Keď sa muži bahnia vo svojich emóciách Byť verejne zraniteľný je nový trend. Čo ak sa zmení na otravnú sebaľútosť?

Priznať svoje traumy a verejne o nich hovoriť je aktuálnym trendom vo svete celebrít a dokonca už aj v politike. „Being vulnerable“ (Byť zraniteľný) je nová mantra, ktorá otvára srdcia fanúšikov a voličov. Ako sme už písali minulý týždeň, pozitívom je, že na jednej strane to možno pomôže bežným ľuďom odtabuizovať otázky mentálneho zdravia, súčasne to nesie aj veľké riziká. 

Najrukolapnejším príkladom je príbeh britského princa Harryho, ktorý ho opísal vo svojej knihe Spare (Náhradník). Jeho verejná psychoterapia v najsledovanejších TV šou, kde hovoril o svojich zraneniach z detstva a traumách svojej rodiny, tento fenomén dobre ilustruje. 

Jediným kritériom autentickosti mužov sa dnes stáva dať verejne na stôl všetko, čo ich formovalo. A tak známe osobnosti jedna po druhej púšťajú kamery do svojich životov, kto má za sebou väčšiu traumu, ten získava viac bodov. Rozlišovanie, čo sa rieši s odborníkom a čo na verejnosti, sa úplne stiera. 

Britský novinár Piers Morgan v podcaste Diary of a CEO kritizoval túto novú vlnu oslavy zraniteľnosti mužov. Tvrdí, že týmto verejným delením sa o svoje úzkosti a emócie spôsobujeme len to, že sa prestáva rozlišovať medzi psychickým ochorením a mentálnym zdravím. „Dnes každý rieši svoje psychické zdravie tak, akoby to bola psychická choroba…“

Moderátor, ktorý je známy tým, že si nedáva servítku pred ústa a je veľkým kritikom súčasnej woke kultúry, tvrdí, že muži idú na to zlou cestou a v tejto debate strácajú odolnosť a mentálnu silu. 

„Príliš veľa času míňame na sebaľútosť, lamentovanie nad životom (…). Spoločnosť dnes viac oslavuje ľudí, ktorí sa cítia byť mimo, ako ľudí, ktorí sú úspešní. Preto sa aj mnohí ľudia, ktorí sú inak v poriadku, bahnia vo svojich problémoch,“ hovorí Piers Morgan.

Tvrdí tiež, že učitelia by mali v školách vyučovať deti, ako byť odolnejšími, keď sa stretnú s ťažkými životnými situáciami. Rozlišuje medzi ľuďmi, ktorí majú skutočné psychické traumy a poruchy. „Problém je, že ak si milióny ľudí povedia, že sú mentálne chorí, lebo majú úzkosť zo skúšok alebo pretože ich opustila priateľka, tak skutočne chorí ľudia sa nedostanú k pomoci, lebo všetci terapeuti sú obsadení.“

Asi päť rokov dozadu bola moderným slovným spojením toxická maskulinita, dnes ho nahradila nová fráza „zraniteľní muži“. 

Nová rola mužov

Komentátor David Brooks pre New York Times o dnešných mužoch napísal, že mnohí sú takí, ako Dean Acheson povedal o Británii po druhej svetovej vojne. „Stratili impérium, ale ešte nenašli svoju úlohu. Mnohí muži majú zastaraný ideál: byť mužom znamená byť hlavným živiteľom rodiny. Potom tento ideál nedokážu naplniť. Nasleduje demoralizácia.“

Čítajte tiež

Muži na sociálnych sieťach Učia sa byť zraniteľní a komunikovať svoje emócie. Prečo by nás to malo tešiť

Zuzana Hanusová

Sú na vrchole svojej kariéry a hovoria o svojich pocitoch, neistotách a traumách. Čo sa to s mužmi deje?

Brooks si myslí, že kultúra stále ešte hľadá moderný mužský ideál. Mnohým chlapcom nevštepuje výchovné a emocionálne zručnosti, ktoré sú dnes tak zúfalo dôležité. „Systém, ktorý viac ako pätinu všetkých chlapcov označuje za vývojovo postihnutých, im však nevštepuje ani pocit sebadôvery a kompetencie. Mužskosť sa zvrtla. Návrat k pseudomačovským karikatúram, ako sú Donald Trump a Josh Hawley, nepomáha.“

Chcú ženy zraniteľných mužov?

Biznis kouč Connor Beaton založil v roku 2014 ManTalks, komunitu pre mužov, s cieľom, aby prehĺbili svoje sebapoznanie. Dnes už otvorene hovorí, že aj on roky podliehal tomuto trendu, keď ako muž riešil, prečo od neho ženy chcú, aby ukázal svoje emócie a zraniteľnosť. 

„Tiež som bol chytený do tejto pasce a mal som pocit, že mojou úlohou muža dnes je byť viac zraniteľný. Ale nie vždy to viedlo vo vzťahoch k výsledkom, ktoré by som čakal. Neviedlo to k hlbšiemu prepojeniu, naopak, zostal z toho zmätený dojem. (…) Muž začne behať akoby v kruhu, naháňať svoj chvost a neustále musí prinášať problémy, emócie svojim manželkám, sestrám, mamám, kolegom. A potom rieši, či povedal málo alebo až príliš.“

Beaton tvrdí, že v komunikácii s pármi vidí, že žena sa po čase cíti byť pod ťarchou toho, čo od muža sama vyžadovala, frustrovaná a potom sa zo vzťahu vytráca sexuálna príťažlivosť. „Muži by sa mali deliť o svoje neistoty a obavy, ale s inými mužmi alebo s odborníkom. Ženy netúžia v skutočnosti po zraniteľnom mužovi. Túžia po mužovi, ktorý vie spravovať svoje emócie a rozumie tomu, čo cíti.“

Beaton dnes hovorí, že muži vnútorne prosperujú, ak riešia svoje problémy v aréne s inými mužmi. Problémom však je, že „len málo mužov má v živote iných mužov, ktorým vedia zveriť hĺbku svojich pochybností, problémov, existenciálne otázky alebo bolesť, ktorú prežili v detstve“.

Ak muž dokáže zveriť tieto veci inému mužovi alebo skupine kamarátov, tak dosiahne podľa Beatona skutočne správu nad svojimi emóciami a výsledky tohto procesu pomôžu aj jeho vzťahu so ženou, ktorej už vie odkomunikovať, čo sa mu v živote deje. „Myslím si, že toto je typ zraniteľnosti, po ktorom skutočne ženy vo vzťahoch túžia,“ uzatvára Beaton. 

Kto mužov vyvedie z krízy mužnosti? 

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa mnohé debaty o podstate mužnosti posunuli na inú úroveň. Muži si kládli otázku, či by vedeli narukovať na obranu svojej krajiny, a téma zraniteľnosti nadobudla nový rozmer. 

Kým princ Harry vyplakával v médiách, že jeho rodina údajne nepodržala jeho manželku, a preto sa vzdal svojej roly v kráľovskej rodine, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj motivoval ukrajinských mužov, aby bránili svoju vlasť.  

Sabine Rennefanzová, novinárka z nemeckého týždenníka der Spiegel, vysmiala predstavy o prezidentovi Zelenskom ako o príklade novodobej mužnosti. „Hodnoty, za ktorými si stojí, pôsobia na mňa skôr archaicky: česť, pripravenosť na boj, sila a nacionalizmus. (…) Mnohí muži sa Zelenským inšpirujú. A nebolo náhodou násilie niečo, čo sme označovali za toxickú mužnosť?“

Redaktorke Spiegla sa za tento komentár vysmiala Rebecca Schönenbachová z denníka Die Welt. „Na Ukrajine znásilňujú ženy, ale v Nemecku hovoria pseudofeministky radšej o toxickej mužnosti Volodymyra Zelenského. Takýmto nezmyslom sa feminizmus sám diskredituje.“

Prekáračka dvoch novinárok o mužnosti ukrajinského prezidenta pôsobí komicky, ale otvorila zároveň hlboký paradox doby. „Kým niektorí muži sa tu vyplakávajú zo svojich úzkostí, muži na Ukrajine bojujú za svoje rodiny a krajinu,“ konštatuje novinár Piers Morgan.