Poučné americké pokorenie v Juhočínskom mori

„Povedzme si to priamo, ako by to obchodníci mali robiť: Kým sa z lekcie nepoučíme, neprinesie nám nič dobré,“ napísal Rudyard Kipling v roku 1902 po tom, čo v prvej fáze búrskych vojen Búri pokorili britskú armádu. Rovnakú vďačnosť by mala vyjadriť Amerika voči Číne, ktorá pokorila Ameriku v Juhočínskom mori. Tým, že bez jediného výstrelu Peking odhalil americkú slabosť, udelil Washingtonu lekciu, ktorú by si nasledujúca vláda mala vziať k srdcu.

Minulý rok som sa staršieho úradníka Pentagonu opýtal, čo Amerika urobí s čínskymi protilodnými balistickými raketami, ktoré údajne vedia potopiť lietadlovú loď do vzdialenosti niekoľko stoviek míľ od pobrežia. Odpovedal mi, že ak Čína chce Amerike odoprieť námorný prístup do Juhočínskeho mora, môžeme to urobiť tiež: presvedčíme Japonsko, aby vyrobilo rakety „zem-loď“, a umiestnime ich na Filipíny.

Filipínsky prezident: „Amerika za nás nikdy život nepoloží. Urobíme lepšie, ak sa s Čínou spriatelíme.“Zdieľať

Washingtonu nenapadlo, že Filipíny sa nemusia chcieť Čine postaviť. Ich novozvolený prezident Rodrigo Duterte minulý rok vysvetlil (ako o tom vo Wall Street Journal napísal David Feith): „Amerika za nás nikdy život nepoloží. Ak by jej na tom záležalo, vyslala by svoje lietadlové lode a raketové fregaty v momente, keď si Čína začala podrobovať krajinu na dobytom území, ale nič také sa nestalo. (...) Amerika sa bojí ísť do vojny. Urobíme lepšie, ak sa s Čínou spriatelíme.“

Nielen Filipíny to takto pochopili. Čínu podľa jej slov podporuje 40 krajín. Územné nároky v Juhočínskom mori by podľa nej mali byť riešené priamymi rokovaniami medzi jednotlivými krajinami, a nie pred tribunálom OSN zriadenom podľa Dohovoru OSN o morskom práve, ako to chce Washington. Spoločné stanovisko ministrov zahraničných vecí Číny, Ruska a Indie po stretnutí v Moskve počas minulého mesiaca podporilo čínsky postoj.

Siedma flotila tvorená lietadlovými loďami bola po skončení druhej svetovej vojny v Juhočínskom mori osemstolibrovým obrom spoliehajúcim sa na zbraňový systém starý viac ako 90 rokov. To bolo pred tým, než Čína vyvinula svoje protilodné rakety DF-21. Posledné prevedenie nazvané ako DF-26 má údajne dosah 2500 míľ (pribl. 4000 km). Nová technológia vrátane laserov a elektromagnetických diel by nové čínske rakety mohla eliminovať, ale jej sfunkčnenie si vyžiada veľkú dávku investícií, ako potvrdila správa od Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

Balistické rakety DF-26 počas vojenskej prehliadky v čínskom Pekingu 3. septembra 2015 pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny. Foto: TASR/AP

Nová generácia dieselelektrických ponoriek pôvodne vyvinutých Nemeckom na začiatku 1980. rokov je navyše dostatočne tichá na to, aby sa vyhla sonaru. Dieselelektrické ponorky počas cvičení NATO „potopili“ americké lietadlové lode. Čína aj bez svojich rakiet „zem-loď“, ktoré môžu rozsekať súčasnú obranu amerických plavidiel, môže ponorkami stealth potopiť americké lietadlové lode a čokoľvek, čo pláva.

„Nestáva sa často, že relatívne lacná protivzdušná obranná zbraň je schopná urobiť z programu za bilión dolárov zastaranú vec. To je presne to, čo S-500 urobí s americkou stíhačkou F-35.“Zdieľať

Možno ešte väčšou obavou je ďalšia generácia ruskej protivzdušnej obrany – nový protiletecký a protiraketový systém S-500 môže urobiť z americkej stíhačky F-35 zastaranú zbraň ešte skôr, než sa stane funkčnou. Dave Majumdar v National Interest varoval, že nové ruské systémy „sú natoľko schopné, že mnohí predstavitelia amerického ministerstva obrany sa obávajú, že dokonca aj vojenské lietadlá stealth ako F-22, F-35 a B-2 ich môžu mať problém prekonať“. Podľa predstaviteľov Pentagonu súčasná generácia ruských protileteckých rakiet S-400 dokáže prekonať schopnosti rušenia dnešných F-16. Keď Rusko na nákladných návesoch vyslalo do Sýrie niekoľko systémov S-400, ovládlo vzdušný priestor Levanty (východného pobrežia Stredozemného mora). Pentagon nemá chuť otestovať, aký dobrý ten systém je.

Ruský komentátor Adrei Akulov predpokladanú nadradenosť systému S-500, ktorý bude pripravený k nasadeniu budúci rok, približuje takto:

Očakáva sa, že S-500 bude omnoho schopnejší, než je súčasný S-400 Triumph.

Napríklad jeho čas odozvy je iba 3-4 sekundy (na porovnanie: čas odozvy S-400 je 9-10 sekúnd).

S-500 je schopný detekovať a súčasne útočiť (takisto vie vyvinúť rýchlosť 4,3 míľ za sekundu) až desiatimi raketovými hlavicami s dosahom 600 km letiacimi rýchlosťou 23-tisíc stôp za sekundu (25 240 km/h, pozn. prekl.).

Prometeus dokáže zasiahnuť ciele vo výške približne 125 míľ vrátane prichádzajúcich balistických rakiet vo vesmíre v obrovskom rozmedzí 400 míľ.

Akulov uzatvára: „Nestáva sa často, že relatívne lacná protivzdušná obranná zbraň je schopná urobiť z programu za bilión dolárov zastaranú vec. To je presne to, čo S-500 urobí s americkou stíhačkou stealth F-35.“

Čína a Rusko vyrovnali technologický náskok USA a v niektorých prípadoch americkú armádu pravdepodobne predbehli.Zdieľať

Čína a Rusko vyrovnali technologický náskok USA a v niektorých prípadoch americkú armádu pravdepodobne predbehli. USA v minulosti na podobné prípady (ako bol Sputnik vypustený v roku 1957) odpovedali naliatím prostriedkov do obranného výskumu a vývoja v národných laboratóriách, súkromných priemyselných odvetviach a na univerzitách. Washington dnes miesto toho utráca veľkú časť zmenšujúceho sa obranného rozpočtu na systémy, ktoré vôbec nemusia fungovať.

Pri cene celoživotných nákladov 1,5 bilióna dolárov je F-35 najdrahším zbraňovým systémom v americkej histórii. Ešte pred tým, ako nespočetné množstvo technických problémov odložilo jeho nasadenie, zamestnanci Pentagonu varovali, že kazové lietadlo poškodí americkú obranu tým, že vyčerpá väčšinu rozpočtu Pentagonu určeného na výskum a vývoj. Doteraz utajovaná správa podpísaná niekoľkými štvorhviezdičkovými generálmi doručená prezidentovi Georgeovi W. Bushovi v polovici jeho druhého funkčného obdobia varovala pred takýmto zlovestným výsledkom. Bush ju ignoroval. Bývalý predstaviteľ vzdušných síl Jed Babbin minulý rok vo Washington Times podrobne popísal chyby lietadla a uzatvoril to slovami: „Program F-35 je príkladom toho, ako by sa zbrane nemali nakupovať. V jeho stopách sa treba zastaviť.“

Toto sú fakty na zemi (ako aj vo vzduchu a na mori). Neprekvapuje, že americkí spojenci v Ázii sa chcú dohodnúť s Čínou. Nezmení to nič menšie, ako úsilie o obnovu amerického technologického náskoku na Reaganov spôsob.

Pôvodný text: America’s instructive humiliation in the South China Sea. Preložil L. Obšitník, publikované s dovolením Asia Times.