Školáci bez smartfónov
Budú raz tínedžeri bez neustáleho prístupu k internetu novou elitou?
Čo získajú naše deti, keď im doprajeme zopár rokov navyše bez vlastného smartfónu s neobmedzeným internetom? Istý náskok oproti ich rovesníkom s ustavične rozptyľovanou mysľou.
Ilustračná fotografia: www.freepik.com
Verného spoločníka, ktorý magicky priťahuje pozornosť, majú na dosah svojho vrecka bežne už žiaci na prvom stupni. V Spojených štátoch deti dostávajú smartfón priemerne vo veku desať rokov. Podobný prieskum na Slovensku nemáme, no je zrejmé, že od Ameriky sa v tomto smere výrazne nelíšime.
Pri rodičovskej dileme, kedy dať dieťaťu vlastné zariadenie, niektorí psychológovia uvádzajú hranicu deväť až desať rokov. Výskumy, ktoré poukazujú na jasný súvis technológií a krízy psychického zdravia u tínedžerov, ale aj každodenná skúsenosť s hádkami o obmedzeniach však smerujú mnohých rodičov k odloženiu tohto kroku do neskoršieho tínedžerského veku, keď je nervová sústava lepšie vyvinutá. Povoleniu smartfónu v neskoršom veku nahráva aj priznanie ľudí z veľkých technologických firiem, že svoje deti púšťajú k zariadeniam a sociálnym sieťam s veľkou opatrnosťou. Ozývajú sa tiež hlasy, či by život s „online svetom vo vrecku“ nemal byť spojený s istou zrelosťou, podobne ako je to v prípade iných potenciálnych závislostí.
Sifón, ktorý spláchne mladosť?
Novinárka Sarah P. Weeldreyerová označila dokonca rozhodnutie, kedy dáme deťom vlastný smartfón a v akej miere dovolíme technológiám vstúpiť do ich životov, za jednu z najväčších rodičovských výziev dnešnej doby.
V magazíne The Atlantic odôvodňuje svoje rozhodnutie, prečo svojim synom v tínedžerskom veku nekúpi vlastný smartfón. „Keď niekomu poviem, že môj syn na strednej škole nemá svoj smartfón, na jeho tvári sa objaví taký výraz, akoby som práve oznámila, že som mu niekoľko dní nedala najesť,“ píše autorka. Rozhodnutie nedať synom do vrecka niečo, čo majú dnes všetci, považuje za najprevratnejšie a najkontrakultúrnejšie rozhodnutie vo svojom živote a moment, v ktorom sa z nej ako úplnej konformistky stala rebelka. Prečo jej to stojí za to? „Verím, že stále dostupný smartfón, ktorý dáme priskoro do nesprávnych rúk, je pre deti v lepšom prípade vyrušovanie vedúce k závislosti a v najhoršom sa stane sifónom, ktorý pípnutie za pípnutím postupne odplavuje tínedžerom ich mladosť.“
Synovia pritom podľa nej nie sú mimozemšťania, ktorí by boli pri rovesníkoch úplne mimo a nepoznali by trendy. Majú dovolený prístup na internet a k aplikáciám cez víkend v určenom čase.
Ako obyčajný učiteľ mám seriózny problém s tým, ak dá rodič sedemročnému dieťaťu smartfón. Je to trochu ako dať mu univerzálny kľúč.
Pri ťažkom rodičovskom rozhodovaní treba brať podľa Weeldreyerovej do úvahy zrelosť a temperament konkrétneho dieťaťa. U svojho prvorodeného vidí, že napriek snom, víziám a vysokému intelektu nemá ešte dostatočne pevnú vôľu a schopnosť dlhšie sa sústrediť. „Pri poznaní svojho syna sme s manželom dospeli k záveru, že dať mu v tejto fáze života na neobmedzený čas vlastný smartfón by bolo niečo ako dať mu kartón cigariet a predplatné Playboya a popriať mu, nech sa mu darí sústrediť na štúdium,“ zhodnotila autorka.
Chcem to! Potrebujem to?
Je samozrejmé, že naše deti po smartfónoch túžia. Otázka, ktorá pred nami stojí, je, či a kedy ich skutočne potrebujú a či prínos predbehne riziká. Weeldreyerová v texte spomína na smútok v očiach svojho syna, keď videl úplne nový iPhone v rukách svojho spolužiaka. „Ja viem, že ho nepotrebujem, mama. Ja ho prosto chcem!“ opisuje novinárka s tým, že každý z nás mal vo svojej generácii niečo, čo bolo cool a po čom veľmi túžil.
Ilustračná fotografia: freepick.com
Mama deviatich detí Katherine Potocka Tereková dala svojim najstarším dcéram smartfón, až keď išli študovať do zahraničia vo veku asi sedemnásť rokov. Šestnásťročný syn vlastný smartfón ešte nemá. „Na internete je veľmi veľa dobrých vecí, ale nemôžeme v tom deťom nechať úplnú slobodu. Počula som príliš veľa zlých príbehov, aby som to nechala tak,“ hovorí Tereková pre Postoj s tým, že kým niekedy bolo treba niečo podniknúť, aby sa napríklad tínedžer dostal k pornu, dnes priam klope na jeho dvere.
„Veľa sa o tom s deťmi rozprávame. A nechcem, aby sme sa dostali do fázy ustavičnej kritiky technológií. Mám radšej, keď si zadefinujeme, čomu hovoríme áno. Že je dôležitejšie vidieť sa s ľuďmi z tváre do tváre než sa pozerať na ich fotky na Instagrame, dôležitejšie je hovoriť s ľuďmi, s ktorými stolujeme, než si počas toho písať s niekým iným,“ dodáva.
Mnohí rodičia berú podľa nej oblasť technológií ako niečo, s čím sa už nedá nič robiť. „My rodičia však môžeme urobiť veľa. Keď nakupujete a varíte pre deti, môžete povedať, že si neprajete, aby mali pri stole počas večere telefón.“
Outsider bez smartfónu?
Častá obava rodičov, ktorí by aj radi uchránili ratolesti pred ustavičným prúdom prevažne nezmyselných stimulov zo sociálnych sietí, no nemajú na to odvahu, spočíva v tom, že ich deti budú v triede za outsiderov vylúčených z komunikačných skupín.
Autorka knižného bestselleru Krotitelia displejov a riaditeľka Základnej školy Citadela Slávka Kubíková si preto myslí, že je ideálne vytvárať komunity rodín, v rámci ktorých deti budú mať svojich kamarátov takisto bez ustavičného prístupu na internet a nebudú sa tak cítiť mimo. „Z mojich skúseností sa však táto obava často v praxi ukáže ako prehnaná, a pokiaľ dieťa nemá v triede úplne zlý kolektív, tak to ustojí,“ hovorí pre Postoj Kubíková.
Na združovanie rodičov s podobným pohľadom na vec vyzýva kampaň Wait until 8th (Vyčkajte aspoň do ôsmej triedy), do ktorej sa zapojilo už 50-tisíc rodičov. Jej iniciátori povzbudzujú rodičov, aby posunuli vek, keď deťom dovolia vstúpiť do neobmedzeného online sveta. Čo považujú za hlavné dôvody? Smartfóny menia detstvo, vyrušujú a vedú k závislosti, vystavujú dieťa škodlivému obsahu, vedú k zvýšenému riziku úzkostí, depresie a kyberškany.
Deti bez mobilov – nová elita?
Schopnosť sústrediť sa je pre deti čoraz väčší problém, s ktorým sa trápia aj naše školy. Riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Assiského v Malackách Daniel Masarovič na začiatku školského roka apeluje na rodičov, aby strážili čas, ale aj obsah, ktorý deti konzumujú v online svete. Bez sústredenia totiž proces učenia nie je možný. Nie nadarmo niektoré štáty, ktoré do procesu vzdelávania zapájali čoraz viac technológií, zaraďujú spiatočku a vracajú sa ku knihám a k písaniu rukou.
Nielen Švédi, ale aj Fíni zisťujú, že ich žiaci už nie sú svetovou špičkou. Odborníci tvrdia, že príčinou je aj prílišná informatizácia školstva.
Pracovná sila budúcnosti nebude podľa Masaroviča len o schopnosti technológie používať, ale spolupracovať s nimi. „Ako mladý človek získa schopnosť spolupráce s vyspelými systémami umelej inteligencie? Odpoveď je jednoduchá: tvorivosťou a schopnosťou hlbokej sústredenej práce,“ hovorí riaditeľ.
Podľa autorky Krotiteľov displejov a riaditeľky Základnej školy Citadela Slávky Kubíkovej máme už dnes veľa dôkazov, že nadmerné používanie technológií okrem sústredenosti a kreativity narúša aj schopnosť dobre fungovať vo vzťahoch a byť v spojení so sebou samým a svojimi vnútornými zdrojmi. Okrem toho sa oslabujú aj vôľové vlastnosti – motivácia, výdrž, schopnosť dotiahnuť veci do konca. „Je preto dosť pravdepodobné, že deti oddojčené na digitálnej zábave budú horšie pripravené na život,“ hovorí Kubíková.
Ilustračná fotografia: freepic.com
Rakúsky pedagóg a profesor športovej psychológie Fritz Weilharter dokonca nazval deti, ktoré dnes vyrastajú bez smartfónov, novou elitou. Vo svojej rovnomennej knihe Die Neue Elite uvádza, že práve týmto deťom patrí budúcnosť, keďže je oveľa pravdepodobnejšie, že objavia svoj talent a naplnia svoj potenciál. Vyzýva rodičov, aby deťom išli príkladom a sami netrávili množstvo času so smartfónom v ruke. Ako otec štyroch dcér si uvedomuje, aká ťažká úloha je dnes regulovať používanie technológií, povzbudzuje však, že výsledkom úsilia budú aktívnejšie, kreatívnejšie a fyzicky schopnejšie deti. „Buďte silní, lebo vášmu dieťaťu to za to stojí – bude patriť k novej elite,“ vyhlásil autor.
