Štefan Mašin môže naďalej pôsobiť ako vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry. Vyplýva to z neodkladného opatrenia, ktoré vydal Mestský súd Bratislava IV.

Na sociálnej sieti ho zverejnil jeho advokát Peter Kubina.

„Dnes Mestský súd Bratislava IV vyhovel podstatnej časti nášho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a rozhodol, že do práce sa po krátkej pauze vracia aj vyšetrovateľ Štefan Mašin,“ priblížil Kubina. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizoval, že sa odvolá.

Súd už minulý týždeň rozhodol rovnako aj v prípade policajného viceprezidenta Branka Kišša. 

Šutaj Eštok ešte v októbri rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby šiestich policajtov, tzv. čurillovcov. Odvolal sa na zákon, podľa ktorého sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu.

Kubina vtedy označil rozkaz ministra za neplatný. Podotkol, že takýto krok si vyžaduje vzhľadom na ich status chránených oznamovateľov súhlas úradu, ktorý udelený nebol.

Aj Úrad na ochranu oznamovateľov skonštatoval, že ministerstvo vnútra sa naň malo obrátiť v súvislosti s postavením vyšetrovateľov mimo služby. Šéf rezortu označil svoj postup za zákonný.

Vyjadrenia Smeru a Šutaja Eštoka

Sudca v odôvodnení v prípade Mašina spomína viaceré vyjadrenia Šutaja Eštoka na adresu obvinených vyšetrovateľov. Poukazuje na to, že Mašin sa podieľal na vyšetrovaní viacerých politicky exponovaných káuz, ktoré boli opakovane verejne komentované niektorými politikmi.

Hovorí o kauzách, v ktorých boli obvinení aj predstavitelia Smeru, ako Očistec, Súmrak či Rozuzlenie. Práve v súvislosti s kauzou Rozuzlenie bola vyšetrovateľovi poskytnutá ochrana.

„Súd mal osvedčené, že v súvislosti s vyššie uvedenými vyšetrovaniami, ktoré sa týkali predstaviteľov Smeru, dochádzalo k verejným vyjadreniam politicky exponovaných osôb vo vzťahu k žalobcovi a iným policajtom v tom zmysle, že v prípade získania politickej moci po parlamentných voľbách budú žalobca a iní policajti postavení mimo služby, resp. prepustení z práce a bude im odňatý výsluhový dôchodok,“ píše súd.

O odňatí výsluhových dôchodkov sa pred voľbami vyjadroval predseda Smeru Robert Fico.

Sudca poukazuje aj na vyjadrenia Šutaja Eštoka zo začiatku septembra, ktorý hovoril o čurillovcoch ako o kovbojoch, ktorí krivia spravodlivosť, alebo ako o partičke grázlov. 

Cituje aj ďalší jeho výrok: „Vy, páni, ste si urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť. Tak sa láskavo pobaľte a spakujte si svoje veci. Kade ľahšie zmiznite zo Slovenska a prestaňte trepať nezmysly o mafii, pretože skutočná mafia ste vy, matovičovci, lipšicovci, hamranovci, mikulovci a čurillovci.“

Odlišný postup pri čurillovcoch

Sudca ďalej opisuje, ako Šutaj Eštok, ktorý sa predtým negatívne vyjadroval na adresu čurillovcov, následne dva dni po vymenovaní do funkcie vydal personálne rozkazy, ktorými Mašina dočasne pozbavil výkonu štátnej služby.

Urobil tak bez toho, aby požiadal o súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Sudca pripomína, že minister mal vedomosť o tom, že Mašinovi bola poskytnutá ochrana. 

Podľa sudcu minister zároveň neodôvodnil rozhodnutie o pozbavení výkonu štátnej služby. Preto nie je možné zistiť, prečo by ponechanie Mašina vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. 

Sudca upriamuje pozornosť aj na to, že výkon služby bol vyšetrovateľovi pozastavený dva roky od vznesenia obvinenia. Jediným súdnym rozhodnutím v tomto prípade pritom je rozhodnutie krajského súdu z roku 2021, ktorým ho prepustil z väzby na slobodu a konštatoval nedôvodnosť trestného stíhania. 

Minister v personálnom rozkaze poukázal len na skoršie uznesenie o vznesení obvinenia a nevyrovnal sa s rozhodnutím krajského súdu. „Navyše, novovymenovaný minister takýmto expresným spôsobom zasiahol len voči žalobcovi a ostatným vyšetrovateľom zo skupiny čurillovcov, a to napriek tomu, že policajtov obvinených zo spáchania (úmyselných) trestných činov musí byť v Policajnom zbore ďaleko viac,“ konštatuje sudca, čo podľa neho ukazuje, že proti Mašinovi bolo zo strany ministra vnútra postupované odlišne v porovnaní s inými príslušníkmi polície. 

Sudca tak dospel k záveru, že minister porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Išlo podľa neho o formu priamej diskriminácie, keďže sa s Mašinom zaobchádzalo menej priaznivo, ako by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii.

Šutaj Eštok neskôr avizoval, že postaví mimo služby všetkých obvinených policajtov.

Kto má právomoc rozhodovať

Mestský súd Bratislava IV sa v odôvodnení zaoberá aj tým, či mal právomoc rozhodnúť. Šutaj Eštok to pri rozhodnutí o Kiššovi spochybnil a podľa neho mal konať správny súd.

Minister argumentoval tým, že nejde o pracovnoprávny vzťah, ale o verejnoprávny medzi ministerstvom a príslušníkmi Policajného zboru. Zároveň pohrozil sudcovi disciplinárnym konaním, za čo sa neskôr ospravedlnil.

Sudca uvádza, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má právomoc rozhodovať civilný súd v civilnom sporovom konaní. 

V tomto prípade podľa neho nie je rozhodujúca povaha vzťahu ani obsah opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd.

Sudca zároveň vysvetlil, že žalobca v návrhu uviedol, že právnym základom sporu je poskytnutie ochrany pred diskrimináciou zo strany zamestnávateľa. Takúto ochranu podľa sudcu poskytuje civilný súd a to sa vzťahuje aj na príslušníkov polície podľa zákona o štátnej službe.