František Mikloško bude v septembrových voľbách kandidovať za KDH. Na volebnej listine hnutia bude ako nezávislý kandidát.

Svoje rozhodnutie Mikloško v rozhovore pre Postoj zdôvodnil tým, že chce pomôcť KDH vrátiť sa do parlamentu, pretože konzervatívci dnes stoja pred ešte komplikovanejšou výzvou ako jeho generácia spred 30 rokov.

Pre KDH je Mikloškov návrat dobrou správou. Najmä z dvoch dôvodov.

Zo strany sa postupne vytrácali dve tradície, ktoré boli pre KDH určujúce a vďaka ktorým mali slovenskí kresťanskí demokrati rešpekt aj medzi politickými protivníkmi.

Prvou boli korene v prostredí kresťanského disentu, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zmene komunistického režimu.

Druhou tradíciou bol zápas s mečiarizmom, v rámci ktorého bolo KDH najdôležitejšou politickou silou. Práve na kresťanských demokratoch ležalo najväčšie politické aj organizačné bremeno politického súboja s fenoménom Vladimír Mečiar, ktorý sa dlho javil neporaziteľne.

Aj v dôsledku viacerých odchodov tieto dve emócie spájané s KDH slabli. Symbolicky sa to zavŕšilo po prehratých voľbách v roku 2016, keď sa predsedom hnutia stal Alojz Hlina, ktorý žiadnu z týchto tradícií nestelesňoval. S Františkom Mikloškom sa tento étos do KDH aspoň čiastočne vracia.

Nie je to však jediný dôvod, prečo môže Mikloškov príchod KDH pomôcť.

Po dvoch neúspechoch v parlamentných voľbách sa hnutie čoraz viac menilo na regionálnu stranu. S výnimkou dvoch europoslancov sú dnes všetci zástupcovia KDH vo verejných volených funkciách buď komunálni, alebo regionálni politici.

Bolo to cítiť a KDH sa v niektorých chvíľach s témami ako dokončenie decentralizácie či zavedenie väčšieho počtu volebných obvodov ocitalo na bočnom politickom ihrisku.

To, že v strane majú silný názor starostovia a primátori, bolo cítiť aj na kritike Matovičovho rodinného balíčka, keď sa KDH - pokiaľ ide o argumentáciu - nedalo odlíšiť od Združenia miest a obcí Slovenska.

František Mikloško bol vždy politikom silných celoštátnych a niekedy až civilizačných tém, čo je rozmer, ktorý KDH tiež môže určite prospieť.

Čítajte tiež

František Mikloško S návratom som nerátal, ale doba je vážna

Martin Hanus Jozef Majchrák

Rozhovor s Františkom Mikloškom o tom, prečo prijal ponuku KDH kandidovať do parlamentu.

Dôležité je, samozrejme, aj to, či Mikloškov príchod významne zvyšuje šancu kresťanských demokratov vrátiť sa do parlamentu. Určite ju neznižuje a Mikloškova účasť na kandidátke bude na voličov KDH pôsobiť mobilizačne.

Pre návrat do parlamentu však kresťanskí demokrati potrebujú nevyhnutne osloviť aj nových voličov. Koľko takýchto hlasov im dokáže Mikloško priniesť, sa ešte len uvidí.

Určite však môže strane pomôcť zlepšiť výsledok v Bratislave, kde to v ostatných voľbách išlo s popularitou KDH dole vodou. K tomu prispeli aj odchody politikov ako Daniel Lipšic či Radoslav Procházka, ktorí dokázali osloviť bratislavských voličov.

Kým v roku 2012 KDH v obvode Bratislava získalo takmer 23-tisíc hlasov (9,5 percenta), v nasledujúcich voľbách sa tu jeho výsledok stenčil o polovicu. V roku 2016 to bolo ledva 10-tisíc hlasov (4,1 percenta) a v roku 2020 13-tisíc hlasov (4,5 percenta).

Väčšia úspešnosť pri oslovovaní voličov v hlavnom meste môže byť dôležitá, pretože len Orava a Prešov KDH späť do parlamentu nevytiahnu.

V každom prípade platí, že ak sa KDH rozhodlo ísť do týchto volieb cestou otvorenia kandidátky pre zaujímavé konzervatívne osobností, tak oslovenie Františka Mikloška bolo z ich strany dobrým krokom.