Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
07. jún 2023

Mýtus romantickej lásky či úcta k tradičnej rodine

Čo pozorovacia skupina Istanbulského dohovoru GREVIO vyčíta jednotlivým krajinám

Český právnik Jakub Kříž na konkrétnych hodnoteniach pozorovacej skupiny opísal problematickosť ideologickej zaujatosti Istanbulského dohovoru. 

Čo pozorovacia skupina Istanbulského dohovoru GREVIO vyčíta jednotlivým krajinám

Zhromaždenie proti násiliu na ženách. Ilustračné foto: europeontrack.org

Hlasovanie v Európskom parlamente a rozhodnutie Rady EÚ určilo, že Európska únia ako celok prijme Istanbulský dohovor, a to napriek tomu, že šesť členských krajín tento dokument neratifikovalo.

Rozhodnutie znovu rozprúdilo verejnú debatu o spoločenských dosahoch dohovoru, ktorým sa denník Postoj venoval v samostatnom texte.

Právnik Patrik Daniška uviedol, že dohovor sa „stane súčasťou právneho poriadku Európskej únie a bude sa naň môcť odvolávať Súdny dvor Európskej únie a európske inštitúcie“.

„Súčasťou práva EÚ sa stávajú aj problémové definície, ktoré vychádzajú z ideologického chápania konceptu gender ako sociálneho konštruktu, čo bude mať vplyv na celý právny poriadok Únie,“ uviedol Daniška.

Čítajte tiež

Boj proti násiliu nevadí, ideológia áno

Kritika dohovoru sa ozýva aj zo susedného Česka. V tejto krajine sa na konci mája v budove Senátu konala konferencia s názvom „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?“, v rámci ktorej vystúpil aj právnik Jakub Kříž. Ten teraz na internete zverejnil svoj príspevok z danej konferencie.

Právnik v ňom upozorňuje na ideologický rozmer tohto dokumentu a poukazuje aj na to, aké závery o dianí v krajinách Európskej únie vyvodila skupina GREVIO zriadená Istanbulským dohovorom.

Právnik Jakub Kříž poukazuje na to, ako dopadlo prijatie, respektíve odmietnutie dohovoru v európskych krajinách. Až praktická aplikácia totiž odhaľuje niektoré skryté aspekty tohto dokumentu. Zdieľať

Kříž uvádza, že kritici dohovoru často vyčítajú jeho ideologickú zaujatosť. Ich postoj by sa dal zhrnúť ako „vítame boj proti násiliu na ženách, prekáža nám ideologický charakter dokumentu“. Kritikom prekáža napríklad to, že násilie na ženách je v dokumente vykresľované ako kľúčový spoločenský mechanizmus, ktorý má štrukturálny charakter.

Kříž však navrhuje, aby sme sa popri teórii pozreli aj na to, ako dopadlo prijatie, respektíve odmietnutie dohovoru v iných európskych krajinách. Až praktická aplikácia totiž odhalí niektoré skryté aspekty tohto dokumentu.

Prečo Bulharsko odmietlo Istanbulský dohovor

Právnik opísal príklad Bulharska, ktorého Ústavný súd dospel k názoru, že Istanbulský dohovor je nezlučiteľný s tamojšou ústavou.

Dôvodom je výskyt slova gender (rod) v dokumente. S týmto termínom dohovor narába súbežne s konceptom biologického pohlavia (sex), čo vytvára dojem, že ide o dva odlišné koncepty.

Po zvážení príslušných rezolúcií parlamentného zhromaždenia Rady Európy pred prijatím Istanbulského dohovoru bulharský Ústavný súd dospel k záveru, že podľa dohovoru majú byť pohlavie (sex) a rod (gender) vnímané ako od seba nezávislé koncepty.

Skupina GREVIO (Istanbulským dohovorom zriadený orgán) Poľsku vyčítala, že súdy zachovávajú rešpekt k rodine ako k základnej jednotke spoločnosti namiesto toho, aby sa sústredili na boj s rodovými stereotypmi.  Zdieľať

Jedinec tak môže mať nárok na formálne uznanie svojej vnútornej identity, ktorá sa nemusí zhodovať s jeho biologickým pohlavím. Bulharský súd argumentuje, že narušením jasného právneho rozlíšenia medzi pohlaviami Istanbulský dohovor de facto eliminuje možnosť dosiahnutia rovnosti pohlaví.

Keďže bulharská ústava vníma pohlavie v jeho biologickom zmysle, Istanbulský dohovor je s ňou v rozpore.

Čo GREVIU prekážalo v zahraničí

Kříž potom navrhol, aby si pozorovatelia prípadnú ideologickú zaujatosť Istanbulského dohovoru overili nahliadnutím na prípady, ktoré v zahraničí riešila skupina GREVIO, čo je oficiálny dohovorom zriadený orgán. Má za sebou už 29 pozorovacích misií, z ktorých okrem iného vzišli aj nasledujúce závery.

Inzercia

V prípade Gruzínska skupina skritizovala, že „ženy preberajú hlavnú zodpovednosť za ‚ženské úlohy‘ v domácnosti a muži za ‚mužské úlohy‘ a verejné funkcie“. GREVIU prekážalo aj to, že v krajine „prevládajú patriarchálne postoje“.

V Poľsku považuje za problematické to, že súdy zachovávajú rešpekt k rodine ako k základnej jednotke spoločnosti namiesto toho, aby sa sústredili na boj s rodovými stereotypmi. V tejto krajine je podľa skupiny udržiavaná „štrukturálna nerovnosť“ medzi mužmi a ženami.

V Čiernej Hore GREVIO vyčítalo silnú „úctu k tradičnej rodine“, a to dokonca aj medzi „odborníkmi poverenými intervenciou v rodinách“. Zdieľať

V Taliansku skupinu znepokojili „objavujúce sa tendencie reinterpretovať a preorientovať politiku rovnosti žien a mužov na politiku rodiny a materstva“. Problémom tiež je, že sú tu prijímané politické opatrenia, ktoré nevychádzajú z tézy o „historicky nerovných mocenských vzťahoch medzi ženami a mužmi“.

V tejto krajine je navyše vraj problémom to, že sa na akademickej pôde údajne šíri spochybňovanie legitimity „štúdií zameraných na genderové otázky“, skupina hovorí o „zaznamenaných jasných známkach spiatočníctva“.

V Čiernej Hore zas GREVIO vyčítalo silnú „úctu k tradičnej rodine“, a to dokonca aj medzi „odborníkmi poverenými intervenciou v rodinách“.

Istanbulský dohovor v jednotlivých krajinách Rady Európy: zelenou farbou sú vyznačené štáty, ktoré dohovor podpísali a ratifikovali, žltou farbou tie, ktoré ho ratifikovali, červenou tie, ktoré ho neratifikovali. Fialovou farbou označené Turecko od dohovoru v roku 2021 odstúpilo. Foto: wikimedia.org.

Čo GREVIO navrhuje

V prípade viacerých krajín GREVIO navrhuje, aby „vnútroštátne médiá prijali autoregulačné normy, ktorými sa zaviažu k nestereotypnému zobrazovaniu žien“.

Proti stereotypom by sa podľa skupiny malo bojovať aj na všetkých úrovniach vzdelávania. Andorra bola napríklad pochválená za to, že usporiadala semináre „s cieľom dekonštrukcie stereotypov a analýzy sociálnych konštruktov, akým je napríklad mýtus romantickej lásky“ (ktorého problematickosť spočíva v udržiavaní nerovnosti medzi pohlaviami a v jeho úlohe pri vzniku násilníckych vzťahov).

GREVIO v tejto veci upozornilo Turecko na rastúci počet súkromných škôl, ktorý môže viesť k tomu, že „doteraz dosiahnutý pokrok bude narušený, ak nie úplne zvrátený“.

V zmysle záverov GREVIA sa signatári Istanbulského dohovoru podľa Kříža vystavili povinnosti prijať svetonázor, ktorý „má ambíciu vysvetľovať spoločenské vzťahy v kategóriách triedneho boja“. Zdieľať

Tieto príklady Kříž považuje za dôkaz, že signatárske krajiny Istanbulského dohovoru sa vystavili povinnosti prijať svetonázor, ktorý „má ambíciu vysvetľovať spoločenské vzťahy v kategóriách triedneho boja“.

Dva definičné problémy

Na záver svojho príspevku Kříž upozornil na to, že v dohovore sú minimálne dva pojmy, pre ktoré neexistuje celoeurópsky jednotná definícia, čo potom vplýva na rozdielnosť ich právnej interpretácie. Ide o pojmy žena násilie.

Neexistuje európsky konsenzus v otázke, kto sa môže považovať za ženu. Osoba, ktorá by podľa škótskeho práva mohla byť ženou, by na Slovensku bola mužom.

Podobne sa násilie zvyčajne definuje ako použitie (najmä fyzickej) sily na prekonanie niečoho, no v Európe sa objavujú aj snahy definovať ho ako akékoľvek správanie, „ktoré spočíva v zneužívaní moci alebo nerovného postavenia“.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.