Zničenie Nord Streamu Dáni pred výbuchom spozorovali ruskú loď, na palube bola aj ponorka

Dánska armáda potvrdila, že neďaleko miesta výbuchu plynovodu Nord Stream zaznamenala pár dní pred výbuchom prítomnosť ruských lodí. Disponovať má aj 26 fotografiami lode SS-750, ktoré urobila dánska hliadkovacia loď P524 Nymfen (Nymfa).

Výbuch, ktorý zničil väčšinu potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2, v súčasnosti vyšetrujú Nemecko, Dánsko i Švédsko.

Dánske noviny ešte v polovici apríla informovali, že Nymfa 22. septembra v okolí plynovodu východne od dánskeho ostrova Bornholm urobila až 112 fotografií rôznych ruských plavidiel. Výbuchy sa udiali 26. septembra niekoľko desiatok kilometrov na severovýchod a juhovýchod ostrova.

Teraz sa potvrdili špekulácie, že medzi ruskými loďami bolo aj špeciálne plavidlo SS-750. Táto žeriavová loď vstúpila do služby vtedy ešte sovietskeho námorníctva v roku 1990 a na palube nesie aj miniponorku.

Dohromady sa v blízkosti miesta výbuchu nachádzalo v dňoch pred zničením Nord Streamu podľa všetkého šesť ruských plavidiel, v minulosti sa špekulovalo aj o jachte, ktorú si vraj prenajali niekoľkí údajní Ukrajinci. Podľa odborníkov to však mohlo byť súčasťou maskovacieho manévru, ktorý mal zmiasť vyšetrovateľov. Navyše je SS-750 výrazne vhodnejším plavidlom na takúto operáciu.

„SS-750 je najzaujímavejšie plavidlo, pretože vieme, že má kapacitu na vykonanie takejto operácie,“ povedal analytik a bývalý spolupracovník dánskej spravodajskej služby Jacob Karsboo.

Karsboo sa nazdáva, že lode museli vzbudiť pozornosť: „Dánsko aj Švédsko očividne hliadkujú podľa vzoru, ktorý má ďaleko od normálu. Je to miesto, kam zvyčajne nevychádzajú ani Švédi, ani Dáni. Normálny obraz úplne bežného septembrového dňa je, že niečo také sa nedeje.“

Sesterská ponorka bola účastná aj pri potopení Kurska

Ponorkou na palube SS-750 je AS-26, hlbokomorské záchranné plavidlo typu projekt 1855 Priz. Tento typ miniponorky je oficiálne určený na záchranné akcie pri nehodách väčších vojenských ponoriek a v sovietskom a dnes ruskom námorníctve slúži od konca 80. rokov.

Dve ponorky rovnakého typu s označením AS-34 a AS-32 boli neúspešne nasadené aj pri havárii ruskej jadrovej ponorky Kursk v roku 2001. O havárii, ktorá si vyžiadala 95 obetí, o nekompetentnosti velenia a márnych snahách o záchranu námorníkov podrobnejšie písal Andrej Žiarovský.

História Katastrofa ponorky Kursk

Andrej Žiarovský

12. augusta 2000 pri výbuchu atómovej ponorky v Barentsovom mori zahynulo 95 ruských námorníkov. Ďalších 23 čakala smrť v útrobách ponorky v nasledujúcich hodinách.

Do inej nehody bola zapojená aj ponorka AS-28, i keď tentokrát na opačnej strane. Podmorské plavidlo sa v roku 2005 pri Kamčatke v hĺbke 190 metrov zamotalo do podvodných sietí, napokon ho vyslobodila britská miniponorka. Na rozdiel od Kurska sa vtedy podarilo zabrániť stratám na životoch.

Našli Dáni dymiaci revolver?

Podľa švédskej prokuratúry výbuch Nord Streamu zavinila sabotáž, na poškodených potrubiach plynovou sa totiž našli stopy výbušniny. Štokholmský prokurátor Mats Ljungqvist si myslí, že zodpovednosť nesie štátny aktér, no kto presne nesie vinu, má byť zatiaľ „nejasné“.

Preukázaná prítomnosť ruských lodí síce nie je konečným dôkazom, je však silnou indíciou, že za výbuchom Nord Streamu môže byť naozaj Rusko.

„Podľa tlačových správ ruského ministerstva obrany loď SS-750 asistovala ruskej ponorke ‚Ufa‘ pri skúšobných ponoroch pred výbuchmi Nord Streamu a po nich. Žiadny z nich však nebol v blízkosti Nord Streamu, kde bola jeho poloha potvrdená len štyri dni pred výbuchmi. Zaujímalo by ma, prečo bola miniponorkou vybavená SS-750 zhodou okolností nad miestom sabotáže Nord Stream len štyri dni pred výbuchmi, ďaleko od miesta, kde boli jej oficiálne úlohy,“ poukazuje dánsky analytik Oliver Alexander na nezrovnalosti v ruských vyhláseniach.

Ale aký by mali Rusi motív?

Zodpovednosť Moskvy sa dá však spochybniť jednoduchým argumentom: Rusi by si predsa nezničili vlastný plynovod, preto je logickejšie predpokladať, že za útokom je skôr USA, Ukrajina či Poľsko.

Ako však píše Wall Street Journal, Rusku mohol prísť výbuch celkom vhod.

„Otázka na páchateľa – ak niekedy príde – nebude mať len politické dôsledky. Podľa právnych expertov, bývalých úradníkov a energetických poradcov by to mohlo ovplyvniť výsledok multimiliardových káuz, ktoré skupina európskych spoločností vrátane nemeckej Uniper SE a RWE AG a francúzskej Engie SA podala proti Gazpromu. Spoločnosti vo všeobecnosti tvrdili, že neschopnosť Gazpromu dodať zmluvné objemy zemného plynu im od minulého leta spôsobila značné škody tým, že ich prinútila nakupovať oveľa drahší plyn na trhu,“ tvrdia známe noviny.

Pravdou totiž je, že v čase výbuchu už plyn Nord Streamom netiekol: „Rusko začalo v lete postupne znižovať toky zemného plynu cez Nord Stream do Európy, pričom z toho vinilo problémy s údržbou turbín, ktoré spôsobili západné sankcie. Mnohí odborníci vtedy tento argument odmietli ako vymyslenú zámienku a európske vlády to označili ako odvetu za podporu Ukrajine.“

Keď Gazprom na konci v auguste odstavil dodávky cez Nord Stream, odvolával sa na udalosti mimo jeho kontroly, čím sa snažil izolovať od právnych nárokov.

Chaos na trhoch

Podľa časti odborníkov hovorí v prospech tézy, že za útokom na Nord Stream je Rusko, aj fakt, že zo štyroch potrubí tvoriacich Nord Stream 1 a 2 boli zničené len tri – iný útočník by nemal dôvod jedno z potrubí nechať nepoškodené a vystaviť sa riziku, že Nemci začnú plyn púšťať tadiaľ.

Rusko krátko po výbuchoch signalizovalo záujem obnoviť dodávky cez jediné nepoškodené potrubie projektu Nord Stream 2. To však pred vojnou nemohlo byť spustené, lebo projekt nespĺňal európske normy a po ruskej invázii vo februári 2022 ho Nemci ako súčasť sankcií stopli.

Moskva preto mohla dúfať, že výbuch vyvolá chaos na trhoch a Nemecko buď prinúti z časti sankcií ustúpiť, čím by sa rozpadol zjednotený západný sankčný front, alebo si aspoň krátkodobo prilepší stúpajúcimi cenami plynu. Ak by bol naozaj za výbuchom Kremeľ, tento kalkul zjavne nevyšiel.