Čas na bilanciu Smutná bodka za jedným konzervatívnym parlamentom

Po voľbách v marci 2020 mnohí liberáli hovorili o tom, že budeme mať najkonzervatívnejší parlament v dejinách. Zároveň varovali, že pokiaľ ide o kultúrne témy, tak nám hrozí doslova konzervatívna revolúcia.

Faktom je, že vo farbách víťazného OĽaNO sa do parlamentu dostal veľmi slušný počet poslancov s konzervatívnymi názormi, a keď sa k tomu pripočítali zákonodarcovia z iných strán, ktorí sa deklarovali ako konzervatívci, tak toto názorové spektrum bolo v NR SR zastúpené naozaj veľmi slušne.

Napriek tomu však na konci parlamentnej sezóny platí, že konzervatívcom sa v kultúrnej agende nepodarilo presadiť nič zásadné. Zaknihovať si môžu len skromné úspechy, ako bolo zrovnoprávnenie financovaní cirkevných škôl so štátom, čo však bola iniciatíva, s ktorou ani väčšina liberálov nemala problém. Alebo zriadenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania. Čo sa však dá tiež vnímať skôr ako náplasť než významný politický úspech.

Vo väčšine ostatných kultúrnych tém, o ktoré bolo treba zviesť politický zápas, konzervatívci neuspeli. Spomedzi tých emblematickejších vecí sa nepodarilo presadiť ani zákaz nedeľného predaja, ani návrhy na pomoc tehotným ženám, ktoré predkladala Anna Záborská.

Konzervatívcom chýbali lídri schopní vybudovať politickú väčšinu, ktorá by vydržala až do finálneho hlasovania.Zdieľať

Smutnú bodku za snahami konzervatívcov dal včerajší rokovací deň parlamentu.

Poslanci si najskôr odhlasovali predčasné ukončenie schôdze, a keďže v septembri je naplánované iba slávnostné zasadnutie, o mnohých návrhoch, ktoré boli už v druhom čítaní, sa už v tomto volebnom období nestihne hlasovať.

Doplatil na to aj návrh novely zákona o rodných číslach, ktorý reagoval na krok exministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Ten doslova v posledných hodinách svojho pôsobenia na ministerstve podpísal napriek nesúhlasu koaličnej rady takzvaný medicínsky štandard pre transexualizmus.

Novela o rodných číslach spresňovala legislatívu tak, aby tranzícia, teda odstránenie pohlavných orgánov, nemohla byť dôvodom na zmenu pohlavia v úradných dokladoch. Konzervatívni voliči by si mali všimnúť aj to, že za ukončenie rokovania parlamentu boli aj poslanci za Sme rodina, a to napriek tomu, že ich kolega Jozef Lukáč bol jedným z predkladateľov tohto návrhu.

Parlament včera tiež zastavil návrh Richarda Vašečku z Kresťanskej únie (KÚ), ktorý dával rodičom právo rozhodovať o tom, či sa ich dieťa má v škole zúčastňovať na prednáškach a diskusiách o sexuálnej výchove. Tomu, aby sa o návrhu mohlo rozhodnúť, zabránili okrem poslancov Smeru aj hlasy Juraja Šeligu či Jany Žitňanskej.

Takáto bilancia priam volá po tom, aby sa konzervatívci zamysleli, prečo boli ich výsledky v tomto volebnom období také skromné.

Pričom sa konzervatívcom v parlamente určite nedá vyčítať pasivita. Návrhov súvisiacich s kultúrnou agendou podávali dosť, mnohé z nich sa dostali do druhého čítania a ich šance vyzerali sľubne. Vo finále však prišiel krach, pričom hlasovania o nich boli často tesné.

Jedným z dôvodov konzervatívneho neúspechu na pôde parlamentu bola absencia politického líderstva. Konzervatívcom chýbali lídri schopní vybudovať politickú väčšinu, ktorá by vydržala až do finálneho hlasovania.

Často to bolo aj preto, lebo v dôležitých chvíľach nevedeli hrať tvrdo. Ak by napríklad poslanci KÚ dokázali ísť viac na hranu a veci v niektorých situáciách vyhrotiť do polohy, že ak neprejdú ich návrhy, tak ani oni nezahlasujú za niektorý dôležitý vládny zákon, prípadne zvážia ďalšiu účasť v koalícii, kolegovia v parlamente by ich brali určite oveľa vážnejšie.

S veľkou pravdepodobnosťou by v takomto prípade ani nemohlo dôjsť k situáciám, keď sa minister zdravotníctva Lengvarský konzervatívnym poslancom doslova smial do tváre a premiér Heger sa tomu len prizeral.

Na to, aby takejto politickej hry boli parlamentní konzervatívci schopní, však svoju budúcnosť až príliš spájali s Igorom Matovičom a OĽaNO.

Tu sa dostávane k ďalšiemu dôvodu, prečo to konzervatívne iniciatívy mali v tomto parlamente ťažké. Bol ním heterogénny poslanecký klub OĽaNO zložený z liberálov aj konzervatívcov. Ukázalo sa, že takéto rôznorodé projekty, akým bolo Matovičovo hnutie, predstavujú pre presadzovanie hodnotovej agendy problém.

Jednoducho, ak navrhovatelia za sebou nemajú podporu vlastného poslaneckého klubu, tak sa im oveľa ťažšie budujú koalície s inými aktérmi. Navyše, zápasy, ktoré museli konzervatívci z OĽaNO a KÚ zvádzať so svojimi vlastnými poslaneckými kolegami, ešte viac posilňovali ich oponentov. Nielen tých politických, ale aj mediálnych.

Jediný, komu sa aj v takto názorovo rozháranom klube podarilo presadiť všetko, čo chcel, bol Igor Matovič. Pre neho však hodnotové návrhy jeho konzervatívnych kolegov nepredstavovali takú prioritu, aby sa do ich presadzovania vložil celou svojou váhou.

Čo je moment, na ktorý si tiež treba spomenúť, keď týmito témami bude teraz pred voľbami intenzívne mávať.