Prečo mnohí utečenci konvertujú na kresťanstvo

V Nemecku v týchto dňoch vyvoláva veľkú pozornosť farnosť pastora Gottfrieda Martensa, ktorého kostol praská vo švíkoch. Prednedávnom slúžil pre verejnosť len jednu bohoslužbu do týždňa, lebo nemal veriacich. Dnes je chrám Svätej trojice v Berlíne asi najrýchlejšie sa rozvíjajúcim spoločenstvom v Nemecku. K farníkom pribudlo 850 perzsky hovoriacich konvertitov, ďalších 350 je v príprave na krst. Väčšia časť konvertitov sú utečenci z Iránu a niekoľko aj z Afganistanu, všetci sa narodili a vyrastali ako moslimovia. Žijú len pár mesiacov, nanajvýš rokov v Nemecku, mnohí dokonca ešte v utečeneckých táboroch.

O tomto pozoruhodnom príbehu detailne informuje denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorého redaktori si položili otázku, ako je možné, že stovky utečencov zrazu objavujú lásku ku kresťanstvu. Ako prvá odpoveď sa každému hneď ponúka motív vypočítavosti – utečenci prestupujú preto, aby mali väčšie šance na získanie azylu. Lenže celá pravda nie je taká jednoduchá.

Pastor Martens vysvetľuje, že vývoj v Nemecku súvisí aj so situáciou v domovine utečencov. V Iráne sa totiž zobúdza hnutie obrodenia a veľké rozšírenie kresťanskej viery najmä medzi mladými ľuďmi vo forme domácich spoločenstiev. Potvrdili to aj viacerí renomovaní odborníci na Irán.

Kresťanstvo sa tam stalo akousi formou protestného náboženstva proti diktátu islamského režimu. Povinné zahaľovanie hlavy, mravnostná polícia a skorumpovaní náboženskí vodcovia – to všetko mladých odkláňa od islamu. Druhou protestnou vlnou je aj šíriaci sa ateizmus. Príklon ku kresťanstvu je druhou formou reakcie, pre mnohých mladých Iráncov, ktorí sú v opozícii voči režimu, má príťažlivý imidž, symbolizuje viac slobody aj prosperity a napĺňa potrebu viery. Kým islam vnímajú ako dôvod zaostávania svojej krajiny aj ako represívnejšie náboženstvo.

Kresťanstvo sa stalo v Iráne akousi formou protestného náboženstva proti diktátu islamského režimu.Zdieľať

Samozrejme, utečenci, ktorí plánujú útek do Európy, môžu vnímať obrátenie na kresťanstvo aj ako prispôsobenie sa majoritnému prúdu v západnom svete. Potvrdené čísla o masovosti konvertitov v Iráne však neexistujú. Svoje štatistiky si robia len protestantské cirkvi, ale aj tam sa čísla rôznia. Konvertiti sa tam totiž pohybujú len v podzemí a ich odkrytie sa trestá dlhoročným väzením. To potvrdzuje aj správa o náboženskej slobode, ktorú vydala americká vláda. Tá spomína 90 kresťanov z roku 2015, ktorí boli odsúdení a uväznení za svoju vieru.

Pastor Martens pre Frankfurter Allgemeine Zeitung tvrdí, že aspoň polovica jeho spoločenstva sa kresťanstvom zaoberala už v Iráne, a to vďaka stretnutiam s arménskymi kresťanmi, ktorí sa združujú v domácich cirkvách. Etnickí Arméni a Asýrčania majú v Iráne povolené vyznávať svoju vieru. Majú však zakázané prijímať konvertitov a slúžiť omše v perzštine.

V Afganistane je situácia ešte zložitejšia, pretože nenávisť ku konvertitom a neveriacim je štátom nariadená a silne zakorenená v miestnej spoločnosti. Jediným kostolom v Afganistane je len kaplnka talianskeho veľvyslanectva. Aj protestantské cirkvi z USA a Južnej Kórey sa tam snažia o rozvojové projekty, ale misie majú prísne zakázané.

Mnohí utečenci sa stretli s kresťanstvom už počas svojej cesty do Európy. Aj keď sa o tom nehovorí, množstvo projektov, ktoré pomáhali utečencom pri vylodení v Grécku a ďalej po ceste, majú pod palcom práve kresťania.

Úprimné obrátenie?

Druhá stránka mince je však aj zneužitie tejto témy prevádzačmi. V afganskom hlavnom meste sa vraj šíri informácia, že obrátenie na kresťanstvo zvyšuje šance na získanie azylu v Európe. Prevádzači propagujú, že najlepšie je sa vyhlásiť buď za kresťana, alebo za homosexuála.

Berlínske farnosti priznávajú, že niektorí utečenci špekulujú s krstom, ale pastor Martens tvrdí, že sú určite v menšine. Zisťuje to počas prípravy, ktorou musia záujemcovia prejsť. Asi 20 percent z nich totiž ani neprejde skúškou, ktorou sa príprava končí. Sám sa bojí, aby nemal problémy s migračnými úradmi a chce aj chrániť tých, ktorí to s vierou myslia vážne. V dotazníkoch musia konvertiti dokázať, že kresťanstvo je pre ich život určujúce.

Berlínske farnosti priznávajú, že niektorí utečenci špekulujú s krstom, ale pastor Martens tvrdí, že sú určite v menšine. Zisťuje to počas prípravy, ktorou musia záujemcovia prejsť.Zdieľať

Nejednému konvertitovi hrozí za zmenu náboženstva aj prenasledovanie a odsúdenie, čím si navždy znemožňuje návrat domov. Pastor pozná mnoho prípadov, keď toto rozhodnutie rozdelilo aj rodiny. Manželky opustili svojich mužov a komunita sa od konvertitov dištancovala. Chce to teda riadnu odvahu rozhodnúť sa pre kresťanstvo.

Farské noviny pastora Martensa vyzývajú k modlitbe za všetkých moslimov, aby našli cestu k svojmu záchrancovi Ježišovi Kristovi. Takto otvorene to však pomenúva len minimálne percento nemeckých evanjelických či katolíckych farností. Pozície k tejto téme sú totiž tiež sporné. Mnohí duchovní zastávajú názor, že stretnutie s moslimami so snahou ich obrátiť narúša dialóg medzi náboženstvami a nezhoduje sa ani s duchom a odkazom Ježiša. Evanjelická cirkev v Nemecku však vydala vyjadrenie, že víta utečencov, ktorí sa chcú pokrstiť a vraj ich počet neustále stúpa. Vyzvala však tiež k opatrnosti a individuálnemu prístupu pri posudzovaní jednotlivých žiadostí o krst.

Pastor Martens si myslí, že by nezaškodili aj aktívne misie v utečeneckých táboroch, sám podporuje svojich konvertitov, aby šírili ďalej, čo sami objavili.