Taraba volá na medvede políciu Poľovačka po dedine či po meste nie je dobrý nápad

Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa rozhodol pri likvidácii problémových jedincov medveďa hnedého povolať na pomoc policajný zbor. A keďže nad touto ozbrojenou zložkou nemá priamu právomoc, súčinnosť mu poskytne minister vnútra Matúš Šutaj Eštók.

A nielen to. Do konca januára chcú spoločne pripraviť nariadenie vlády, ktoré by umožnilo okamžité vydávanie výnimiek na elimináciu problémových jedincov v intravilánoch miest a obcí. Tieto výnimky by mali vydávať okresné úrady, ktoré sú takisto v kompetencii rezortu vnútra.

„Dohodli sme sa, že do 31. 1. zrejme nariadením vlády rozhodneme o takom krízovom manažmente, ktorým budeme aj za pomoci polície vedieť veľmi rýchlo zasiahnuť a následne aj pristupovať k eliminácii problémových jedincov, ktoré sa v intravilánoch nachádzajú. Nebudeme musieť do toho vťahovať zásahové tímy, ale budeme vedieť na základe výnimiek cez okresné úrady aj cez horúcu linku ministerstva životného prostredia zasiahnuť,“ uviedol na spoločnej tlačovej besede minister životného prostredia.

Poznamenal, že pôjde nielen o efektívnejší spôsob, pretože je podľa neho neekonomické mať zásahové tímy v každom obvode, ale aj o vhodný doplnok týchto tímov, ktoré môžu byť v prípade akútneho ohrozenia medveďom na výjazde v inej lokalite a nemajú možnosť okamžite zasiahnuť.

Výnimka na zavolanie

Vydávanie výnimiek by malo podľa Tarabu prebiehať v reálnom čase výskytu medveďa v intraviláne. Ak majú pohotovostné služby sudcovia a prokurátori, aby v prípade zadržania páchateľa v ktorejkoľvek dennej či nočnej hodine mohli okamžite rozhodovať o väzbe, podobne by podľa enviroministra mali fungovať aj úradníci vydávajúci povolenia na odstrel problémových medveďov.

Jeho predstava je taká, že by výnimky udeľovali okresné úrady alebo priamo ministerstvo. Konkrétny spôsob bude stanovený v avizovanom nariadení vlády.

„Často sa bežní občania, ale aj my ministri stretávame s takým úradníckym alibizmom, že veci sa akoby nedali urobiť. Tak my sme si dnes s pánom ministrom povedali, že budeme vždy tlačiť aj na našich podriadených úradníkov, aby hľadali cestu, ako sa veci dajú robiť, samozrejme, všetko v súlade so zákonom, tak aby to bolo efektívne. Ale tam, kde sa ukazuje, že zákon alebo nejaké nariadenie vlády nie je najrozumnejšie postavené, tak sme to my, ktorí prídeme s tým, aby sme zákon alebo nariadenie vlády zmenili a aby procesy v štáte fungovali,“ doplnil minister vnútra Matúš Šutaj Eštók.

Privolaná polícia nemá podľa ministrov hneď tasiť zbrane a medveďa v obci odstreliť.Zdieľať

Privolaná polícia nemá podľa ministrov hneď tasiť zbrane a medveďa v obci odstreliť.

„Pokiaľ medveď nebude útočný, polícia ešte nemá dôvod zasahovať, ona len obmedzí priestor, aby nedošlo k stretu s človekom,“ vysvetlil Taraba. Po potvrdení prítomnosti takého medveďa má byť tiež privolaný zástupca príslušného poľovného revíru. Ak by jedinec začal byť agresívny a vykazoval nebezpečné správanie, vtedy – už na základe akútne vydanej výnimky – bude môcť polícia tohto jedinca eliminovať, ak bude mať zodpovedajúce vybavenie, teda guľovú zbraň príslušnej ráže. Ak nie, zákrok vykoná privolaný poľovník.

Podľa Šutaja Eštóka pohotovostné oddiely policajného zboru disponujú aj zbraňami vhodnými na odstrel medveďa.

Takéto sú teda zhruba predstavy ministrov Tarabu a Šutaja Eštóka o tom, ako sa vyrovnať s nebezpečnými jedincami, ktoré stratili plachosť, potulujú sa medzi ľudskými príbytkami, ohrozujú ľudské zdravie a život a spôsobujú hospodárske škody.

Analýza počtu medveďov Je plná nezrovnalostí a nepresností, píšu oponenti

Erik Potocký

Oponentský posudok bol k aktuálnej analýze stavu medvedej populácie kritický. Porovnali sme ju aj so zisteniami podobného genetického monitoringu spred desiatich rokov.

Výnimky a kto ich môže udeľovať

Medveď hnedý je celoročne chránený živočích a akúkoľvek elimináciu, teda odstrel, rieši cez ustanovenia o výnimkách Zákon o ochrane prírody a krajiny.

Podmienky udelenia výnimiek sú explicitne dané. Ak ich chce teda Tomáš Taraba upravovať, meniť či dopĺňať, musel by zmeniť tento zákon. V tom mu síce nič nebráni, no v horizonte necelého mesiaca to s najväčšou pravdepodobnosťou nestihne.

Nariadenie vlády je legislatíva nižšej právnej sily ako zákon, môže dopĺňať či vykonávať, no nemôže byť v rozpore s ňou.

Kto teda môže udeľovať výnimky z pravidiel ochrany prírody (nielen pre odstrel chránených druhov živočíchov)?

Podľa zákona táto právomoc prislúcha orgánom ochrany prírody. Podľa paragrafu 64 sú nimi ministerstvo životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad, obec a v špecifických prípadoch aj Štátna veterinárna a potravinová správa.

Nie každý z týchto orgánov však môže vydať výnimku na odstrel chráneného živočícha. Podľa zákona je vo všeobecnosti zakázané úmyselne ho odchytávať, zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli (paragraf 35, ods. 1, písm. a) a b)).

Výnimky týkajúce sa chránených živočíchov popisuje paragraf 40. Ten v odsekoch 2 a 3 hovorí, že:

A tu sa konečne dostávame k tomu, kto môže udeliť výnimku konkrétne v prípade odstrelu medveďa hnedého.

V zásade je to len priamo ministerstvo životného prostredia. „Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40.“ (paragraf 65)

Druhou inštitúciou je okresný úrad v sídle kraja (niekdajší krajský úrad). Ten to však môže urobiť len na základe predchádzajúceho rozhodnutia ministerstva: „Okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zákazu činnosti (...), ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo.“ (paragraf 67)

Okresný úrad v sídle kraja môže výnimku vydať len po predchádzajúcom rozhodnutí ministerstva životného prostredia.Zdieľať

Ak si teda minister Tomáš Taraba predstavuje, že by tieto výnimky udeľovali okresné úrady (na úrovni každého okresu), musel by zmeniť zákon a túto právomoc im v legislatíve priamo dať. Inak to môže urobiť len priamo ministerstvo, napríklad cez ministrom spomenutú akúsi „horúcu linku“ alebo vydať všeobecné usmernenie, ktorou by túto právomoc delegoval na okresné úrady v sídle kraja.

Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, tieto výnimky sa týkajú spravidla usmrcovania chránených živočíchov v ich prirodzenom prostredí. A tým nie je intravilán obcí a miest.

Riešenie tohto konkrétneho typu výskytu problémových jedincov je zákonom dané Štátnej ochrane prírody:

„Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je za podmienok ustanovených týmto zákonom oprávnená zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojím správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí; na tieto činnosti vykonávané alebo obstarávané Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky sa ustanovenia osobitného predpisu (zákona o poľovníctve – pozn. red.) nevzťahujú.“ (paragraf 65a)

Na realizáciu tejto právomoci zriadila Štátna ochrana prírody zásahové tímy pre medveďa hnedého, ktoré majú disponovať prostriedkami a výcvikom, aby mohli efektívne eliminovať jedince z prostredia ľudských sídiel.

Či už plašením, uspaním a premiestnením do voľnej prírody, alebo – v krajnom prípade – priamym usmrtením na mieste.

Zásahové tímy

Hoci sa minister Taraba dovoláva spolupráce s políciou, má pritom vo svojej pôsobnosti jednu ozbrojenú zložku, ktorá je určená primárne a práve na likvidáciu problémových medveďov – Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý pôsobí pod hlavičkou Štátnej ochrany prírody, čo je organizácia priamo podriadená ministerstvu životného prostredia.

Zásahové tímy boli zriadené ešte v roku 2014 a spočiatku sa ich činnosť stretla s pochopením a dotknutí obyvatelia obcí, kde sa medvede zatúlavali, ich činnosť oceňovali. Aspoň tak to popísal niekdajší šéf zásahového tímu Jaroslav Slašťan v minuloročnom rozhovore pre Denník N.

Podľa Slašťana sa však situácia postupne menila a úplný zvrat nastal začiatkom minulého roka ešte za ministra Jána Budaja, keď interným predpisom Štátna ochrana prírody elimináciu problémových jedincov administratívne skomplikovala. Nakoniec to podľa neho dospelo až k faktickej sabotáži efektívnych zásahov zo strany niektorých úradníkov ministerstva životného prostredia.

V očiach verejnosti sa tak zásahový tím stal zbytočným, ľudia v regiónoch, kde sa medvede vyskytovali až príliš často, sa radikalizovali. Rozhovor sa udial pred voľbami a Jaroslav Slašťan sa obával, že si ľudia vyberú politických zástupcov, ktorí im sľúbia rýchle a radikálne riešenia...

Prvotný zásah pri výskyte medveďa v intraviláne opisuje Jaroslav Slašťan ako plašenie. Po medveďovi strieľajú gumovými projektilmi, ktoré síce neublížia, no sú dostatočne bolestivé na to, aby si medveď túto bolesť spojil s človekom a nadobudol stratenú plachosť.

Po rokoch praxe v zásahovom tíme dospel Jaroslav Slašťan k názoru, že jediné riešenie nenapraviteľných medveďov, ktoré definitívne stratili plachosť pred človekom, je ich nekompromisná eliminácia.Zdieľať

Opisuje však prípad medveďa v golfovom centre na Táloch v Nízkych Tatrách, kde sa medveď aj napriek takémuto plašeniu opakovane vracal, nebezpečne sa približoval k ľuďom, a hoci nejavil úmysel zaútočiť, v prípade divej šelmy sa nemožno spoliehať na jej momentálnu náladu. Jeho opakované návštevy sa nedali vysvetliť ani hľadaním potravy v odpade či na vnadiskách – na Táloch nič také nebolo.

Po rokoch praxe v zásahovom tíme dospel Slašťan k názoru, že jediné riešenie nenapraviteľných medveďov, ktoré definitívne stratili plachosť pred človekom, je ich nekompromisná eliminácia. V opačnom prípade hrozí, že na nečinnosť v tomto prípade doplatí celá medvedia populácia, teda aj jedince, ktoré sa človeku zďaleka vyhýbajú.

Tu treba dodať, že od polovice leta a zásahu dočasného úradníckeho ministra Milana Chrenka, ktorý nasledoval po verejnom tlaku, sa práca zásahových tímov zeefektívnila a Štátna ochrana prírody sa v tlačových správach v druhej polovici roka mohla pochváliť viacerými úspešne riešenými výskytmi problémových medveďov.

Po medveďovi prichádza na rad vlk Chystá sa obnova jeho odstrelu?

Erik Potocký

Po letnej, mimoriadne intenzívnej a viac emocionálnej ako faktickej debate o medveďoch tu máme jesennú diskusiu o vlkoch.

Streľba po dedinách nie je najlepší nápad

Hoci to podľa podania oboch ministrov môže znieť ako novinka, možnosť použitia zbrane voči agresívnym zvieratám nebude pre políciu ničím novým. Už dnes takúto právomoc majú – v prípade núdze, na nevyhnutnú ochranu života a zdravia môžu agresívne zviera usmrtiť priamo na mieste.

Koncepcia tejto právomoci je však skôr šitá na zásah voči agresívnym psom, na ktorých elimináciu spravidla stačí aj bežná služobná pištoľ. S bežnými zásahmi voči veľkej šelme, akou je medveď, zrejme zákonodarca pôvodne nerátal.

Netreba byť ani bezpečnostným expertom, pretože aj laikovi je jasné, že ostrá streľba v intraviláne, teda v zastavanom území medzi domami, je mimoriadne riziková činnosť. A v takomto prostredí by sa malo strieľať naozaj len v mimoriadnych prípadoch a v krajnej nevyhnutnosti.

Navyše má ísť o streľbu na pohyblivý, agresívny terč, divú šelmu, s ktorou sa nedá vyjednávať.

Nebezpečenstvo tkvie jednak v množstve odrazových plôch. Ak strelec minie, strela sa môže odraziť kamkoľvek a nakoniec trafiť nielen prípadných zvedavcov, ale aj nezainteresovaných ľudí za oknom s pocitom bezpečia domova.

Ďalším druhom nebezpečia je to, že ak strelec šelmu trafí zle, môže ju síce z intravilánu odplašiť, no zranený tvor sa môže stať pre človeka ešte nebezpečnejším. Vystane otázka, kto sa pustí do pátrania po zranenom zvierati, riskujúc vlastný život. Budú to samotní policajti, ktorí takýto zákrok vykonajú, privolaní poľovníci alebo zalarmovaný zásahový tím?

Tieto riziká hrozia aj bez toho, aby sme akokoľvek spochybňovali streleckú prípravu a zručnosti príslušníkov policajného zboru.

Namiesto experimentov, ktoré môžu napáchať ďalšie škody, by sa od ministerstva žiadalo zefektívniť činnosť zásahových tímov a posilniť ich spoluprácu s poľovnými združeniami.Zdieľať

Každý, kto medveďa v prírode nedopatrením vyrušil a stačil sa dať na útek, potvrdí, že napriek tomu, že pôsobí ťarbavo, dokáže byť mimoriadne rýchly.

Príslušníci polície už aj doteraz zasahovali pri výskytoch medveďoch v obciach a mestách. Šelmy plašili, zabezpečovali okolie ich výskytu a komunikovali s poľovníkmi, veterinármi aj zásahovými tímami. Ani v tomto prípade teda nejde o žiadnu novinku.

Namiesto experimentov, ktoré môžu napáchať ďalšie škody, by sa od ministerstva životného prostredia žiadalo zefektívniť činnosť zásahových tímov, posilniť ich spoluprácu s poľovnými združeniami, ktoré svoje revíry dobre poznajú a vedia aj vopred identifikovať možné problematické jedince. A pokračovať v trende, ktorý spustil ešte minister Chrenko.

Zmena legislatívy nie je nutná. Zásahové tímy riadi Štátna ochrana prírody a tá je zas podriadená priamo ministerstvu životného prostredia.

A namiesto ostrej streľby medzi domami – pokiaľ to nie je bezprostredne nevyhnutné – je lepšie voliť skôr uspávaciu pušku a neskoršie usmrtenie medveďa v kontrolovaných podmienkach.