj hospodárskemu tlaku Pekingu.

Naposledy sa Taiwanu podarilo nakúpiť dve holandské ponorky triedy Hai Lung (v holandskom označení trieda Zwaardvis) ešte v 80. rokoch, kvôli diplomatickému tlaku zo strany Číny však Holandsko nakoniec odmietlo predať ďalšie štyri kusy, o ktoré mal Taiwan záujem.

Pomôcť tu Taiwanu nedokážu ani jeho americkí partneri, keďže USA od roku 1990 prevádzkujú výlučne ponorky na jadrový pohon. Posledná americká ponorka na diesel-elektrický pohon z triedy Barbel bola dokonca postavená v roku 1959.

Doteraz tak Taiwan prevádzkuje dve americké ponorky z čias druhej svetovej vojny, Hai Shih (trieda Tench) a Hai Bao (trieda Balao). K poslednému bojovému nasadeniu ponorky triedy Balao došlo Argentínou počas Falklandskej vojny v roku 1982, a nebyť ťažkostí s ich náhradou, aj na Taiwane by nepochybne už dávno boli v múzeu.

Isté obdobie Taiwan rokoval o obstaraní diesel-elektrických ponoriek japonskej triedy Sōryū, ktoré spolu s nemeckými ponorkami tried 212 a 218 patria k svetovej špičke. Japonsko sa v posledných rokoch obáva rastúcej moci Číny, ktorá si nárokuje na ostrovy Senkaku. Tokio preto navyšuje investície do svojej obrany, k dohode o predaji ponoriek však nakoniec nedošlo.

Hoci je známe, že Taiwanu pri vývoji asistovali USA, nie je presne známe, aký veľký podiel majú ďalší západní partneri, ktorí Taiwanu diskrétne pomohli. Odborníci každopádne poukazujú na veľký vplyv starších holandských ponoriek, ktorými sa taiwanskí vývojari zrejme inšpirovali. Reuters píše aj o pomoci zo strany Austrálie, Indie, Južnej Kórey, Kanady, Španielska.

Sinológ Kerry Brown Čínu nemožno provokovať, pri Taiwane treba zachovať status quo

Juraj Kríž

Čínski politici si uvedomujú riziká a aj v dôsledku Putinovej vojny na Ukrajine nechcú situáciu na Taiwane vyhrocovať, komunikácia amerických politikov však vie byť bezohľadná, tvrdí profesor Kerry Brown z King‘s College v Londýne.

Obrat v taiwanskej stratégii

Jedna nová ponorka Peking, samozrejme, neodstraší, je však len jedným z kamienkov v mozaike novej taiwanskej stratégie. Taipei chce postaviť až osem ponoriek tohto typu a možno očakávať, že skúsenosti z prvého, zatiaľ ešte nie celkom dozretého projektu poslúžia na vývoj modernejších, schopnejších a kvalitnejších plavidiel.

To umožní Taiwanu vyradiť zo služby dva ponorkové veterány z druhej svetovej vojny, v bližšej budúcnosti má počet ponoriek v službách námorníctva Republiky Číny, ako sa Taiwan oficiálne nazýva, narásť na 10 kusov. Hai Kun má po rozsiahlom testovaní vstúpiť do služby v roku 2024, druhá ponorka má nasledovať v roku 2027.

Tie bude Taiwan zúfalo potrebovať. Čína má už dnes počtom lodí najväčšie námorníctvo na svete a stavia v súčasnosti asi sedemnásobne viac lodí ako USA, a aj keď sú tieto lode často menšie a menej výkonné než tie americké, v rokoch 2018 až 2022 celková tonáž nových čínskych vojnových lodí predbehla tie americké o zhruba tretinu.

Súčasné odhady vychádzajú z toho, že námorníctvo čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády by už v roku 2030 mohlo disponovať zhruba 560 plavidlami. S takouto silou Taiwan, ktorý mal v pomere k svojej veľkosti dlho veľkú flotilu, už nedokáže konkurovať. Staviť preto musí na asymetrické prostriedky – protilodné rakety či míny.

To platí o to viac pri pohľade na modeláciu vojny o Taiwan z januára 2023. Tá hlása, že štruktúra taiwanského námorníctva so 4 ponorkami a 26 hladinovými loďami „dávala zmysel, keď boli čínske vzdušné a námorné sily relatívne slabé. Schopnosť Taiwanu konkurovať Číne vo vzduchu a na mori znamenala, že by mohol odraziť inváziu skôr, ako by dorazili pozemné sily“.

Dnes to však už neplatí, v žiadnom z modelovaných priebehov konfliktu Taiwan nedokázal zabrániť vylodeniu čínskych síl na ostrove. Navyše, v úvodných týždňoch vojny o svoje námorníctvo do veľkej miery prišiel, podobne ako USA. Šancu prežiť údery čínskych protilodných rakiet tak mali najmä ponorky. Tie by navyše dokázali ohroziť zásobovanie vylodených síl a odrezať ich od dodávok munície.

„Rovnako ako v prípade lietadiel, Spojené štáty stratili veľa povrchových lodí takmer v každom priebehu simulácie kvôli nasadeniu vpred v čínskej obrannej zóne. Americké straty veľkých hladinových lodí zvyčajne predstavovali dve lietadlové lode a 15 až 25 krížnikov/torpédoborcov. Hoci to predstavovalo len asi 15 až 25 percent z celkového počtu hladinových lodí amerického námorníctva, straty zvyčajne zahŕňali takmer všetky veľké hladinové lode v západnom Pacifiku. V najintenzívnejších iteráciách americké námorníctvo strácalo veľkú loď každý deň vojny,“ píšu autori štúdie. O jej výsledkoch písal Postoj podrobnejšie ešte pri jej zverejnení.

USA verzus Čína Ubránili by Američania Taiwan? Nová štúdia ponúka odpovede

Christian Heitmann

Pod názvom Prvá bitka ďalšej vojny zverejnil think-tank CSIS analýzu možnej vojny medzi USA a Čínou.

Peking pod tlakom

Z dlhodobého hľadiska taiwanská stratégia investícii do asymetrických prostriedkov, ako námorných mín, protilodných rakiet a teraz aj ponoriek, môže byť úspešná, obzvlášť ak Taiwan dlhodobo vybuduje adekvátny počet ponoriek.

Na porovnanie, Južná Kórea, ktorá má síce oproti Taiwanu viac než dvojnásobný počet obyvateľov, ale pre ktorú má námorníctvo neporovnateľne menší význam, prevádzkuje dvadsať ponoriek a dve ďalšie sa nachádzajú vo výstavbe. Aj pre Taiwan by z dlhodobého hľadiska mohlo byť rozumnou stratégiou nahradiť niekoľko zo svojich 22 fregát, 4 torpédoborcov, 11 korviet a 31 raketových člnov ponorkami.

Problémom však je, že ponorky a lode sú ešte viac než tanky či lietadlá behom na dlhu trať. Časť odborníkov sa preto obáva, že Čína, ktorá z rôznych dôvodov – ako jej neblahý demografický vývoj, prehlbujúci sa odmietavý postoj taiwanskej verejnej mienky v otázke znovuzjednotenia s Čínou aj rastúci záujem USA o Pacifik – môže mať pocit, že jej šance na úspešné dobytie Taiwanu po roku 2030 začnú klesať. Spolu s týmito faktormi by mohla stavba silného taiwanského ponorkového loďstva Peking vyprovokovať k urýchlenej invázii ostrova.