Anketa primátorov o kriminalite Rastie počet krádeží aj trúfalosť páchateľov. Samosprávy žiadajú vrátenie princípu „trikrát a dosť“

Slovenské mestá evidujú nárast krádeží a väčšiu agresivitu páchateľov protiprávnej činnosti. Ľudia a prevádzky v niektorých prípadoch rezignujú na to, aby priestupky vôbec nahlasovali polícii.

Primátori sa zároveň sťažujú na personálne podhodnotenie polície a vyzývajú štát, aby konal. Oslovili sme viacerých primátorov, aby opísali aktuálnu bezpečnostnú situáciu. Zaslali sme im nasledujúce otázky:

1. Pociťujete vo Vašom meste nárast kriminality? Ak áno, ako sa to prejavuje?

2. Ako situáciu riešite a akú ďalšiu pomoc očakávate od štátu?

Odpovedala viac ako desiatka primátorov rôzne veľkých miest, súčasne aj predseda Únie miest Slovenska (ÚMS) a predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorí v tejto veci otvárajú dialóg so štátom.

Nezávisle od toho sú starostovia a primátori pozvaní v pondelok do Liptovského Mikuláša na stretnutie so zástupcami ministerstva vnútra. Chcú však aj stretnutie s rezortom spravodlivosti.

Richard Rybníček

primátor Trenčína, prezident Únie miest Slovenska

1. Áno, v Trenčíne vnímame nárast drobnej kriminality, najmä krádeží v obchodoch. Tento trend sa zreteľne prejavil po novele Trestného zákona, ktorá zvýšila hranicu medzi priestupkom a prečinom na 700 eur. Podľa informácií z Policajného zboru sa v Trenčíne týždenne eviduje v priemere približne desať krádeží tovaru v predajniach, pričom tento počet má rastúcu tendenciu.

Problémom je, že mnohé prevádzky tieto krádeže ani nenahlasujú, keďže sankcie vo forme blokových pokút sa ukazujú ako neúčinné – vymožiteľnosť je pri tzv. „asociálnych“ osobách minimálna a recidíva narastá. Zlodeji často presne vedia, do akej hodnoty môžu kradnúť, aby išlo len o priestupok. V praxi sa tak stáva, že tá istá osoba môže páchať krádeže opakovane, pričom tresty nemajú žiadny odstrašujúci účinok.

Ďalším problémom sú neprispôsobiví občania, často pod vplyvom alkoholu alebo drog, ktorí svojím správaním a hlukom obťažujú obyvateľov, najmä na verejných priestranstvách a námestiach. Kompetencie Policajného zboru a mestskej polície v tejto oblasti sú však značne obmedzené.

2. Mesto Trenčín situáciu rieši v rámci svojich možností – mestská polícia reaguje na všetky podnety, spolupracuje s Policajným zborom a zvyšuje svoju prítomnosť v rizikových lokalitách. Problémom však zostáva poddimenzovanosť štátnej polície, ktorá má nedostatok hliadok vo výkone služby. V mnohých prípadoch musí mestská polícia zasahovať aj na žiadosť Policajného zboru, pretože na operačnom stredisku PZ jednoducho nie sú voľné hliadky.

Od štátu očakávame systémové riešenia. Potrebné je:

• navýšiť počet príslušníkov Policajného zboru,
• rozšíriť právomoci mestských a obecných polícií,
• zlepšiť prepojenie informačných systémov medzi štátom a samosprávami (napr. CESPAD)
• a zvážiť obnovenie záchytiek pre osoby pod vplyvom alkoholu alebo drog.

Toto sú opatrenia, ktoré by pomohli nielen Trenčínu, ale aj mnohým ďalším mestám na Slovensku, ktoré čelia rovnakým problémom.

Marek Hattas

primátor Nitry

Denne čelíme nárastu krádeží v obchodoch, obťažujúceho správania, verbálnej agresie a neraz aj fyzickým konfliktom na uliciach, pričom sa to deje na celom Slovensku. Hoci samosprávy konajú, potrebujeme systematickú a aktívnu podporu vlády. Nie je možné, aby sme si vo vlastnej krajine nevedeli urobiť poriadok.

Keďže v tejto veci nie sme sami, pripravili sme na pôde Únie miest Slovenska viacero návrhov zmien. Základným problémom je zrušenie pravidla „trikrát a dosť“, reťazenia priestupkov a zvýšenie hranice pre priestupky na 700 eur.

Do toho všetkého chýbajú v štátnej polícii ľudia, chýbajú cely predbežného zadržania a záchytky. Štát chce zrušiť financovanie občianskych hliadok pod vedením mestských polícií (tzv. MOPS – miestne občianske poriadkové služby). Ak do toho všetkého pridáme, že skoro tretina väzňov v našich väzniciach bola po novele prepustená domov, a skombinujeme to s dlhodobo neriešenými systémovými problémami, vytvárame v našej krajine nebezpečnú situáciu.

Pri viacerých otázkach sme však s ministrom vnútra, s prezidentkou Policajného zboru a so splnomocnencom pre rómsku problematiku našli v utorok spoločnú zhodu a otvorili dialóg v tejto téme. Naším ďalším krokom za Úniu miest Slovenska bude stretnutie s ministrom spravodlivosti.

František Oľha

primátor Prešova

1. Žiaľ, aj v našom meste pociťujeme nárast kriminality, ako aj stúpajúcu trúfalosť a agresivitu páchateľov. Mali sme prípady opakovaných pokusov o krádeže v prevádzkach, kde nepomáhal napríklad ani kamerový systém. Tento stav súvisí aj so znižovaním počtu príslušníkov štátnej polície a znižovaním pochôdzkarskej činnosti. Zároveň mestám a obciam klesajú každoročne podielové dane, takže nie je v našich finančných možnostiach navyšovať stav mestskej polície natoľko, aby pokryla celý výpadok činnosti tej štátnej.

V tejto naozaj zlej situácii, ktorú už začínajú reálne pociťovať aj podnikatelia a ľudia pri bežnej návšteve obchodov, sa nám ako mestu po veľkom odlive pracovnej sily do dôchodku od roku 2023 podarilo opäť naplniť stav našej mestskej polície na maximálnu kapacitu. Veľmi efektívne sú pre nás miestne občianske a preventívne služby, takzvané MOPS, s ktorými máme veľmi dobré skúsenosti napríklad počas organizovania veľkých kultúrnych podujatí v centre mesta, keď narastajú prípady menších krádeží a vreckových lúpeží.

Veľmi negatívne však vnímame to, že v budúcom roku už zrejme tieto MOPS nebudú uhrádzané z európskych zdrojov a ani v budúcoročnom štátnom rozpočte zatiaľ nevidíme prostriedky na financovanie takejto služby. Ak by sme aj chceli aktuálnych členov MOPS v budúcnosti prijať do radov našej mestskej polície a určitým spôsobom takto vykompenzovať stratu tejto služby, v mnohých prípadoch, napriek tomu, že ide o zodpovedných a spoľahlivých ľudí, nespĺňajú niektoré ani základné kritériá na výkon takejto služby.

2. Čo sa týka našich riešení a vyrovnávania sa s narastajúcou kriminalitou, snažíme sa posilňovať hliadky všade tam, kde to dokážeme kapacitne pokrývať. Mestská polícia sa pri spomínaných opakovaných pokusoch o lúpeže v prevádzkach zamerala na tieto celé skupiny ľudí a na základe odsledovania ich presunov z iného mesta konkrétnymi spojmi vlakov nasadila hliadky jednak na vlakovej stanici, ale aj na ulici, kde k pokusom o lúpež dochádzalo, pričom hliadky boli posilnené práve v časoch príjazdov daných spojov do mesta. Treba však povedať, že naša mestská polícia je už teraz na hrane s počtom nadčasov zamestnancov.

Čo sa týka pomoci od štátu, budeme očakávať, že sa štát bude zaoberať možnosťou ďalšej kontinuity projektu MOPS v mestách a obciach, a zároveň by sme očakávali systematickú pomoc pri nahrádzaní výpadkov v kapacitách štátnych policajtov, ktorí na uliciach jednoducho chýbajú. A to či už vo forme posilňovania interných kapacít štátnej polície, alebo formou refundácie zvýšených nákladov samospráv na zabezpečenie rozširovania stavu mestskej polície a zabezpečovania poriadku.

Ján Ferenčák

primátor Kežmarku, poslanec Hlasu

1. Je to skôr drobná priestupková kriminalita, to znamená krádeže v obchodoch alebo veci, kde hodnota škody nepresahuje 700 eur. Tento druh kriminality narastá a musím povedať, že už sa ani neeviduje, pretože je toho strašne veľa. Sú skupiny obyvateľstva, ktoré zneužívajú medzeru v zákone, že kriminalita nie je obmedzená niekoľkými krádežami.

Niekedy platil princíp „trikrát a dosť“ a nezáležalo na výške škody, ale ak niekto trikrát spáchal delikt, tak prešiel do inej trestnoprávnej roviny a za to už niesol sankciu. Teraz to neplatí, a preto sú niektorí, čo sa každý deň chodia „najesť“ do potravín a jednoducho sa im nič nestane, pretože spôsobia škodu vo výške päť eur. Fungujú tak opakovane každý deň, no ako vlastník malého obchodu ste skoro bezmocní, čo s tým robiť.

2. Je to úloha na strane štátu, a to na ministerstve spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra, pretože potrebujeme obmedziť páchanú recidívu. Nemôžeme tolerovať, že niekto mnohokrát za deň spácha priestupok. Môžeme uvažovať, či tých 700 eur nie je vysoká hodnota, a znížiť to, ale potrebujeme do budúcna zamedziť občanom páchať priestupkovú činnosť.

Veľmi jednoduchým riešením je upraviť legislatívu a nastaviť mechanizmy tak, že pri opakujúcej sa recidíve, aj keď je priestupková, musia byť sankcie. Jedincov treba strážiť alebo im jednoducho znemožniť, aby páchali takúto priestupkovú kriminalitu do budúcna.

Dárius Dubiňák

primátor mesta Krompachy

1. Áno, cítime to, že dochádza k nárastu drobnej kriminality, hoci žiadna zo štatistík okresného riaditeľstva Policajného zboru to nebude nikdy zaznamenávať. Ľudia už rezignujú na to, aby priestupky nahlasovali polícii, keďže samotní policajti sú veľmi personálne podhodnotení. U nás v obvodnom oddelení je reálne 20 policajtov z 34. Niekedy sa stáva, že na miesto činu prichádzajú až po niekoľkých hodinách.

Prepadnutie dospelého chlapa skoro ráno, keď ide do práce. Ukradnutý tovar pri prekladaní nákupu z nákupného košíka do auta. Kradnutie plastových zálohovaných fliaš, keď ich ide človek odniesť do fľaškomatu. Prepadnutie dôchodkyne počas dňa, t. j. o 14.30, keď je na ulici najviac ľudí. Fetovanie detí. Strach vychádzať von po zotmení. Celkovo sa dá o tom rozprávať veľmi veľa.

2. Situáciu je pre nás (starostov a primátorov) veľmi ťažké riešiť, keďže štát sa opäť rozhodol konsolidovať na úkor samospráv. Opäť nám okresávajú príjmy. Je tu len apel na to, aby naši zákonodarcovia urobili poriadky s novelou Trestného zákona. Napríklad trikrát a dosť. To je jedno, v akej sume, kto čo ukradne, ale ak to urobí trikrát, tak už pôjde do väzenia.

Teraz je bežné, že človek v priebehu dňa má desať a viac priestupkov a stále si bez problémov chodí po slobode. Nábor nových policajtov. Ako spomínam, u nás chýba tretina policajtov. Na jedného policajta vychádza okolo 950 ľudí. Samotní policajti, ktorí dnes pracujú, nestíhajú vykonávať svoju robotu.

Katarína Macháčková

primátorka Prievidze

1. Mestská polícia Prievidza od zmeny Trestného zákona (august 2024), ktorá okrem iného zvýšila hranicu malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur (oproti pôvodným 266 eurám), eviduje nárast oznámení o krádežiach v obchodných prevádzkach najmä tam, kde nemajú vlastnú ochranu prostredníctvom SBS, vnímame aj väčšiu agresivitu páchateľov protiprávnej činnosti.

2. Situáciu riešime v zmysle oprávnení vyplývajúcich zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Ján Blcháč

primátor Liptovského Mikuláša, poslanec Hlasu

1. Svet sa zmenil a bezpečnosť dnes nie je samozrejmosťou. Napriek tomu môžem s istotou povedať, že Liptovský Mikuláš patrí stále medzi najbezpečnejšie mestá na Slovensku. Nie je to náhoda, je to výsledok systematickej práce bezpečnostných zložiek. Veľký podiel na tom má naša mestská polícia, ktorá sa nevenuje len represii, ale predovšetkým prevencii. Pravidelne prednáša deťom, stretáva sa so seniormi, učí ich, ako sa chrániť.

Veríme, že najlepším zásahom je ten, ktorý nikdy nemusí nastať. Naši policajti spolupracujú aj so súkromným sektorom. Iniciatívne zorganizovali stretnutie so zástupcami obchodov a obchodných domov a dali im odporúčania, ako sa majú brániť pred agresívnymi zákazníkmi a čo robiť v prípade krádeží.

Na podnet našej mestskej polície tiež okresný úrad súhlasil s jednotným postupom udeľovania vysokých sankcií na mieste, aby bola reakcia na priestupky rýchla a odstrašujúca. Veľmi nápomocná je aj Miestna občianska poriadková služba, ktorú sme prioritne presunuli na miesta s vysokou koncentráciou ľudí.

2. Mesto robí maximum v rámci svojich právomocí, no vnímam priestor na efektívnejšie potláčanie nelegálnej činnosti. V tejto veci som komunikoval s Ministerstvom vnútra SR, ktoré pripravuje legislatívne úpravy. Odovzdal som ministerstvu podnety a skúsenosti našej mestskej polície.

Z pohľadu samospráv je dôležité, aby zákony dokázali reagovať aj na páchateľov, ktorí sa vyhýbajú finančným sankciám z dôvodu nemajetnosti. Preto vidím riešenie napríklad v zavedení trestu povinnej práce či v sprísnení sankcií. Verím, že pripravované legislatívne kroky prinesú zmeny v krátkom čase.

Jozef Božik

primátor Partizánskeho, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)

1. Samotný nárast kriminality vzhľadom na Trestný zákon nenarastá. Rastie priestupková činnosť, to znamená nárast krádeží, ktoré sa odohrávajú v nákupných centrách. Zo zistení bezpečnostných služieb sme si spravili analýzu; jednak vo veľkých nákupných centrách, ale aj v menších predajniach, ako sú napríklad drogérie, a zatiaľ to vychádza tak, že v našom meste nárast krádeží, ktoré nie sú kriminálne činy, ale priestupky, je zhruba o 50 percent. Do istej výšky zdrojov už ani nevolajú políciu, lebo to nemá žiadny zmysel a žiaden efekt.

Pocitová bezpečnosť, ktorú ako ZMOS skloňujeme a o ktorej som hovoril na našej tlačovej besede, spočíva v tom, že zamestnanci predajní, ako aj ľudia, ktorí strážia v týchto predajniach, majú svojich blízkych a hovoria tie príbehy ďalej. Nejde len o ľudí z asociálnych a marginalizovaných komunít, ale sú to skutočne ľudia rôznych vekových kategórií z rôzneho sociálneho prostredia.

Keďže je všeobecne známe, že krádež do určitej sumy nikto nerieši, prevádzky si to riešia interne, ak sa im podarí páchateľa chytiť, ale nikde ďalej to nejde, ani na priestupkové konanie, preto incidencia narastá. Za posledné obdobie viaceré prevádzky uvádzajú nárast krádeží o 50 percent.

2. Očakávame, že sa štátu podarí zvýšiť počet príslušníkov poriadkovej polície, takzvaných územárov, po starom pochôdzkarov, ktorí sa budú pohybovať aj v rámci dennej služby po meste alebo po obciach. Treba povedať, že náš okres má bezmála 45-tisíc obyvateľov a má 15 takýchto príslušníkov na celý okres. Týchto 45-tisíc ľudí žije v jednom meste a 22 obciach.

Pätnásť príslušníkov nemôže slúžiť 24 hodín sedem dní v týždni, musia sa striedať. Tak nám to matematicky nevychádza. Musíme byť vôbec radi, ak je v službe jeden nastálo a dvaja v hliadke. A to je na územie, kde žije 45-tisíc ľudí, veľmi málo.

Predpokladáme tiež, že sa podarí nájsť zdroje na obnovenie miestnych občianskych a poriadkových služieb (MOPS), a to sa netýka nášho mesta, ale hlavne miest na strednom a východnom Slovensku, kde je veľká koncentrácia marginalizovaných komunít.

V neposlednom rade očakávame, keďže prišiel nový návrh v súvislosti so žandárstvom, že sa podarí vybudovať taký počet žandárov, aby zodpovedal minimálne chýbajúcim príslušníkom štátnej polície, poprípade ak sa nepodaria zdroje na MOPS, tak aj v takom počte, aby to alternovalo príslušníkov občianskych poriadkových hliadok. Ak sa toto nepodarí vzhľadom na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu ľudí, tak bezpečnostná situácia sa bude vo všeobecnosti len zhoršovať.

Odpudzujúco musí pôsobiť aj to, keď znížime minimálnu hranicu majetkovej kriminálnej činnosti pod 700 eur, a zároveň by sme chceli zaviesť opatrenie „trikrát a dosť“, aby akákoľvek krádež, pokiaľ sa zopakuje tým istým páchateľom trikrát, bola považovaná za trestný čin. Toto sú požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré vediem, a, samozrejme, aj samosprávy, ktorú zastupujem.

Vladimír Maňka

primátor Zvolena

Okres Zvolen a mesto Zvolen majú dlhé roky najvyšší stav trestnej činnosti v rámci Banskobystrického kraja a aj Slovenskej republiky, kde za deväť mesiacov roku 2025 policajti v Okresnom riaditeľstve Zvolen objasňovali viac ako tisíc trestných činov. Štátnej polícii vo Zvolene chýba viac ako 30 percent policajtov. Na celý okres často slúžia len dve hliadky, v minulosti boli permanentne štyri až päť hliadok. Cez víkend musia preveriť 40 až 60 udalostí. Okrem toho hŕstka policajtov, ktorá ostala, musí cez rok vybaviť viac ako tisíc priestupkov mimo blokového konania. Pritom len od minulého roka sa páchanie majetkových priestupkov zvýšilo približne o 20 percent. Poväčšine sú to priestupky páchané v obchodných reťazcoch.

Narastajú žiadosti o asistencie od Rýchlej zdravotnej pomoci pri zásahoch so psychiatrickými pacientmi, kde za deväť mesiacov roku 2025 bola táto súčinnosť poriadkovej polície vykonaná 415-krát v okrese. Policajti bežne cez rok vypátrajú vo Zvolene okolo 100 osôb. Akútny nedostatok štátnych policajtov riešime súčinnosťou s mestskou políciou, ktorá rovnako trpí nedostatkom policajtov.

Aj pri práci mestskej polície narástla priestupkovosť oproti roku 2024 o 24,78 percenta, priestupky na úseku dopravy o 12,39 percenta, priestupky na úseku verejného poriadku, občianskeho spolunažívania, majetku a iné o 142,89 percenta (mimo dopravy). Ak to máme bližšie špecifikovať, tak priestupky na úseku majetku § 50 o 50 percent (krádež, podvod, zničenie, krádeže v obchodných reťazcoch), priestupky na úseku občianskeho spolunažívania § 49 o 89,25 percenta (ublíženie na cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti).

Priestupky na úseku verejného poriadku § 47: nárast o 63,78 percenta (neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, rušenie nočného pokoja, vzbudenie verejného pohoršenia).

Riešenie vyžaduje finančné zabezpečenie týkajúce sa platov policajtov, ale aj materiálne zabezpečenie. Treba zastaviť pokles ľudských zdrojov v polícii. Nefunkčnosť polície zapríčiní aj zhoršenie podnikateľského prostredia, vymožiteľnosť práva a stabilitu spoločnosti vo vzťahu k budúcnosti.

Hrozí, že sa začnú premlčiavať priestupky z dôvodu, že policajti ich nebudú stíhať objasňovať, a následne okresné úrady ich nebudú po predložení stíhať prerokovať. Od policajnej práce je závislá práca prokuratúry, čo do podávania žalôb, a následne závislá práca súdov, čo do prerokovávania trestných vecí. Bez udržania vnútornej bezpečnosti štátu nebude fungovať spoločnosť…

Z dôvodu, že narastá počet detí, ktoré vyžadujú špeciálny výchovno-vzdelávací prístup, sme v tomto období vybudovali nové škôlky a vytvorili aj novú samostatnú triedu pre takéto deti. Aj to bude mať pozitívny dosah na ich budúci vývoj.

Treba zastaviť prejavy nenávisti, ktoré sa prenášajú na celú spoločnosť.

Attila Agócs

primátor Fiľakova

Novela trestných kódexov, ktorou sa anulovala trestnoprávna zodpovednosť za drobné krádeže páchané najčastejšie v predajniach, sa u nás prejavila najmä v tom, že oproti predchádzajúcim rokom bolo takmer o polovicu menej takýchto delikventov súdom vzatých na trestnú zodpovednosť.

Hoci sa tým „tabuľkovo“ počet trestných činov znížil, v realite sa takáto kriminalita rozrástla. Dokazuje to fakt, že od vstupu novely do platnosti sa počet drobných krádeží (po novom kvalifikovaných ako priestupky proti majetku) až zdvojnásobil.

Možno aj vďaka zmene taxácie pokút či nasadeniu miestnych bezpečnostných zložiek u nás zatiaľ táto zmena nespôsobila vážnejšie ohrozenie bezpečnostnej situácie. Od štátu by sme očakávali, že vezme na vedomie reálne dôsledky svojho rozhodnutia a opäť ho prehodnotí. A tiež väčšie nasadenie pri nevyhnutnom doplnení personálneho stavu v radoch polície.

Ján Prílepok

primátor Dolného Kubína

1. Mestská polícia Dolný Kubín eviduje približne posledný polrok mierny nárast drobných krádeží, najmä v obchodných prevádzkach. Od začiatku roka 2025 sme zaznamenali aj niekoľko prípadov vlámaní do garáží a pivničných priestorov. Na tieto situácie reagujeme zvýšením hliadkovej činnosti v rizikových lokalitách a užšou spoluprácou so štátnou políciou.

Zároveň apelujeme aj na samotných obyvateľov, aby boli obozretní, nenechávali voľne prístupné cenné veci a v prípade podozrivého správania okamžite kontaktovali mestskú alebo štátnu políciu.

2. Mesto Dolný Kubín situáciu rieši v rámci svojich možností posilňovaním preventívnych aktivít a zvýšenou prítomnosťou mestskej polície na verejných priestranstvách. Problémom však je, že štátna polícia je dlhodobo personálne poddimenzovaná, čo má priamy dosah aj na mestá a obce. Očakávame preto, že štát v prvom rade doplní chýbajúce stavy príslušníkov Policajného zboru tak, aby dokázal efektívne zabezpečovať svoju činnosť.

Nedostatok kapacít štátnej polície sa prejavuje zvýšeným tlakom na mestské polície, ktoré však fungujú výlučne z rozpočtov samospráv. Štát na ich činnosť nijako neprispieva a ich rozširovanie je pri súčasnej finančnej situácii samospráv nemožné. Už len udržiavanie ich súčasného fungovania je veľmi náročné.

Ferdinand Mach

náčelník Mestskej polície v Skalici (odpovedal namiesto primátorky Skalice Oľgy Luptákovej)

1. Viditeľný je nárast uličnej kriminality, hlavne priestupkov proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch. Ide o krádeže v predajniach, krádeže bicyklov, kolobežiek a podobne. Čo sa týka krádeží v predajniach, tento problém je najviac badateľný.

Určité skupiny ľudí si chodia do obchodov doslova tovar brať, nie ho nakupovať. Predavačky sa podľa našich skúseností boja týchto ľudí napomínať, keďže sú zlodeji vulgárni až agresívni.

Čo sa týka pracovníkov SBS, to je tiež jedna z príčin, prečo si páchatelia dovoľujú kradnúť. V súčasnom období to nie je plnohodnotné zamestnanie pre ľudí v produktívnom veku, preto túto prácu robia skôr dôchodcovia alebo ľudia, ktorí nebudia prílišný rešpekt u páchateľov.

2. Riešenie tejto situácie nie je vôbec jednoduché. Krádeží sa dopúšťajú najviac mladší občania z radov neprispôsobivých, ktorí nemajú pracovné návyky a krádeže majú ako zdroj obživy. Od obchodných reťazcov by som očakával, že si obstarajú také služby SBS, ktoré si dokážu zaplatiť dobre vycvičených pracovníkov, ktorí sa nebudú báť zasiahnuť voči zlodejom.

Na druhej strane od štátu, resp. od zainteresovaných ministerstiev by som očakával prehodnotenie zrušenia trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. g Trestného zákona (opakovaná krádež – páchateľ bol za posledných 12 mesiacov za obdobný skutok potrestaný). Uvedené ustanovenie Trestného zákona bolo účinnou sankciou, ale najmä prevenciou páchania drobných krádeží, i keď pri sume 700 eur je dosť ťažké hovoriť o drobnej krádeži. Je ťažké pri súčasnej úprave zákona potrestať páchateľa majetkového priestupku.

Uloženú pokutu nezaplatí, nepracuje a oficiálne nevlastní žiaden majetok, takže exekúcia by bola skôr trestom pre toho, kto je poškodený, keďže znáša trovy exekúcie (takto je to napríklad vtedy, ak pokutu uloží MsP).