Geneticky upravené potraviny Namieste je maximálna opatrnosť a záruky bezpečnosti

V ostatných dňoch do politickej kampane na Slovensku vstúpila aj téma geneticky modifikovaných potravín. Európska komisia na začiatku júla predstavila návrh novej legislatívy, ktorá by upravovala využívanie a uvádzanie na trh rastlín vylepšených tzv. novými genomickými technikami, pre ktoré sa vo všeobecnosti používa skratka NGT.

Legislatíva sa týka celého reťazca nakladania s takýmito rastlinami, a to od semien cez pestovanie až po výrobu potravín na ľudskú spotrebu a krmív pre zvieratá.

Viac sme o tom na Postoji písali pred mesiacom, keď eurokomisia návrh oficiálne uviedla do legislatívneho procesu.

Čítajte tiež

EÚ a geneticky upravené plodiny Budú odolnejšie voči klíme aj škodcom, môžu však zlikvidovať malých farmárov

Erik Potocký

Nové technológie sa využívajú len krátko na to, aby bola preukázateľná ich bezpečnosť.

GMO a NGT

V skratke treba uviesť rozdiel medzi GMO a NGT – to, čo vo všeobecnosti vnímame ako GMO plodiny a potraviny, vzniklo staršou modifikačnou technikou, ktorá miešala (a mieša) genetické informácie rôznych druhov. Ak to hyperbolizujeme, znamená to napríklad, že do génu kukurice sa pridal povedzme gén žihľavy, ktorý by trebárs odpudzoval hmyzích škodcov. (Tento príklad je vymyslený a slúži len na ilustráciu.)

Naproti tomu, cieľom NGT je (najmä) rastliny pozmeniť spôsobom, ktorý by bol teoreticky možný aj prirodzene alebo prostredníctvom klasického šľachtiteľského postupu – povedzme pri kukurici by sa posilnil gén, ktorý zaručuje rastline vyššiu odolnosť voči suchu alebo voči burine. Nejde teda o prenos génov z inej rastliny, ktorej skríženie s kukuricou by prirodzene nebolo možné ani teoreticky, ale o urýchlenie procesu posilňovania či potláčania určitých vlastností rastliny.

Na tomto procese spočíva aj šľachtiteľská genetická modifikácia, keď sa z úrody vyberú rastliny so želanými vlastnosťami a ich semeno sa potom použije na založenie novej úrody a tým sa posilní aj ich vzájomné kríženie na ďalšie posilňovanie týchto vlastností. Klasický šľachtiteľský postup vyžaduje vypestovanie a výber niekoľkých generácií a ľudia takto s plodinami (ale napríklad aj s hospodárskymi či spoločenskými zvieratami) zaobchádzajú už tisíce rokov.

NGT má tento proces urýchliť.

Jeho problémom však je, že je to technológia dostupná zhruba desaťročie, takže neexistuje dostatočne veľká vzorka takto získaných plodín, aby bolo možné s istotou potvrdiť ich bezpečnosť pre ľudské zdravie (v prípade krmív zdravie zvierat), životné prostredie a biodiverzitu. Klasickým šľachtením sa totiž aj pozmenená rastlina postupne prispôsobuje prostrediu a prostredie sa vyrovnáva s pozmeneným druhom.

Súčasťou legislatívneho procesu je aj schvaľovanie Radou EÚ, primárne ministrov členských krajín, ktorí majú vo svojej agende poľnohospodárstvo. Najprv Rada vyjadrí súhlas alebo nesúhlas s návrhom Komisie, v prípade súhlasu putuje na vyjednávanie medzi Komisiou, Radou a europarlamentom, nasleduje rokovanie v príslušných parlamentných výboroch. Ak sa na tejto ceste návrh nezastaví, skončí na hlasovaní v pléne, a ak prejde, v schválenej podobe putuje opäť na Radu, ktorá v poslednom hlasovaní dáva legislatíve konečnú podobu.

Keďže Komisia návrh predstavila len na začiatku júla, na začiatku je aj celý tento legislatívny proces.

Pri tejto príležitosti sa 25. júla na Rade ministrov Agrifish otvorila aj diskusia o NGT. V diskusii sa vyjadril aj slovenský minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš a za svoje vyjadrenia sa stal terčom kritiky nielen od niektorých politických strán, ale aj od skupín, ktoré odmietajú geneticky modifikované organizmy a ich zaradenie do potravinového mixu ľudí.

Kritika na Bíreša

Michal Kiča, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia, žiadal vysvetlenie postoja ministra Bíreša a najmä zmenu názoru, keďže ministerstvo pôdohospodárstva oficiálne vyjadrilo s úpravou pravidiel pre NGT nesúhlas. „Nové genómové techniky sú kategóriou GMO, ktoré sú stále spojené so závažnými rizikami. Preto je namieste vysoká opatrnosť. Pokiaľ nevieme úplne vylúčiť potenciálne dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľov, je takýto návrh predčasný,“ dodal v stanovisku Kiča.

Zareagoval aj Smer. „Jozef Bíreš počas stretnutia ministrov v Rade EÚ pre poľnohospodárstvo nepochopiteľne zmenil názor. Agroministerstvo vedie len dočasne, bez podpory parlamentu. Legitimita tohto rozhodnutia je preto otázna,“ vyhlásil Richard Takáč, člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Kritiku zožal Bíreš aj od strany Hlas.

Ozvala sa aj SNS. Bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, za ktorej pôsobenia sa v rezorte rozvinula korupčná schéma s dotáciami pre poľnohospodárov, dnes vyšetrovaná ako kauza Dobytkár, vyhlásila, že „je neakceptovateľné, aby vláda a poverený minister pôdohospodárstva bez akéhokoľvek mandátu občanov Slovenska hlasovali za uvoľnenie pestovania GMO a ich využívania na produkciu potravín. O to viac, že agrorezort len nedávno zverejnil stanovisko, že minister bude hlasovať proti GMO“.

Kriticky sa k Bírešovmu vystúpeniu postavil aj Slovenský včelársky zväz a viaceré občianske združenia menších farmárov a pestovateľov. Ostro proti nemu vystúpila aj iniciatíva Slovensko bez GMO, ktorá za odmietnutie tejto legislatívy organizuje aj petíciu.

„Správny postoj, ktorý by odzrkadľoval všetky fakty, by odmietol dereguláciu a žiadal prísnu reguláciu nových GMO podľa súčasnej GMO legislatívy a jej bezpečnostných pravidiel. Nie je možné velebiť a uvoľňovať niečo, čo nemá preskúmanú funkčnosť a riziká. Kontroverzným stanoviskom minister Bíreš fúkol vietor do plachiet Komisie a GMO priemyslu. Namiesto hájenia záujmov Slovenska urobil dokonalú reklamu GMO priemyslu a odignoroval odmietavý postoj občianskej spoločnosti a občanov SR, ktorí stále podpisujú petíciu. NGT sú nepresné, spôsobujú neželané zmeny DNA, nemajú dostatočne preskúmanú funkčnosť a bezpečnosť pre zdravie a ŽP,“ uvádza iniciatíva Slovensko bez GMO.

Čo však vlastne Jozef Bíreš povedal:

„Slovensko určite zaujíma súhlasné stanovisko k aplikácii nových technológií v poľnohospodárstve, avšak len za predpokladu, že budú dostatočne preverené potenciálne dopady na životné prostredie, nebude ohrozená konkurencieschopnosť domácich producentov a predovšetkým, že bude zabezpečená ochrana spotrebiteľa.

NGT techniky umožnia a umožňujú už v súčasnosti agropotravinárskemu odvetviu EÚ prispievať k inováciám a cieľom trvalej udržateľnosti v rámci Európskej zelenej dohody, stratégie pre biodiverzitu a zvyšujú konkurencieschopnosť odvetvia pri zachovaní vysokej úrovne zdravia človeka a samozrejme životného prostredia. Pripravované opatrenia v oblasti NGT techník musia prispieť k vysokej úrovni ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia v súlade so zásadou proaktívnej prevencie.

Dôležité je, že umožnia vývoj a uvádzanie rastlín a rastlinných produktov na trh, ktoré v celej miere prispievajú k inováciám a k cieľom trvalej udržateľnosti v rámci spomínanej zelenej dohody a stratégie Farm to Fork a k biodiverzite. Dôležitý je aj ich efekt na fungovanie vnútorného trhu s rastlinami a výrobkami NGT a potravinami a krmivami, ktoré obsahujú NGT rastliny. Tento nástroj od nás agropotravinári veľmi potrebujú.

Ja chcem za Slovensko len to potvrdiť, že chceme naďalej v diskusiách v tejto téme pokračovať a samozrejme konštruktívne spolupracovať.“

Jeho vystúpenie možno nájsť na webovom sídle Rady.

Európski ministri sa v otázke NGT nezhodli

Nechceme byť ani nebudeme advokátmi Jozefa Bíreša. Jeho slová naozaj môžu navodzovať dojem, že v mene Slovenska podporil zavádzanie NGT. Celé jeho vyjadrenie však treba vnímať v kontexte, v ktorom sa udialo, a aj s detailmi, na ktoré sa pri heslovitej kampani často zabúda.

Tu však treba zdôrazniť, že išlo o jednu z prvých diskusií o tejto téme na úrovni Rady EÚ a v rámci tohto konkrétneho stretnutia neprišlo k žiadnemu rozhodnutiu o osude navrhovanej legislatívy. Inak povedané, ministri o nej nehlasovali, len sa o nej krátko porozprávali a v zásade predstavili stanoviská svojich krajín.

Európski agroministri sa v názore na novú legislatívu zatiaľ nezhodli. Na júlovom stretnutí sa jasnej podpory dočkal od španielskeho, francúzskeho či talianskeho zástupcu. Naopak, ostrú kritiku dostal do rakúskeho či maďarského agroministra. Francúzsky minister Marc Fesneau navyše vyzval, aby sa legislatíva schválila čo najskôr, teda aby to europarlament stihol odhlasovať ešte pred budúcoročnými voľbami.

Podobný postoj ako Bíreš zaujal nemecký minister Cem Özdemir, ktorý síce všeobecne myšlienku využívania nových technológií podporil, no takisto upozornil na riziká s nimi spojené, s ktorými sa treba vyrovnať ešte pred schválením nových pravidiel. Takéto kompromisné vyjadrenia zazneli aj od ministrov z Cypru, Luxemburska, Litvy a ďalších.

Či to znamená zo strany Jozefa Bíreša podporu, je na diskusiu. Určite to však znamená definovanie si základných pozícií a prípravu na vyjednávanie o možných úpravách navrhovaného textu. V otázkach, keď sa hlasuje väčšinovo, je totiž osamotená pozícia jednej krajiny, ktorá by v tomto prípade NGT ako samotná odmietla, nepodstatná. Na zablokovanie návrhu treba vytvoriť blokačnú menšinu a tá tiež vzniká len vyjednávaním medzi členskými krajinami, ktoré sú k takémuto riešeniu naklonené.

A vo vyjednávaniach vždy ide o ústupky a kompromisy. Eticky to môže znieť nepekne, ale takto funguje reálna politika. Jozef Bíreš takúto pozíciu pre Slovensko vytvoril aj napriek tomu, že sa k možnosti NGT vyjadril pozitívne.

Keďže ministri o tomto návrhu nehlasovali, z tohto stretnutia nemožno vyvodiť žiaden záver. Ani o tom, aký bude ďalší osud návrhu, ani o tom, aký bude postoj jednotlivých krajín pri prvom a už vôbec nie pri záverečnom hlasovaní. Do procesu totiž nevstupujú len ministri a europoslanci, ale aj lobistické skupiny.

Na jednej strane tie oficiálne registrované, kam patria rôzne združenia farmárov, potravinárov, ekologické organizácie a podobne – táto časť sa nazýva diskusia so zainteresovanými stranami. No a potom, samozrejme, nemôžeme ignorovať ani neoficiálne vplyvy.

Bíreš v závere rozhodovať nebude

Ak by aj Jozef Bíreš bol bez pripomienok za NGT všetkými desiatimi, aj navzdory oficiálnemu názoru rezortu, ktorý vedie, je viac ako isté, že nebude tým zástupcom Slovenska, ktorý bude o podobe tejto legislatívy nakoniec hlasovať. A to ani ako minister, ani ako europoslanec.

Hoci nepoznáme motiváciu Jozefa Bíreša pre vyjadrenie, aké predniesol na stretnutí Rady, určite ho nemôžeme obviniť z toho, že by téme nerozumel. Bol dlhé roky šéfom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorej základnou náplňou práce je bezpečnosť potravín.

A ak nás takmer celá politická scéna ubezpečuje, že Slovensko GMO nepripustí (hoci nejde o GMO, ale o NGT), netreba vyjadrenia vo voľnej diskusii nadhodnocovať. Radšej treba využiť vytvorenú pozíciu a hľadať v EÚ spojencov, s ktorými by sa nám mohlo podariť túto legislatívu zablokovať alebo ju dostať do podoby, ktorá nebude ohrozovať zdravie ľudí, hospodárskych zvierat a životné prostredie.

Kritika, hoc oprávnená, by si nemala zamieňať klasické GMO s NGT. Jednak to úroveň tejto kritiky devalvuje a jednak sa lacným spôsobom snaží robiť z tejto témy strašiaka, čo konštruktívnej debate určite nepomôže. Zároveň sú tvrdenia o hlasovaní, ktoré šíri napríklad SNS, v jasnom rozpore s realitou, keďže k žiadnemu hlasovaniu zatiaľ neprišlo.

Zvlášť pikantná je v tomto prípade kritika od Michala Kiču zo strany Demokrati. Bolo to totiž práve vedenie ministerstva životného prostredia, ktorého bol Michal Kiča ako štátny tajomník súčasťou, ktoré si takpovediac voľne vyložilo uznesenie parlamentného výboru pre európske záležitosti v otázke hlasovania o faktickom zákaze spaľovacích motorov. Navyše v tom čase vláda takisto už nemala dôveru parlamentu a fungovala len z poverenia prezidentky Zuzany Čaputovej.

Problémy, ktoré treba skutočne riešiť

Ako sme už písali v tejto téme na začiatku júla, v otázke NGT treba vyriešiť niekoľko zásadných otázok pred tým, ako by sa uvoľnili pravidlá ich používania. Ide napríklad o princíp, ktorý by znemožnil členským krajinám individuálne na svojom území zakázať používanie týchto pozmenených druhov, tak ako to v súčasnosti funguje pri klasickom GMO.

Uvoľnením podmienok by sa totiž NGT plodiny mohli voľne šíriť podľa pravidiel spoločného trhu.

Ďalšou otázkou je patentovateľnosť nových produktov. Ak by došlo k tomu, že by si vývojárske spoločnosti tieto pozmenené produkty mohli patentovať, existuje riziko, že by si patentovali aj plodiny, ktoré svoje vlastnosti získali prirodzene alebo klasickým šľachtením, no neexistuje o tom vedecký záznam. Tým by fakticky obmedzili možnosť poľnohospodárov tieto plodiny pestovať bez zakúpenia príslušnej licencie. V spomenutom texte zo začiatku júla ako najextrémnejšiu možnosť uvádzame príklad spoločnosti Monsanto aj jej geneticky upravených semien.

Na druhej strane, ak by došlo k nedostatočnému označovaniu semien, keďže návrh obsahuje niekoľko kategórií NGT, mohlo by sa stať, že by sa poľnohospodári nevedomky dostali aj k pozmeneným plodinám, čo by ich napríklad mohlo obrať o status ekologického poľnohospodárstva, a prišli by tak o dotačnú podporu, čo by pre mnohých mohlo byť vo vysokej konkurencii likvidačné.

Ešte je tu navyše rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z roku 2018, ktoré si obe strany vykladajú po svojom. Európska komisia sa naň odvoláva s tým, že smernicu z roku 2001, ktorá vylučuje využívanie GMO vytvorených neprirodzeným krížením (transgenézou), nemožno vykladať tak, že vylučuje aj druhy vytvorené novými technológiami (mutagenézou a cisgenézou), ktoré sa objavili po prijatí smernice.

Na druhej strane je výklad znenia súdu, na ktorý sa odvoláva napríklad iniciatíva Slovensko bez GMO, že tieto plodiny patria medzi GMO a mali by sa na ne teda vzťahovať aj všetky platné obmedzenia.

Ľudia menia genetiku rastlín a zvierat od momentu, keď človek po prvýkrát vložil do zeme semeno divej trávy, odkedy skrotil prvú divú kozu. Tieto rastliny a zvieratá mali pri prirodzenom šľachtení čas sa prispôsobiť prostrediu. Pomalé prispôsobovanie sa týkalo aj ľudí, ktorí si navykli na chlieb, mlieko či mäso domácich zvierat.

Akokoľvek by nové techniky kopírovali tento prirodzený proces šľachtenia, už len jeho urýchlenie znamená riziko dnes nepredvídateľných následkov. Neodmietajme nové možnosti, no vždy je lepšie pristupovať k novým veciam radšej aj s možno prehnanou opatrnosťou, ako sa bezhlavo vrhnúť do neznáma a potom nariekať nad následkami.