Schizofrénia patrí medzi najvážnejšie psychické choroby a koluje o nej množstvo klamstiev, ktoré ubližujú ľuďom, ktorí ňou trpia, a ich rodinám. 

Tvrdí, že schizofrenikov spoločnosť vníma nespravodlivo ako nebezpečných ľudí, ktorí patria na okraj spoločnosti, hoci ak sa správne liečia, môžu žiť plnohodnotný a tvorivý život. Musia však padnúť mýty, ktoré sa okolo tejto diagnózy šíria. 

„Žijeme v krajine, ktorá týchto ľudí stigmatizuje a volá ich bláznami. Spoločnosť sa ich bojí plus ich devalvuje a démonizuje. Položme si otázku, kedy sme naposledy počastovali iných nadávkou, ktorá sa spája so psychiatrickou diagnózou. Je veľmi dôležité, aby diagnózu dostal reálne len človek, ktorý ju skutočne má. A aby sa z diagnóz nerobili hanlivé nadávky,“ hovorí pre Postoj Zuzana Repková, primárka mužského oddelenia Psychiatrickej nemocnice v Pezinku. 

 

Schizofrénia prepukla u mamičky z príbehu, ktorý sme v Postoji priniesli tento týždeň, až v dospelosti. O tejto diagnóze je známe, že sa objaví zväčša okolo 20. až 30. roku života. Objaví sa však len tak, bez varovania?

Predtým než príde akútny atak charakterizovaný halucináciami, bludmi alebo psychomotorickým nepokojom či bizarnosťami v správaní, je ešte jedno štádium – prodromálne. Príznaky počas neho sú však veľmi nešpecifické. V puberte alebo na prelome dospelosti sa už môžu objavovať úzkosti, depresívne stavy či poruchy pamäti, zhoršenie učenia, spánku. V skutočnosti však môže ísť o skoré štádium schizofrénie. 

Nikdy to nie je tak, že raz ráno sa zobudíte a máte schizofréniu. Pri dôkladnom psychiatrickom vyšetrení vieme často presne definovať obdobie, keď došlo k objaveniu symptómov. Je možné definovať takzvaný zlom životnej línie, ten sa často stratí v „opare“ vzdoru a zmien v pubertálnom období.

Čo to znamená?

Napríklad dieťa sa dobre učí, je prémiovým žiakom, má hobby a kamarátov a zrazu sa začne zatvárať v izbe, prestanú ho baviť koníčky i kamaráti. Poviete si: „Jaaaj, to je puberta...“ Alebo že sa hľadá. Nemusí to však byť puberta. Ak sa v správaní tínedžera niečo markantne zmení, treba spozornieť. U väčšiny pacientov so schizofréniou vieme spätne povedať, kedy sa porucha spustila. 

Vieme dnes diagnostikovať schizofréniu aj u detí?

Je to možné, ale je to veľmi náročné. My pracujeme na oddelení s mladými ľuďmi od osemnásť rokov a len cez spätný rozhovor vieme povedať, že sa to začalo už skôr. Odborne sa schizofrénia opisuje už aj v detskom veku. 

Nejde teda o chybu psychiatra, ak neodhalí schizofréniu skôr?

Nie. Je dôležité, aby sa touto diagnózou neplytvalo. Ak sa zachytia prvé príznaky, nedáva sa hneď nálepka schizofrénie. Prvotné príznaky môžu napokon vyústiť do úplne inej diagnózy.

Žijeme v krajine, ktorá týchto ľudí stigmatizuje a volá ich bláznami. Spoločnosť sa ich bojí plus ich devalvuje a démonizuje. Položme si otázku, kedy sme naposledy počastovali iných nadávkou, ktorá sa spája so psychiatrickou diagnózou. 

Je veľmi dôležité, aby diagnózu dostal reálne len človek, ktorý ju skutočne má. A aby sa z diagnóz nerobili hanlivé nadávky. Tieto diagnózy majú svoje konzekvencie ako celoživotné užívanie liekov a nutné prispôsobenie životného štýlu.

Títo ľudia majú právo na zamestnanie a normálny socioekonomický život. Keď tu však len tak vo verejnom priestore lietajú diagnózy, v konečnom dôsledku to škodí skutočným pacientom.

Zároveň vraj platí, že ak sa schizofrénia nezachytí v prvých piatich rokoch, tak to dosť výrazne komplikuje liečbu.

Je to pravda. Ak sa už pacient dostane do systému, vnímam ako dôležité, aby sa čo najrýchlejšie urobili všetky vyšetrenia, ako sa majú. CT/MRI mozgu, aby sa vylúčili organické zmeny na mozgu, EEG vyšetrenie, aby sa vylúčila epileptická aktivita. Treba tiež vylúčiť, či mladí neexperimentujú so psychotropnými látkami, čo je dnes v tejto skupine veľký problém. 

V akom zmysle?

Nemôžeme čakať, ak si dá niekto marihuanu alebo pervitín, že nebude mať poruchy vnímania a myslenia. Už len intoxikácia spôsobuje tieto stavy. Psychóza spôsobená užívaním drog môže simulovať schizofrénny atak.

Ak niekto užíva pravidelne drogy, tak sa nám zapnú všetky kontrolky, lebo účinky môžu prekryť skutočnú diagnózu. 

Naozaj platí, že čím skôr sa ochorenie diagnostikuje, tým lepšie má pacient vyhliadky. 

Deti sa dnes dokážu dostať k rôznym halucinogénnym látkam pomerne jednoducho na internete či v automatoch. Nepozeráte sa s obavou na diskusie o legalizácii mäkkých drog?

V poslednom období sme mali na oddelení niekoľko pacientov, ktorí vyskúšali tieto drogy. Napríklad marihuanu a jej údajne neškodné deriváty HHC, ale mali sme pacientov, ktorým uškodil už aj CBD olej. 

Ak máte predispozíciu na nejaké psychotické ochorenie, či už na exotoxickú psychózu, alebo schizofréniu, tak by ste sa mali týmto látkam vyhýbať. Aj keď vyzerajú nevinne, vždy sú to drogy, ktoré škodia a ktoré sú nelegálne z nejakého dôvodu. Dekriminalizovať ich šírenie z môjho pohľadu nie je správne. 

Sú škodlivé len pre tých, ktorí majú genetickú predispozíciu? Platí, že u niektorých by sa psychické ochorenie nemuselo spustiť, ak by neužívali napríklad marihuanu?

V skupine tých, ktorí majú genetickú záťaž, môže byť užitie drogy ďalší dielik do skladačky k iným rizikovým faktorom, ktoré spôsobia, že ochorenie prepukne.

Druhou skupinou sú tí, ktorí sa intenzívnym užívaním týchto látok prepracujú k tomu, že ich mozog sa stáva takým fragilným, že intoxikácia už neodoznie a prechádza do protrahovanej psychózy. A tretiu skupinu tvoria závislí, ktorí sa síce nedopracujú k psychóze, ale odzrkadlí sa to na ich fyzickom, ale aj duševnom stave. 

Teda aj jeden joint marihuany môže spustiť psychické ochorenie?

Hypoteticky áno. Lebo my často nevieme, kto má genetickú predispozíciu. Diagnózy svojich rodinných príslušníkov poznáte tak možno dve generácie dozadu. Nevieme, či niekto nemal duševnú poruchu päť generácií dozadu. Teda áno, aj jeden joint môže spustiť duševné ochorenie, ak bude tým posledným dielikom v skladačke. 

Žena, s ktorou robila kolegyňa rozhovor, sa dozvedela, že jej starý otec mal schizofréniu. Ľudia, ktorí majú takéto ochorenie v rodine, by mali byť všímavejší k prvotným príznakom?

Ak máme v rodine genetickú záťaž, treba byť obozretný, ale nemáme ani maľovať čerta na stenu. Na spustenie schizofrénie vplýva viacero faktorov. Aj také veci ako harmonický vývoj v detstve. Dokonca aj šikanovanie v škole môže mať neblahý vplyv. Vždy je to súhra iks faktorov, ide to kvapka po kvapke a raz sa môže pohár preliať. Je to veľmi individuálne. 

Mali sme pacientov, ktorí mali genetickú predispozíciu, trikrát si zahulili a bol to práve ten posledný dielik. Máme však aj pacientov, ktorí neužívali drogy, nedopátrali sme sa ku genetickej predispozícii a majú schizofréniu. 

Ale zase platí, že kedysi sa mohla schizofrénia v rodine aj prehliadnuť, lebo poznáme formu tohto ochorenia, kde chýba takzvaný akútny atak, ale pacienta vnímame ako emočne plochého, ako keby mu chýbali emócie, uzatvára sa do seba, zanedbáva hygienu. Títo ľudia sa možno kedysi vnímali iba ako čudáci. Nemali halucinácie, ale s nikým sa nebavili, sedeli doma a žili na okraji spoločnosti. 

Ako odlíšite v takomto prípade, ak chýbajú bludy ako príznak, či ide o depresiu alebo schizofréniu?

Väčšinou ľudia s depresiou vyhľadajú pomoc aj sami, lebo sú si vedomí, že majú problém. Ľudia so schizofréniou si veľakrát neuvedomujú, že majú problém. V ich prípade vníma hlavne okolie, že je potrebná lekárska pomoc.

Aj žena z rozhovoru na Postoji opisovala, že na začiatku nevnímala, že niečo je zlé. Oni nemajú pocit choroby. Keď sú hospitalizovaní, často to zhadzujú na okolie, že to zle pochopilo.

Schizofrenici majú často problém priznať si chorobu a s tým zrejme súvisí aj to, že trvá, kým prijmú liečbu a často sú v nej nedisciplinovaní. Žena z nášho rozhovoru sa však radí s lekármi a dôveruje im.

Klobúk dole pred ňou, kiežby bolo viac takýchto pacientov. Ona pochopila, že potrebuje zmeniť životný štýl, že lieky sú alfa a omega, súhlasila aj s injekčnou, depotnou liečbou. 

Ako kľúčové vnímam, že má veľkú oporu v manželovi, ktorý si s ňou prežil akútne ataky a napriek tomu pri nej zotrval. To sa často nevidí. Harmonické vzťahy minimalizujú stres, to všetko má vplyv na samotný priebeh choroby. Tento príbeh a náhľad tejto pacientky je fascinujúci a málokedy sa vidí. 

Je potrebné spolupracovať s lekármi, lebo každý ďalší atak môže byť horší. My pacientov poučíme, že je potrebné, aby neužívali drogy, mali zdravý životný štýl, športovali, dodržiavali spánkovú hygienu. Ale v ich reálnom prostredí nie je všetko také harmonické, ich najbližšie okolie možno nerozumie tejto diagnóze. Preto okrem spoločenskej stigmy zažíva pacient stigmu aj v rodine. 

Pacient teda skúsi vysadiť lieky, najprv ráno, potom večer, tri týždne sa možno nič neudeje a potom sa jeho zdravie začať rúcať ako domček z karát.

Pri progrese choroby je teda kľúčové, aby sa pacient držal medikamentóznej liečby, ktorú predpíše lekár?

Áno, lieky sú conditio sine qua non. Je dôležité zdôrazniť, že liečbu je možné pod taktovkou odborníka aj redukovať, ale nikdy nie úplne vysadiť. Schizofrénia je celoživotná porucha.

Foto: Adam Rábara

Pri liečbe schizofrénie sa používajú aj takzvané elektrošoky, ktoré sa mnohým spájajú s krutými scénami zo starých filmov a považujú ich za nehumánne. Pritom však ide o účinnú a odborne podloženú liečbu. Prečo stále prevláda v laickej verejnosti mýtus, že elektrošoky sú zastaraná metóda, ktorá nepatrí do 21. storočia? 

Tak ako iné medicínske odbory, aj psychiatria mala množstvo metód, ktoré sa ukázali časom a s pokrokom ako neopodstatnené či nedostatočne efektívne. Ale to sa netýka elektrokonvulzívnej liečby. Je to jedna z najbezpečnejších metód, ktoré máme vo svete. Miera vedľajších účinkov je pri nej minimálna. Ide dokonca o liečbu prvej voľby u gravidných žien. Keď máme gravidnú pacientku, pre ňu a samotný plod je bezpečnejšie, aby podstúpila sériu elekrošokov, než keby mala od prvého trimestra užívať psychofarmaká. 

Elektrošoky sú však stále démonizované a vo filmoch sú zobrazované často pejoratívne. S poľutovaním musím konštatovať, že pretrvávajú aj hanlivé, démonizujúce a dovolím si povedať antipsychiatrické vyjadrenia voči tejto metóde z úst mienkotvorných ľudí, ktorí však v danej odbornosti nemajú adekvátne odborné vzdelanie.

Je neprípustné, že túto metódu nazývajú zastaranou či ju prirovnávajú k mučeniu. Takéto vyjadrenia len podporujú v populácii neadekvátny strach a nálepkovanie nášho odboru a pacientov.

Zdôrazním, že táto liečba sa aplikuje v úplnej anestézii. Ešte predtým pacient podstúpi vyšetrenia ako EKG, röntgen, odbery krvi. To znamená, že rizikoví pacienti sú z tejto liečby vyňatí. Táto liečba je dnes najlepšou a najrýchlejšou možnou alternatívou pre ťažké depresívne stavy, ako i u pacientov s akútnym suicidálnym rizikom. Pacientom sa často výrazne uľaví po prvej, druhej aplikácii. 

Pri schizofrénii pomáha a je liekom voľby pri katatónnej forme. Predstavte si pacienta, ktorý hodiny len stojí, nehýbe sa, neprijíma potravu, tekutiny. Dnes sa táto metóda okrem pár špecifických presne vymedzených prípadov používa len so súhlasom pacienta.

No pre verejne podporované klamstvo, že ide o škodlivú stredovekú metódu, je dnes veľmi náročné vysvetliť pacientovi veľký benefit tejto liečby. Pritom skúsení pacienti si už túto liečbu sami pýtajú, lebo im citeľne pomáha. V zahraničí sa dokonca aplikuje aj ambulantne, napríklad raz týždenne alebo mesačne. Vďaka takejto aplikácii dokážu pacienti dlhodobo kvalitne fungovať v bežnom živote, či pracovnom, či rodinnom.

Okolo schizofrénie sa točí zrejme viacero mýtov. Napríklad aj to, že schizofrenici majú rozdvojenú osobnosť, lebo vidia a hovoria s cudzími postavami. 

To, že pacient so schizofréniou má viac osobností, nie je pravda. Títo pacienti strácajú kontakt s realitou, zlieva sa im skutočnosť a ich vlastný svet, či už v dôsledku sluchových, alebo vizuálnych halucinácií, nesprávne si vysvetľujú niektoré spojitosti medzi situáciami.

Ak to mám povedať nadnesene, nie je pravda, že sa pacient so schizofréniou ráno zobudí a myslí si, že je Fero, a večer je Jožo. Je to stále ten istý človek, len jeho kontakt so skutočným svetom je hrubo narušený poruchami vnímania a bludmi. 

Môžu títo ľudia viesť normálny rodinný život?

Pacient so schizofréniou môže mať napriek tomu, že je to najvážnejšia duševná porucha, plnohodnotný rodinný, sociálny a niekedy aj pracovný život. Ide o to, ako sa postaví k svojej diagnóze.

Je to rovnaké ako pri iných diagnózach. Keď sa dozviete na neurológii, že máte sklerózu multiplex, tak vždy ide o ochorenie, ktoré vás limituje, musíte dodržiavať nejaké pravidlá, užívať lieky, ale neznamená to, že nemôžete plnohodnotne fungovať. 

Aj respondentka z rozhovoru na Postoji ukazuje, že sa dá viesť normálny život, hoci aj s nejakými limitáciami.

Schizofrénia u nej prepukla počas vysokej školy Najhorší atak sa začal v tehotenstve. Manžel sa bál, že zostanem v ústave

Jana Holubčíková

 

Je mýtus, že sú pacienti so schizofréniou nebezpeční?

Je to mýtus. Sama som písala atestačnú prácu na tému trestná činnosť u pacientov so schizofréniou. Podľa štatistík je percento páchateľov trestných činov z radov pacientov so schizofréniou nízke, globálne, v porovnaní s bežnou populáciou, o čosi vyššie. Ale keď sa pozrieme na páchateľov, ktorí sa reálne dostanú do väzenia, tak na širokom spektre duševných porúch medzi nimi dominujú poruchy osobnosti a drogovo závislí. Globálne páchajú pacienti so schizofréniou prevažne nezávažnú trestnú činnosť. 

Je to dôsledok toho, ako na nich celospoločensky desaťročia nahliadame. Títo pacienti veľakrát prepadajú socioekonomickým systémom, keď reálne majú mizivé finančné zdroje na zabezpečenie základných potrieb. Pretože z podpory v hmotnej núdzi je ťažké reálne vyžiť, veľakrát síce majú invalidný dôchodok, ale bez nároku na vyplácanie. 

Nemáte rodinné zázemie, nemáte finančné zdroje, ale hladný ste... tak sa uchýlite ku krádežiam. Treba zdôrazniť, že pacientov, ktorí ublížia fyzicky, je absolútne minimálne množstvo.

Ja sa vôbec nečudujem, že aj tá pani vám dala rozhovor len anonymne. Títo ľudia sú naďalej stigmatizovaní toľkými predsudkami, že tomu rozumiem. 

Asi však platí aj to, že ak pacient vysadí lieky, môže mať aj agresívne prejavy.

Agresívne prejavy môže mať každý z nás, keď si len vezmeme, že hádka je agresívny prejav. Ak si však rodina všimne, že pacient je viac konfliktný či opozičnícky, je vhodné nasmerovať ho k lekárovi.

Ak sa zachytia varovné príznaky včas, je možné zvládnuť rozkolísanie stavu aj ambulantne. Nemusí dôjsť k takej eskalácii, ktorá sa končí až príjmom do nemocnice. Veľakrát to vie zachytiť včas aj samotný pacient.

Foto: Adam Rábara 

Je pri pacientoch so schizofréniou vyššia samovražednosť?

Áno, najvyššia miera suicídií u týchto pacientov je v prvom roku demaskovania poruchy a diagnostického záveru. Je to obdobie, keď má pacient pocit, že dostal nálepku a že sa sám mení, mení sa aj postoj okolia k nemu, či už rodiny, alebo spoločnosti, a preto je miera suicidality vyššia. 

Rastie lepšou diagnostikou počet schizofrenikov v spoločnosti?

Ani nie. Dlhodobo je prevalencia v populácii okolo jedného percenta. Necítime žiaden markantný nárast, z môjho pohľadu je ten počet celkovo stabilný.

Neviem, čo bude o dvadsať rokov, keď dospejú deti, ktoré prekonali covid. Po nákaze španielskej chrípky bolo potom obdobie prudšieho nárastu, keďže išlo o neurotropný vírus, čo je aj koronavírus.

Viac sú postihnutí muži alebo ženy?

Zastúpenie je pomerne rovnaké u oboch pohlaví. Skôr je odlišné, v akom veku, sa pri ktorom pohlaví demaskuje. U mužov skôr vo veku medzi 17. až 25. rokom života a pri ženách vo veku medzi 22. či 23. až 30. rokom. 

Niektorí čitatelia v diskusii pod rozhovorom so schizofreničkou písali, že je nezodpovedné, že sa rozhodla mať dieťa, keďže ide o geneticky podmienenú diagnózu. Aký je váš názor?

To je veľmi zložitá a individuálna otázka. Keď sa rozhodnú mať dieťa, malo by to byť po zrelom uvážení, pohovoroch s lekármi, vyhodnotení plusov a mínusov, tak ako to urobila spomínaná pani. Je potrebné pristúpiť k tomu zodpovedne, ale to platí vždy pri všetkých rodičoch, ktorí sa rozhodnú mať deti, nielen u pacientov s nejakým, či už duševným, alebo telesným ochorením.

Toto ochorenie nie je možné zvládnuť psychoterapiou bez liekov?

Určite nie. Pri tejto diagnóze sú potrebné lieky na celý život. Hovoríme o endogénnej poruche mozgu, ktorá sa nevyrieši psychoterapiou. Použijem slová pacientky z vášho príbehu – lieky sú alfa a omega.

Je pravda, že ak sa schizofrenik nelieči, tak už v päťdesiatke môže pôsobiť ako človek s demenciou?

Kedysi sa schizofrénia nazývala procesuálnym ochorením. Keď došlo k demaskovaniu ochorenia, tak sa začal istý proces s príznakmi ako halucinácie, bludy a nepokoj. A na pozadí sa postupne prehlbovali kognitívne príznaky a negatívne príznaky, ako je emočná plochosť, ochudobnenie reči, strata vôľových vlastností, neschopnosť tešiť sa a autizmus.

Dlhodobo vieme v psychiatrii veľmi kvalitne liečiť pozitívne príznaky – psychomotorický nepokoj, bludy a halucinácie. Náročné však bolo a aj je adekvátne terapeuticky ovplyvniť spomínané kognitívne a negatívne príznaky. Laikom teda mohli títo pacienti v pokročilých štádiách pripomínať pacientov trpiacich demenciou.

Chvalabohu, dnešná moderná liečba pokročila natoľko, že sa zameriava na všetky príznaky, preto sa pacientov snažíme dostať na liečenie čo najskôr, aby sa spomalilo to, čo ide na „pozadí“ tejto choroby. 

Vy pracujete so schizofrenikmi každý deň, vidíte v nich okrem všetkého tohto trápenia nejakú špeciálnu črtu? 

Sú veľmi dobrosrdeční a dôverčiví, preto sa, žiaľ, často stávajú obeťami podvodov. Oni jednoducho veria, že ich niekto má rád, nevyhodnocujú zlo naokolo. To je na jednej strane veľmi pekné, ale je to aj ich „prekliatie“. Mám pacientov, ktorí takto doslovne prišli o všetko. 

Z môjho pohľadu vnímajú svet okolo inak ako my a je to veľmi obohacujúce. Často sa to prejaví v ich umeleckých dielach, keď kreslia alebo píšu. Sú veľmi tvoriví práve preto, lebo ich oči, ktorými sa pozerajú na svet, sú úplne iné. Určite náš svet obohacujú, lebo inak by tu medzi nami neboli.


Foto: Adam Rábara