Korčok ako prezidentský kandidát Postoje jasné, životný príbeh trochu nudný, občas nedotiahnutý

V komerčných televíziách ju preto poľahky zatienili iné udalosti, napríklad pohreb Vaša Patejdla či podrobnosti okolo pádu športového lietadla.

Korčok síce pár mesiacov hral rolu zvažujúceho, nerozhodnutého, ale v tej úlohe nebol veľmi presvedčivý. Keď odmietol politickú dráhu vo farbách SaS a ostal diplomatom na voľnej nohe, bolo jasné, že sa pripravuje do útoku na palác.

Dokonca sme už od Pohody vedeli aj to, že ho prezidentka Čaputová, s trochou zdržanlivosti, označila za svojho korunného princa.

A už dlhšie sa dozvedáme aj to, že verejná mienka alebo presnejšie jej prieskumy mu dávajú slušné šance. To všetko vieme týždne, možno mesiace.

Takže keď to Korčok konečne verejne oznámil, bolo to už len povinná jazda. Diskusie mohlo vzbudiť azda iba načasovanie. Prečo práve teraz. Ale ono to asi má svoju logiku.

Vyrábať Korčoka za prezidenta sa zdá byť ľahké.Zdieľať

Voliči, ktorí sa obávajú toho, že Smer bude zostavovať vládu, majú aspoň nádej, že po zime príde jar – a s ňou možno prezident, ktorý bude kontrapunktom vlády. Korčoka sme už v diskusii s Ficom zažili a vieme, že sa ho nezľakol a bol tvrdým partnerom.

Ani odozva na Korčokovo oznámenie nebola prekvapivá, Denník N iba oznámil, že lepší kandidát ako Korčok už nebude, denník SME napísal, že Korčok sa pravdepodobne nebude štítiť dúhovej vlajky a bude si celkom jasne pamätať, o čom je Istanbulský dohovor. No a Dag Daniš v Štandarde skonštatoval, že Korčok bude slabý hráč so silným mediálnym dopingom.

Ozval sa prirodzene aj Smer. Odkázal, že Korčok je typický prezliekač kabátov a že to len Sorosove mimovládne organizácie a médiá ponúkajú po Andrejovi Kiskovi Slovensku za prezidenta ďalšiu Zuzanu Čaputovú.

Takže nič neočakávané sa neudialo. Všetko tak, ako sa dalo čakať.

Vyrábať Korčoka za prezidenta sa zdá byť na prvý pohľad celkom ľahké. Lebo veď je to zdatný diskutér, nezľakne sa súpera, je politicky jasne vyhranený a má aj taký ten diplomatický glanc, kde sa vysoké sebavedomie, možno aj arogancia, dobre ukrýva za noblesu.

Vie sa správať, je vždy elegantne oblečený, vyšportovaný, ovláda cudzie reči a dobre vyzerá.

Nie je tam ani taký zádrh ako pri Petrovi Pavlovi, lebo Korčok nebol členom komunistickej strany, a dokonca na rozdiel od Eduarda Kukana či Maroša Šefčoviča nie je ani absolventom moskovskej diplomatickej školy MGIMO.

Napriek tomu nebude celkom ľahké robiť mu kampaň. Muži či ženy, ktorí toto budú mať v opise práce, sa aj celkom zapotia.

Ľudskosťou zavanie informácia, že Korčok nepochádza z prominentnej rodiny.Zdieľať

O tom, že diplomatom sa nerobí kampaň ľahko, by mohli hovoriť tí, čo pomáhali Eduardovi Kukanovi či Marošovi Šefčovičovi. Obaja sa usilovali zbaviť sa v kampani takej tej diplomatickej koženosti, ale nedarilo sa celkom.

A ešte dačo: vyrábať okolo diplomata Korčoka nejaký funkčný príbeh bude ťažké. Veľmi ťažké.

Na Korčokovej webovej stránke síce je už zverejnený jeho príbeh (aj toto slovo je tam rovno použité), ale nečíta sa to ľahko. Trochu nudné a predvídateľné. Žiadne veľké životné zákruty, pády, zlomy, len systematicky budovaná kariéra, zbieranie skúseností a služba vlasti.

Sympatické je priznanie, že Korčok patrí k tej šťastnej generácii, ktorá mohla viac ako polovicu života prežiť už v slobode a demokracii.

Korčok a Fico sú narodení v tom istom roku (1964), takže v tomto smere sa Korčok k Ficovi, ktorý odmieta étos novembra 1989, jasne vyhranil.

Ľudskosťou zavanie zase informácia, že Korčok nepochádza zo žiadnej prominentnej rodiny, mama bola zdravotná sestra, otec vodičom sanitky. Aj preto sa o diplomaciu počas socializmu ani neusiloval.

Prekvapujúco vyznie Korčokovo priznanie, že keby neprišiel november 1989, obaja s manželkou by s veľkou pravdepodobnosťou emigrovali. Nevideli vraj zmysel ostávať v neslobodnej krajine. A ešte píše: „Nemali sme na to silu a nemali sme ani chuť či odhodlanie hľadať si v tom systéme alternatívne a kompromisné či kariérne cesty.“

Nuž úprimné, ale príliš vlastenecky to nevyznieva.

Čítajte tiež

Korčok odmieta zákaz dúhových vlajok Križujú zástancov inakosti, vraví, no za Smeru kritizoval diplomatov na pride

Postoj

Šéf diplomacie sa pýta, či treba našu štátnosť chrániť práve pred dúhovými vlajkami.

Celkovo z toho príbehu žiadny kampaňový scenárista veľa vody nenamúti. Pritom sme si už zvykli, že k prezidentskému súboju trochu drámy či melodrámy patrí.

Andrej Kiska prišiel do prezidentskej kampane ako úplný politický amatér, ale na predvolebných mítingoch stačilo, aby rozprával o tom, ako začínal v Amerike alebo ako založil Dobrého anjela a aké životné osudy vďaka tomu spoznal.

Zdá sa, že Korčoka nemá ani veľmi čo ohroziť.Zdieľať

Zuzana Čaputová mala svoj urputný boj proti pezinskej skládke. Navyše sa v hre objavila žena, niečo úplne nové pre prezidentský palác, a v debatách ukázala nielen rétorickú schopnosť, ale bola tam aj vrelosť, empatia, čo ju odlišovalo od ostatných.

Ivan Korčok ponúka ako najväčší bonus to, že jeho postoje smerom k NATO, k EÚ či k Západu sú jasné, lebo „politický Západ predstavuje pre Slovensko po každej stránke lepšiu perspektívu ako čokoľvek iné“.

Veď iste, je to dôležité, ale kampaň na prezidenta sa z toho nebude tvoriť ľahko.

Hoci experti v tejto oblasti vedia robiť aj divy. Aj príbeh sa môže ešte lepšie postaviť, aj imidž upraviť, aj sympatickosť posilniť. Ale sú aj v tomto isté limity.

Takže Korčokova cesta do prezidentského paláca nie je až tak dobre vydláždená, ako sa to teraz možno javí.