Biznis so zdravím Nábor poisťovní v rómskych osadách pokračuje, úrad poukazuje na nekalé praktiky

August a september sú pre zdravotné poisťovne každý rok kritickými mesiacmi. Prepoisťovacia kampaň vtedy vrcholí a desiatky tisíc ľudí sa rozhodne zmeniť poisťovňu. Toto obdobie je obzvlášť kritické pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá prichádza o tisícky poistencov v prospech svojich súkromných konkurentov.

Stalo sa tak aj tento rok. Ako ukazujú najnovšie dáta Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, odhlásilo sa z nej celkovo takmer 55-tisíc ľudí. Keďže sa do nej prihlásilo viac ako 22,5-tisíc nových, v budúcom roku tak bude mať štátna poisťovňa o 32-tisíc klientov menej.

Tento trend trvá už roky a len od roku 2023 prišla štátna poisťovňa o približne stotisíc poistencov. Zdá sa však, že aj ona sa o klientov rozhodla zabojovať a zamerala sa na najchudobnejšie regióny. Podobne konali aj súkromné poisťovne, no v prípade štátnej VšZP bola táto činnosť najvypuklejšia.

Poistný turizmus s cieľom zisku

Ako ukazuje správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, do štátnej poisťovne sa v auguste a septembri prihlásilo veľké množstvo ľudí zo skupiny takzvaných „často prepoisťovaných poistencov“. V auguste ich pribudlo 680, v septembri dokonca viac ako dvetisíc.

Celkovo tak prihlášky často prepoisťovaných tvoria až 17 percent zo všetkých nových prihlášok, čo je najviac zo všetkých poisťovní.

Kto túto skupinu ľudí tvorí? 

Ide asi o 26-tisíc ľudí, ktorí za posledných desať rokov zmenili poisťovňu šesť- a viackrát. Skupine sa v nedávnej minulosti venoval aj Útvar hodnoty za peniaze. Ten napríklad poukázal na prípad ženy zo Stráne pod Tatrami, ktorá bola v roku 2010 poistená v Dôvere, potom rok v Unione, následne opäť v Dôvere, o rok zasa v Unione, potom dva roky v Dôvere a tak ďalej.

Medzi rokmi 2010 a 2022 zmenila poisťovňu celkovo 10-krát. Tento prípad pritom vôbec nie je ojedinelý. 

Ako ďalej upozorňuje ÚHP, takmer všetci, čo často menia zdravotnú poisťovňu, žijú v najchudobnejších okresoch. „Časté prepoisťovanie sa deje v obciach s vysokým podielom vylúčeného rómskeho obyvateľstva. V niektorých zmenil zdravotnú poisťovňu šesť- a viackrát každý piaty obyvateľ obce,“ upozorňuje autor štúdie.

Daný fenomén opisuje aj správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Aj tento rok je najviac zmien poisťovne v najchudobnejších regiónoch a často išlo o obce s vysokým percentom rómskej populácie.

Napríklad v obci Hanková v okrese Rožňava sa v roku 2024 podľa úradu prepoistilo vyše 37 percent obyvateľov, v obci Sása z okresu Revúca vyše 33 percent ľudí. 

Ako samotný úrad vysvetľuje, „motiváciou zdravotných poisťovní je fakt, že ľudia z marginalizovaných skupín čerpajú v priemere menej zdravotnej starostlivosti, ako je zdravotnej poisťovni pridelených zdrojov na jej pokrytie. Sú teda pre zdravotnú poisťovňu ziskoví“.

Za nového poistenca 60 eur

Zdravotné poisťovne na nábor nových klientov využívajú služby agentov, ktorí za každého nového poistenca dostanú odmenu. Tá v priemere dosahovala v minulom roku 45 eur za prihlášku.

Podľa interných dokumentov VšZP, ktoré má Postoj k dispozícii, však bola v tomto roku odmena ešte vyššia. Za každého nového pracujúceho poistenca získal agent 60 eur. Za poistenca, za ktorého poistné platí štát, dostal agent 30 eur.

Agentov využívajú aj poisťovne Dôvera a Union.

Otázne je, čo presne títo agenti robia, keďže na to, aby bola prihláška platná, musí byť podaná na pobočke alebo zaslaná poštou či elektronicky s overeným podpisom. Prihlášky nemôžu byť uzatvárané na ulici, v obchodných centrách či na iných verejných priestranstvách.

Táto zmena platí iba od roku 2023 a išlo o snahu zamedziť prestupom robeným na základe neinformovaných rozhodnutí. Vzhľadom na veľké počty prepoistených ľudí z rómskych osád je však otázne, či tento zákon bol dodržaný.

Autori štúdie Útvaru hodnoty za peniaze upozorňujú, že celkové pôsobenie agentov pokrivuje trh. „Zmena zdravotnej poisťovne iniciovaná agentom vypovedá o situácii na trhu ďaleko menej, keďže môže viac závisieť od ‚šikovnosti‘ agenta ako od kritického zhodnotenia relevantných informácií,“ vysvetľujú.

Aké je vysvetlenie poisťovní?

Na veľký počet prihlášok od často prepoisťovaných ľudí sme sa spýtali aj samotnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Jej hovorkyňa Marianna Bublavá pre Postoj hovorí, že poisťovni sa väčšinu nových poistencov podarilo získať interne prostredníctvom pobočkovej siete. „S dohodármi sme pracovali minimálne, pôsobili v teréne,“ dodáva.

Ako vysvetľuje prílev často prepoisťovaných poistencov? Migrácia poistencov je podľa Bublavej bežná každý rok a VšZP má tento rok historicky najnižší podiel migrujúcich poistencov za posledné roky.

„Zrejmým dôvodom je, že poistenci sa vrátia po skúsenostiach, keď konkurencia nemá v niektorých regiónoch zazmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, prípadne poistenci zistia, že už nemajú benefity, ktoré v minulosti niektorá z poisťovní ponúkala,“ hovorí.

Z týchto slov sa zdá, že časté prepoisťovanie v poisťovni nevidia ako podozrivé, ale ako bežný jav, i keď aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou poisťovňou poukázal na to, že ide o problematickú prax.

Spoluprácu s dohodármi priznáva aj zdravotná poisťovňa Union, ako však upozorňuje, koná v zmysle platnej legislatívy a dohodári prechádzajú školeniami. Podobne reagovala aj poisťovňa Dôvera, ktorej akcionárom je finančná skupina Penta.

Faktom však zostáva, že aj tohtoročné údaje o prepoisťovacej kampani ukázali, že podozrivá činnosť sústredená do najchudobnejších regiónov pokračovala. V konečnom dôsledku na to doplácajú poistenci. Stáva sa, že niekedy ani nevedia, v ktorej poisťovni sú, čo môže mať neblahý vplyv na pracovný život i dostupnosť zdravotnej starostlivosti.