Prieskum hodnôt vo svete Spolu s rozvojom krajiny sa nie všade prijíma západné chápanie ľudských práv

Hodnoty definujú to, kým človek je. Na základe hodnôt a predstáv o svete, ktoré človek možno iba podvedome nasleduje, potom konáme a prijímame rozhodnutia.

Sociológ Ronald Inglehart rozvinul ešte v minulom storočí zaujímavú teóriu o tom, že ako krajiny bohatnú a modernizujú sa, hodnoty ich obyvateľov, ktorí žijú v čoraz lepších podmienkach, by sa mali približovať vyspelejším krajinám. Inými slovami, zvyšok sveta by sa mal postupným bohatnutím približovať k liberálnym (v širokom zmysle) hodnotám bohatého Západu.

V podobnom zmysle sa vyjadril aj známy politológ Francis Fukuyama, ktorý ešte v 90. rokoch vo vzťahu k pádu Sovietskeho zväzu vyhlásil „koniec dejín“, víťazstvo liberálnej demokracie a univerzálnosť západných hodnôt.

Ako však ukazuje jeden z najväčších sociologických výskumov na svete World Values Survey, ktorý založil samotný Inglehart, bohatnúce krajiny v Afrike, Ázii, východnej Európe a Latinskej Amerike sa iba marginálne približujú k západným hodnotám a vo viacerých aspektoch sa, naopak, vzďaľujú.

World Values Survey (WVS) sa uskutočňuje približne v päťročných cykloch od roku 1981. Ide v súčasnosti o celosvetovo najväčší prieskum hodnôt, ktorý sa uskutočňuje vo viac ako 90 krajinách, vzorku prieskumu v poslednom cykle 2017 – 2022 tvorilo až 130-tisíc ľudí.

Na základe WVS je možné priradiť skúmané štáty na dve osy: prvá ukazuje príklon štátu k „tradičným“ verzus „sekulárno-racionálnym“ hodnotám a druhá príklon k „hodnotám prežitia“ verzus „hodnotám sebavyjadrenia“.

Tradičné hodnoty znamenajú zdôrazňovanie dôležitosti náboženstva, podriadenia sa autoritám a rodiny, kým sekulárno-racionálne hodnoty sú presným opakom. Výskumníci zisťujú príklon k týmto hodnotám v jednotlivých štátoch súborom otázok ako „Aká dôležitá je pre vás poslušnosť detí?“ alebo „Súhlasíte s výrokom, že ‚keď sú náboženstvo a veda v konflikte, náboženstvo má vždy pravdu‘?“.

Hodnoty prežitia (kolektívne hodnoty) kladú dôraz na bezpečnosť. V krajinách, ktoré sa vyznačujú týmito hodnotami, je dôležitá príslušnosť k skupine na základe národnosti, rasy či etnicity. Tieto spoločnosti sa vyznačujú veľmi nízkou dôverou voči „tým druhým“. Hodnoty sebavyjadrenia (individualistické hodnoty), naopak, kladú dôraz na individualizmus, kvalitu života, práva menšín (vrátane sexuálnych), demokratické práva či toleranciu voči cudzincom.

Graf vyjadrujúci príklon obyvateľstva jednotlivých krajín sveta k dvom hodnotovým škálam, údaje boli zozbierané v rokoch 2017 – 2022. Zdroj: worldvaluessurvey.org

Keď priradíme každú krajinu na tieto dve osy a porovnáme výsledky krajín s WVS výskumom v roku 1998, vyjdú nám veľmi zaujímavé výsledky. Krajiny, ktoré už boli sekulárne a individualistické, sa stávajú ešte viac sekulárnymi a individualistickými, pričom, naopak, krajiny, ktoré sa prikláňali k tradičným, resp. kolektívnym hodnotám, sa menia iba veľmi pomaly a niektoré sa dokonca stávajú tradičnejšími.

Protestantské štáty v Európe (Švédsko, Dánsko) sú najviac sekulárne a individualistické, hneď za nimi nasledujú katolícke krajiny Európy a Američania. Za posledných 25 rokov v nich prišlo ešte k väčšej sekularizácii.

Naopak, pravoslávne krajiny Európy, ako je Moldavsko, Gruzínsko či Čierna Hora, sa jednoznačne posunuli k tradičnejším hodnotám. Nielenže sa nepribližujú k hodnotám Západu (aj napriek miernemu rastu životnej úrovne), ale, naopak, sa vzďaľujú. Z geopolitického hľadiska môže ich súčasný vývoj znamenať do budúcna potenciálny problém, keďže v ich priestore by mohlo byť pre podstatnú časť obyvateľstva atraktívne Rusko, ktoré sa snaží štylizovať ako obranca tradičných hodnôt.

Islamské a africké krajiny sa za posledných 25 rokov tiež viac priklonili k tradičným a kolektívnym hodnotám. Zaujímavý je však prípad Číny a Ruska. Tieto dve krajiny majú síce veľmi silný príklon k sekulárnym hodnotám (v dôsledku komunistických režimov v minulosti a v súčasnosti), ale zároveň vyznávajú aj silné kolektívne hodnoty.

Príslušnosť k národu či etnicite je u nich veľmi podstatná, pričom vykazujú nižšiu citlivosť voči menšinám. Ide napr. o prenasledovanie Ujgurov v Číne, ktorých považuje komunistický režim za bezpečnostnú hrozbu. Tým sa výrazne odlišujú od Spojených štátov, kde prevláda individualizmus.

Posuny v prieskume World Values Survey v rokoch 1981 až 2015 znázornené v animácii, Slovensko sa po väčšinu obdobia umiestňuje v strede grafu.

Práve rozdielnosť v základných hodnotách medzi USA a Čínou prispieva k silnejšiemu súpereniu týchto dvoch veľmocí. Kým v 90. rokoch sa zdalo, že liberálne hodnoty Západu (demokracia, ľudské práva a pod.) zvíťazili, v súčasnosti Čína čoraz razantnejšie odmieta univerzálnosť západných princípov. Čínsky prezident Si Ťin-Pching už niekoľkokrát spochybnil západné hodnoty, ktoré sú v súčasnosti práve individualistické a sekulárne.

Dobre to ilustruje napr. debata o dôležitosti demokracie a ľudských práv. Kým na Západe je demokracia s množstvom strán samozrejmosťou, pre čínsky systém hodnôt to nie je kľúčovým princípom. Kým Spojené štáty a Európa pravidelne kritizujú štáty po celom svete v prípade porušenia základných ľudských práv, Čína zvýrazňuje vnútornú suverenitu štátov.

Tento postoj je pochopiteľný, keďže sama nie je demokraciou, má však aj ďalekosiahle následky. V roku 2017 napr. Čína spolu s Ruskom vetovala v Bezpečnostnej rade OSN sankcie proti Sýrii, keď sýrsky prezident Bašár Al-Asad použil chemické zbrane proti svojmu vlastnému obyvateľstvu. Nadradenie vnútornej suverenity nad základné ľudské práva je jedným z princípov, ktoré Čína pod vedením Si Ťin Pchinga presadzuje na globálnej úrovni.

Západ a Čína sa však nezhodujú dokonca ani v historických dôvodoch, ktoré viedli k ustanoveniu súčasných medzinárodných pravidiel a hodnôt. Súčasný poriadok vznikol po 2. svetovej vojne s cieľom vyhnúť sa hrôzam dvoch svetových konfliktov. V roku 2022 sa Si Ťin-Pching vyjadril, že Západ nemá čo Čínu poučovať, keďže v 19. a 20. storočí sa európske krajiny snažili podmaniť si Čínu a ich súčasné naliehanie na dodržiavanie univerzálnych, t. j. západných hodnôt je len ďalšou snahou o kolonizáciu.

Navyše, Čína tvrdí, že v tom čase mnohé krajiny vrátane nej nemali rovnocenné postavenie pri stole. Tento postoj je blízky aj mnohým africkým krajinám, pre ktoré rok 1945 nie je natoľko podstatný ako pre nás Európanov a ktoré majú ešte veľmi živú skúsenosť so západnou nadvládou. Aj z tohto dôvodu sa Rusku a Číne darí vykresliť západné krajiny ako neokolonizátorov a vytvárať nové spojenectvá naprieč celou Afrikou.  

Ako ukazuje WVS, hodnoty Číny a USA, resp. Západu, sa výrazne nepribližujú. To môže do budúcnosti znamenať ešte väčšiu rivalitu v presadzovaní svojich hodnôt na globálnej úrovni.