Zisk zdravotných poisťovní Ak prejde Cigánikovej návrh, súkromné poisťovne zarobia ešte viac

Slovenská ústava garantuje každému právo na ochranu zdravia. Konkrétne ustanovuje, že „na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť“.

To znamená, že ako spoločnosť považujeme zdravie za verejný záujem a spoločne sa skladáme na to, aby toto dobro mohlo byť poskytnuté každému, kto je v systéme. Nejde o to, či niekto prispieva viac alebo menej, dlhšie alebo kratšie.

V systéme je automaticky zahrnutý takmer každý a platenie zdravotného poistenia je povinná záležitosť. Slovenské zdravotné poisťovne tak majú zvláštne postavenie. Prerozdeľujú verejné peniaze, zároveň však ide o akciové spoločnosti, ktorých prirodzeným cieľom je tvorba zisku. Mali by vytvárať zisk z peňazí, ktoré pracujúci ľudia povinne odvádzajú?

Slovenský unikát

Je to legitímne? Odpoveď nie je jednoduchá. Ide totiž o peniaze určené na verejný účel. Poisťovne ich majú spravovať čo najefektívnejšie, aby bola dosiahnutá čo najlepšia zdravotná starostlivosť. Ak do tejto rovnice pridáme tvorbu zisku, môže sa pôvodný zámer pokriviť a prvenstvo môže získať snaha ušetriť čo najviac na zdravotnej starostlivosti. Lebo čo sa ušetrí, skončí ako zisk.

Odporcovia namietajú, že práve vďaka snahe o zisk sa peniaze použijú čo najefektívnejšie a nespadneme do rozšafného rozhadzovania verejných peňazí.

Faktom je, že v žiadnej krajine Európskej únie nemajú poisťovne spravujúce verejné zdravotné poistenie dovolené vytvárať z vyzbieraných prostriedkov zisk. Okrem Slovenska, samozrejme.

Tu máme chronicky stratovú štátnu zdravotnú poisťovňu a dve súkromné zdravotné poisťovne, ktoré si za posledné roky vyplatili zisky v desiatkach miliónov eur.

Toto tvorenie zisku sa regulovalo až v minulom roku, keď sa obmedzil na jedno percento z vybratého poistného. To sa môže zdať málo, no pri sumách, ktoré sa točia v zdravotných poisťovniach, nejde o zanedbateľné čiastky. Ak v danom roku vyberie poisťovňa od poistencov napríklad miliardu eur, jej maximálny zisk môže dosiahnuť desať miliónov.

V minulom roku Všeobecná zdravotná poisťovňa získala na poistnom 3,88 miliardy eur, jedno percento by tak bolo takmer 39 miliónov, Dôvera 1,68 miliardy, jednopercentný zisk by tak bol takmer 17 miliónov, a Union vybrala 573 miliónov. V jej prípade by jednopercentný zisk bol 5,7 milióna.

Ak poisťovňa dosiahne vyšší zisk, zvyšok peňazí musí podľa nového zákona použiť na skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti.

Prostriedky môže investovať napríklad na navýšenie fondu pre výnimkovú liečbu, preventívne programy a podobné záležitosti.

Zákon je teda kompromisom medzi dvomi pohľadmi na problematiku spravovania peňazí z verejného poistenia. Zisk nezakazuje úplne, ale určuje jeho maximálnu hodnotu.

Tento zákon sa stretol s nevôľou zo strany poisťovní, no nakoniec bol aj tak prijatý.

Zisk za kvalitu?

Teraz sa však do parlamentu dostal zákon, ktorý pravidlá mení a dvojnásobne zvyšuje mieru povoleného zisku. Predložila ho poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková, a i keď sa najprv zdalo, že nezíska potrebnú podporu, zákon je už v druhom čítaní a parlament bude na aktuálnej schôdzi hlasovať o jeho definitívnom schválení.

Pri hlasovaní sa pritom našla celkom zaujímavá zhoda, ktorá sa len tak v parlamente nevidí. Za zákon predkladaný SaS hlasovali takmer všetci poslanci strany Smer, hnutia Sme rodina, ako aj poslanci Hlasu.

Zákon je napísaný elegantne, nejde iba o prvoplánové zvýšenie povoleného zisku. Ako sa píše v dôvodovej správe, cieľom je upraviť reguláciu zisku tak, aby sa odvíjal od toho, či poisťovne dosahujú určité kritériá kvality. Tie „budú reflektovať najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovované tak, aby pokrývali najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva a pacientov“.

Na splnenie týchto kritérií má byť naviazané vyplatenie ďalšieho percenta z vybraného poistenia. To však iba v prípade, že poisťovňa dosiahne kladný hospodársky výsledok dosahujúci tieto hodnoty.

Teoreticky to znie dobre. Ak poisťovne zaručia to, aby sa riešili najvážnejšie problémy zdravotníctva, budú si môcť vyplatiť vyššie zisky. Tak budú mať motiváciu spolupracovať na prioritách ministerstva zdravotníctva a čo najviac pomáhať pacientovi.

Dôležité je však to, o aké kritériá by malo ísť.

Podľa návrhu zákona by ich malo určovať ministerstvo zdravotníctva. Samotná predkladateľka zákona asi počíta s tým, že rezort zdravotníctva má už teraz čo robiť, aby si splnil úlohy, ktoré už má uložené. Zákon teda ponúka aj alternatívu.

Ak by ministerstvo tieto kritériá neurčilo, bude sa za kritériá považovať zabezpečenie platobnej schopnosti, zabezpečenie úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti, tvorba rezervného fondu či dodržiavanie ustanovení o výške výdavkov na prevádzkové činnosti.   

Všetky tieto veci musia poisťovne plniť zo zákona už teraz, upozorňuje šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Blahová. Tá poslancom Národnej rady napísala otvorený list, v ktorom ich vyzýva, aby návrh zákona nepodporili.

Zdá sa, že za motiváciou k vyššej kvalite sa neschováva nič iné ako jednoduché zvýšenie primeraného zisku poisťovní z jedného na dve percentá.

Ak by sme túto zmenu aplikovali na vlaňajšie vybrané poistné, Dôvera by si z predpokladu dosiahnutia potrebného hospodárskeho výsledku mohla vyplatiť zisk nie 17 miliónov, ale 32 miliónov. Ide o rozdiel jedného percentuálneho bodu, no rozdiel v eurách je obrovský.

„Ak sa takýto návrh schváli, bude to len drahé ústretové gesto voči akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, ktorí sa takto dostanú k ďalším desiatkam miliónov eur z verejného zdravotného poistenia,“ konštatuje v liste Blahová.

Alternatívne zdroje zisku

Cigániková návrh zákona obhajuje tým, že možnosť tvorby zisku je potrebná na to, aby spoločnosti mali motiváciu v sektore ďalej pôsobiť. Ak svoju prácu odvedú dobre, zisk si podľa nej zaslúžia. 

Nebavíme sa pritom o mzdách, ktoré za svoju prácu manažéri a všetci zamestnanci poisťovní dostávajú. Je reč o zisku, ktorý ide akcionárom spoločností.

To, že systém nie je dobre nastavený, už minulý rok v rozhovore pre Postoj potvrdila aj samotná šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Čítajte tiež

Šéfka dohľadu nad zdravotníctvom To, ako sa správajú poisťovne, by si nedovolila ani malá eseročka

Kristína Votrubová Lukáš Kekelák

Rozhovor so šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o tom, prečo sa stále v systéme strácajú veľké peniaze.

V krajinách, kde zdravotné poistenie funguje podobne ako u nás, zdravotné poisťovne tvoria zisk z pripoistenia. Príkladom môže byť Nemecko, kde vďaka nemu môže pacient napríklad získať kratšie čakacie lehoty či lepšiu izbu v nemocnici. Podľa Blahovej je o niečo takéto záujem aj na Slovensku a práve touto cestou by poisťovne mohli tvoriť zisky. Aby sa to mohlo rozbehnúť, treba však upraviť súvisiacu legislatívu.

Nateraz sa tak zdá najpravdepodobnejšie, že vďaka spojeniu síl SaS, Smeru, Hlasu, Sme rodina a niektorých nezaradených poslancov sa poisťovne dostanú k možnosti vyšších ziskov ľahšou cestou.