Volebný systém Čo sa stane s prepadnutými hlasmi? Ich veľký počet zamieša rozdeľovanie mandátov

Posledné predvolebné prieskumy ukázali, že vokolí zvoliteľnosti sa nachádza viacero relevantných strán. 

Hrozí tak, že prepadne veľké množstvo hlasov, čo môže značne ovplyvniť konečný výsledok volieb. Zamiešajú ho aj neplatné hlasy či dokonca neúčasť na voľbách.

Komu prepadnuté hlasy pomôžu najviac?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že prepadnuté hlasy pomôžu najviac najsilnejšej strane. V aktuálnej situácii, keď prieskumy s prehľadom vyhráva Smer, sa teda dá povedať, že volením slabej strany, ktorá sa nedostane do parlamentu, de facto volič pomôže tomu, aby Smer získal silnejšiu pozíciu, než akú mu reálne voliči vo voľbách dali.

Mandáty sa totiž po voľbách prideľujú podľa jednoduchého vzorca.

V slovenskom volebnom systéme existuje priama úmera medzi počtom získaných hlasov a počtom mandátov. Prerozdelenie však nie je priamočiare.

Ako sa prerozdeľujú mandáty v parlamente?

Po zatvorení volebných miestností nasleduje sčítavanie hlasov. Najprv sa vyradia tie, ktoré sú neplatné.

Potom sa zistí, koľko percent hlasov získala tá-ktorá politická strana. Tie, ktoré získali menej ako päť percent, sú z ďalšieho procesu vyradené. V prípade, že strana kandiduje v koalícii s ďalšou stranou, je hranica zvýšená na sedem percent, ak ide o koalíciu štyroch a viacerých strán, je to až desať percent. Hlasy pre strany, ktorým sa nepodarilo získať potrebné percentá, sa vyradia a do ďalšieho procesu už nevstupujú.

Následne sa sčítajú všetky hlasy strán, ktoré presiahli potrebnú hranicu. Tento súčet sa potom vydelí číslom 151 a výsledok je takzvané republikové číslo. To predstavuje množstvo hlasov potrebných na získanie jedného mandátu. Počet hlasov, ktoré získala každá postupujúca strana, sa potom vydelí týmto republikovým číslom. Výsledok ukáže, koľko mandátov strana získa v parlamente. 

Ako ovplyvní voľby prepadnutý hlas?

Ako vidieť, prepadnuté hlasy do vzorca na výpočet mandátov nevstupujú, predsa však ovplyvňujú výsledok. Čím je totiž vyšší počet prepadnutých hlasov, tým je menšie republikové číslo a tým menej hlasov potrebujú strany na získanie mandátu.

Podobne ovplyvňujú výsledok aj neplatné hlasy, ako aj neúčasť na voľbách.

Rovnaký výsledok tak môže v závislosti od množstva prepadnutých hlasov priniesť strane viac alebo menej mandátov.

Situáciu možno najlepšie pochopiť na jednoduchom príklade.

Viac ako štyri krúžky preferenčné hlasovanie zneplatnia

Prepadnúť môže aj krúžkovanie kandidáta v rámci kandidátnej listiny. Voliči majú právo dať preferenčné hlasy najviac štyrom politikom. Ak však človek zakrúžkuje viac ako štyroch, neberie sa do úvahy ani jeden a berie sa iba hlas pre stranu ako takú. Preferenčný hlas zároveň kandidátovi pomôže iba v prípade, že získa minimálne tri percentá z celkového počtu hlasov pre svoju stranu.

Z krúžkovania sa v poslednom čase stala móda a v týchto voľbách kandiduje z posledného miesta na kandidátke viacero prominentných politikov. Tento trend odštartoval Igor Matovič, ktorý sa po prvýkrát dostal do parlamentu z posledných miest na kandidátke strany SaS. Z posledného miesta kandidoval aj v roku 2020, prekrúžkoval sa však na čelo listiny.

V týchto voľbách okrem Matoviča zo záveru kandidátky kandiduje aj podpredseda Republiky Milan Mazurek, Alojz Hlina za SaS či bratranec Petra Pellegriniho, Lukáš Pellegrini, za Hlas, alebo Martin Klus za Sme rodina.

Z posledných miest na kandidátke sa tak stávajú prominentné miesta a je pravdepodobnejšie, že sa človek dostane do parlamentu, ak je umiestnený v závere ako v strede.

Aký vplyv majú prepadnuté hlasy na financie?

Hlasy pre strany, ktoré nedosiahnu päťpercentnú hranicu, majú svoj význam. Ak tieto strany prekonajú trojpercentnú hranicu, získajú nárok na štátny finančný príspevok, ktorý im výrazne uľahčí ďalšie fungovanie.

Za každý hlas dostane strana príspevok vo výške jedného percenta priemernej mesačnej mzdy. Ak teda dosahuje 1 300 eur, za každý hlas získa strana 13 eur.

V minulých voľbách získala napríklad Dobrá voľba 3,06 percenta. Do parlamentu sa síce nedostala, no nadobudla nárok na štátny príspevok. Celkovo ju volilo 88 220 ľudí, priemerná mesačná mzda sa pohybovala okolo 1 133 eur a od štátu teda dostala približne milión eur.

Ako menili prepadnuté hlasy výsledky v minulosti?

Rekordne veľa prepadnutých hlasov Slovensko zaznamenalo pri posledných voľbách, keď takto skončilo viac ako 820-tisíc platných hlasov. Iba tesne sa vtedy do parlamentu nedostala koalícia Progresívneho Slovenska a Spolu, ako ani KDH. Víťazné OĽaNO vďaka tomu získalo o 10 poslaneckých mandátov viac ako v prípade, že by sa tieto strany dostali a OĽaNO si zachovalo rovnaký výsledok.

Výrazný prepad hlasov bol zaznamenaný aj v roku 2002. Tento výsledok umožnil SDKÚ opätovne zostaviť vládu, i keď voľby vtedy s takmer 20 percentami vyhralo HZDS. Na zloženie vlády by však potrebovalo podporu SNS, táto strana sa však pred voľbami rozpadla na dve. Oba subjekty spolu dostali sedem percent, osamote však ani jeden nepresiahol päťpercentnú hranicu. Ľavicové strany tak nedokázali nazbierať potrebný počet mandátov a nemohli zložiť koalíciu.

Podobná situácia nastala v roku 2010, keď sa do parlamentu nedostali ĽS-HZDS a SMK, zhodne so ziskom po 4,3 percenta, a vznikla vláda Ivety Radičovej.