V Poľsku to vyzerá na koniec konzervatívnej vlády Prečo to pre nás nie je dobrá správa

Hoci ešte nepoznáme konečné výsledky, v tejto chvíli všetko nasvedčuje tomu, že Právo a Spravodlivosť (PiS) sa nestane prvou poľskou stranou, ktorej sa podarilo vládnuť tri volebné obdobia.

Strana PiS voľby vyhrala, ale nie je to taký dobrý výsledok ako v roku 2019, keď za ňu stranu hlasovalo viac ako 43 percent voličov. Strana Jarosława Kaczyńského si udržala skalných voličov, ale pri rekordnej volebnej účasti (viac ako 70 percent) jej to nestačilo na to, aby získala väčšinu na zostavenie vlády.

Z vysokej mobilizácie voličov ťažila opozičná zostava Občianska koalícia (KO) s lídrom Donaldom Tuskom, koalícia Tretia cesta a strana Ľavica. V parlamente by mala mať pohodlnú vládnu väčšinu.

Podľa takzvaných „late poll“ z dnešného rána, čo je model, ktorý už pracuje s reálnymi výsledkami z časti volebných obvodov, by tieto tri opozičné strany mali mať v parlamente 248 poslancov. Dolná komora poľského parlamentu má 460 poslancov. Zatiaľ tiež nič nenasvedčuje tomu, že by sa strane PiS podarilo jednotu týchto troch strán rozložiť.

Najbližšie týždne budú vyzerať tak, že prezident Andrzej Duda zrejme poverí zostavením vlády stranu PiS, ktorá sa bude 14 dní usilovať o väčšinu v parlamente. Až potom dostane šancu opozícia.

Ani nová vláda zostavená doterajšou opozíciou to však nebude mať ľahké. Nebudú ju tvoriť tri, ale de facto až štyri strany, keďže koalíciu Tretia cesta tvoria dve politické strany, Poľská strana ľudová a strana Poľsko 2050. Pričom každá z nich má vlastný program. Vláda bude mať zároveň proti sebe silnú opozíciu a jej spojencom nebude ani prezident.

Démonizácia verzus realita

Ešte tesne pred voľbami vládol v niektorých konzervatívnych kruhoch neochvejný optimizmus. Konzervatívny publicista a spisovateľ Rafał Ziemkiewicz v časopise Do Rzecy ironicky písal, že európska ľavica a socialisti mali namiesto množstva protipoľských vyhlásení a rezolúcií radšej poľskej opozícii poslať poriadneho spin doktora, a bol si úplne istý tým, že konzervatívci zostanú aj po voľbách pri moci.

Boli však aj konzervatívni realisti. Autorovi tohto textu deň pred voľbami jeden z intelektuálov z prostredia PiS pri večeri vo Varšave hovoril o troch rovnocenných scenároch: konzervatívci jasne zvíťazia a zostavia vládu, uspeje opozícia, ktorá získa vládnu väčšinu, alebo sa voľby skončia patom, čo by s veľkou pravdepodobnosťou znamenalo menšinovú vládu PiS.

Poľské voľby Kaczyński proti Tuskovi, ale aj známa režisérka vs. hovorkyňa pohraničníkov

Jozef Majchrák

Podľa prieskumov by novú vládu zostavila opozícia, ale zďaleka to nie je isté.

Ešte predtým, ako sa dostaneme k tomu, čo pre nás tieto voľby môžu znamenať, krátke zhodnotenie vládnutia PiS.

V našich médiách boli poľské konzervatívne vlády démonizované, pričom tento obrázok nezodpovedal realite.

V ekonomickej aj sociálnej politike boli tieto vlády pomerne úspešné a v oblastiach ako budovanie infraštruktúry, energetika, modernizácia armády krajinu výrazne posunuli dopredu. Tiež platí, že tieto vlády robili rozumnú zahraničnú politiku.

Kritika sa na vlády PiS sypala najmä pre justičnú reformu a ovládnutie verejnoprávnych médií. Zmeny v súdnictve však boli u nás prezentované tendenčne, bez širšieho kontextu. Vôbec sa nehovorilo o tom, prečo je pre Jarosława Kaczyńského a jeho kolegov téma očisty súdnictva taká dôležitá.

V Poľsku, vďaka dohodám od okrúhleho stola v roku 1989, neprebehlo vyrovnanie s minulosťou a na súdoch boli stále ľudia, ktorí v 80. rokoch posielali do väzenia aktivistov Solidarity.

Politici PiS sľubovali, že to zmenia, aj sa do toho pustili. Áno, nerobili to práve v rukavičkách a svoj cieľ boli odhodlaní dosiahnuť aj za cenu politických zásahov do justície. Keby sa to dialo začiatkom 90. rokov, nikto by to neriešil, ale teraz, tridsať rokov od pádu komunistického režimu, to už kričalo a ťažko sa to obhajovalo.

Platí tiež, že strana PiS ovládla verejnoprávne médiá a tie naozaj pripomínali našu televíziu v Mečiarových časoch. Lenže k tomu treba dodať aj to, že v Poľsku sa verejnoprávne médiá vždy stávali korisťou vládnucej partie, hoci politici PiS boli v tejto disciplíne asi najbrutálnejší.

Zároveň je pravdou, že Kaczyńského strana ani zďaleka nemala takú mediálnu hegemóniu ako Fidesz v Maďarsku. Pokiaľ ide o súkromné médiá, tak v nich mal opozičný hlas navrch. Napríklad najsledovanejšia televízia v krajine TVN otvorene drukovala opozícii. Kaczyński nerobil to, čo Orbán, a nesnažil sa získať kontrolu nad privátnymi médiami prostredníctvom siete spriaznených podnikateľov.

Čo sa zmení

To, ako sa po voľbách zmení Poľsko, sa v tejto chvíli len ťažko odhaduje. Isté však je, že to nebude taká dramatická zmena, ako sľuboval Donald Tusk. Občianska koalícia mala v programe napríklad zmenu stavu, keď minister spravodlivosti je zároveň generálnym prokurátorom, ale aj viacero zelených návrhov, ako utlmenie uhoľných baní, či tiež zavedenie registrovaných partnerstiev a preplácania antikoncepcie.

Prezidentom však bude až do roku 2025 nominant PiS Andrzej Duda. Ten má právo vetovať vládne zákony a na prelomenie prezidentského veta sú v Poľsku potrebné tri pätiny poslancov.

Pre nás je však dôležité skôr to, ako sa zmení poľská zahraničná politika.

Pokiaľ ide o politiku Poľska smerom k Rusku a Ukrajine, tak v tejto oblasti nenastane žiadna výrazná zmena. Hoci PiS v kampani Tuska, aj pre jeho niekdajšiu snahu o zlepšenie vzťahov s Putinom, vykresľoval ako bezpečnostné riziko, išlo o predvolebné strašenie. Nová vláda bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať aj v rozsiahlych programoch modernizácie armády.

Bez zmeny zostanú aj nadštandardné vzťahy s USA, minimálne dovtedy, kým budú v Bielom dome vládnuť demokrati.

Niečo dôležité sa však s veľkou pravdepodobnosťou zmení.

Konzervatívne vlády PiS postupne rezignovali na zahraničnopolitické formáty, ako bol Weimarský trojuholník (neformálne zoskupenie Poľska, Nemecka a Francúzska) a snažili sa budovať pozíciu Poľska ako stredoeurópskeho lídra.

Z toho dôvodu v poľskej zahraničnej politike narástol význam V4 a spolupráce s Českom, Slovenskom a Maďarskom. Projekt Trojmoria, do ktorého vlády PiS investovali tiež veľa energie, sa týkal viac ekonomiky a infraštruktúry ako geopolitiky.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine však spolupráca vo V4 ochladla a Jarosław Kaczyński dokonca pre postoje Viktora Orbána pozastavil kontakty na najvyššej úrovni medzi stranami PiS a Fidesz. Tie bežali len na nižších úrovniach. Očakávalo sa však, že ak PiS po voľbách zostane pri vláde, V4 sa opäť rozhýbe.

Pre novú poľskú vládu nebude už s veľkou pravdepodobnosťou V4 takou prioritou a skôr sa bude snažiť zamerať na užšiu spoluprácu s veľkými krajinami EÚ.

Nebude to však jediná zmena.

Vlády PiS dokázali ísť vo viacerých témach do sporov, ako s inštitúciami EÚ, tak s veľkými členskými krajinami.

Z pohľadu Slovenska, ale aj celej EÚ išlo pritom o dôležité spory, ktoré sa týkali migračnej politiky, zelenej agendy, výstavby plynovodu Nordstream a vzťahov k Rusku či eurofederalistami pretláčaných zmien rozhodovacích procesov v EÚ. Poľsko sa napríklad veľmi ostro ohradilo proti hlasom, ktoré navrhovali zrušenie alebo obmedzenie práva veta v EÚ.

Nová poľská vláda bude určite výrazne eurokonformnejšia a oveľa menej ochotná vstupovať do tohto typu zápasov. Čo pre Bratislavu, ale aj pre Prahu a Budapešť určite nie sú dobré správy.