Istanbulský dohovor Jeho prijatie Úniou môže do našej legislatívy vniesť problémové veci

Po májovom hlasovaní v Európskom parlamente a rozhodnutí členských krajín v Rade EÚ je dnes jasné, že Európska únia ako celok prijme Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, známy aj ako Istanbulský dohovor.

Stane sa to napriek tomu, že šesť členských krajín EÚ Istanbulský dohovor dosiaľ neratifikovalo. Ide o Slovensko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Lotyšsko a Litvu.

Napriek tomu, že dohovor, ako vyplýva aj z jeho názvu, má riešiť násilie na ženách a domáce násilie, obsahuje aj problematické prvky, napríklad definíciu „rodu“, respektíve konceptu gender ako sociálneho konštruktu, ktorý nesúvisí s biologickým pohlavím jedinca.

Podľa europoslankyne Miriam Lexmann je „ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy“ dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala.

Na mimoriadnom rokovaní Národnej rady koncom februára 2020 až 96 poslancov vyslovilo nesúhlas s Istanbulským dohovorom.

Čítajte tiež

Istanbulský dohovor: Vlk v ovčom rúchu

Zuzana Brixová

V čom je skutočný problém Istanbulského dohovoru? Píše právnička Zuzana Brixová, ktorá sa zaoberá touto problematikou.

Azyl, vyhostenie, justičná spolupráca

Čo však bude znamenať prijatie Istanbulského dohovoru pre Slovensko? Podľa právnika a riaditeľa Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku Patrika Danišku Európska únia pristupuje k dohovoru v záležitostiach týkajúcich sa inštitúcií a verejnej správy Únie a tiež v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie Únie, konkrétne ide o otázky azylu, vyhostenia a justičnej spolupráce. V týchto sférach bude EÚ prijímať legislatívu a určovať postupy pre naše orgány.

„Istanbulský dohovor sa stane súčasťou právneho poriadku Európskej únie a bude sa naň môcť odvolávať Súdny dvor Európskej únie a európske inštitúcie. Súčasťou práva EÚ sa stávajú aj problémové definície, ktoré vychádzajú z ideologického chápania konceptu gender ako sociálneho konštruktu, čo bude mať vplyvna celý právny poriadok Únie,“ vysvetľuje Daniška pre Postoj. Obáva sa toho, že sa takto do nášho právneho poriadku dostanú aj problémové prvky dohovoru, kvôli ktorým sme ako krajina dohovor odmietli.

„Môžu nastať konkrétne situácie, keď bude toto pristúpenie spôsobovať problémy, rozsah sa dá teraz len ťažko odhadnúť. Únia bude prijímať legislatívu a politiky, školiť sudcov, určovať, koho máme považovať za mužov a ženy. Ak napríklad pre účely nejakej smernice zadefinujú gender ideologickým spôsobom po vzore Istanbulského dohovoru, budeme mať povinnosť to implementovať aj do nášho právneho poriadku, hoci sme dohovor práve kvôli tomuto odmietli,“ hovorí Daniška.

Jeden veľký otáznik

Patrik Daniška si myslí, že prijatie dohovoru Európskou úniou vyvoláva potrebu byť obozretný. „Je toľko dôvodov, prečo sa to nemalo prijať, no EÚ to tak veľmi tlačila, že sa z jej strany nedá v tomto zmysle očakávať nič dobré. Myslím si, že to budú hrotiť a že môžeme očakávať aj problémové veci.“

„Je to neprebádaná oblasť aj po právnej stránke. Európska únia zatiaľ nepristúpila k medzinárodnému dohovoru, s ktorým majú viaceré členské krajiny problém, bulharský ústavnú súd Istanbulský dohovor dokonca vyhlásil za protiústavný,“ uzatvára Daniška.

Smer a progresívci hlasovali za

Zo štrnástich slovenských europoslancov ôsmi hlasovali za – ide o Vladimíra Bilčíka (kandidoval za Spolu, dnes súčasť strany Demokrati), Luciu Ďuriš Nicholsonovú (kandidovala za SaS, dnes v rámci strany Jablko v spojení s Demokratmi), Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko) a Michala Wiezika (kandidoval za Spolu, dnes člen Progresívneho Slovenska).

Za hlasoval aj Eugen Jurzyca (SaS) a trojica europoslancov za Smer – Monika Beňová, Robert Hajšel a Katarína Neveďalová.

Traja slovenskí zástupcovia hlasovali proti, išlo o Miriam Lexmann (KDH), Miroslava Radačovského (kandidoval za ĽSNS) a Milana Uhríka (kandidoval za ĽSNS, dnes predseda Republiky).

Ivan Štefanec z KDH sa zdržal a Peter Pollák (OĽaNO) s Michalom Šimečkom (Progresívne Slovensko) nehlasovali.

Podpora Istanbulskému dohovoru poslancov za Smer je asi najprekvapivejšia, keďže v národnom parlamente bol Smer proti tomuto dokumentu. V marci 2019, keď jeho ratifikáciu Národná rada zastavila, Robert Fico vyhlásil, že „liberalizmus dostal po papuli“.

S otázkami, ako vnímajú hlasovanie svojich europoslancov, sme sa obrátili aj na stranu Smer. Tlačové oddelenie strany však na otázky Postoja nereagovalo.