V roku 2021 prijal maďarský parlament zákon zakazujúci akúkoľvek prezentáciu homosexuality a zmien pohlavia a diel s nimi spojených v školách a v publikáciách určených deťom do 18 rokov. Maďarská vláda jasne uviedla, že zákon nie je zameraný na informácie a zábavu pre dospelých, ale iba na propagandu zameranú na deti.
„Nechceme vychovávať dospelých, ide o deti. Ide o to, kto má v sexuálnej výchove najvyššiu autoritu: školy alebo rodičia,“ povedal k tomu v minulom rozhovore maďarský premiér Viktor Orbán. „Deťom nesmie byť umožnené, aby v škôlke alebo v škole dostávali akékoľvek poučenie týkajúce sa sexuálnej identity bez súhlasu rodičov. To je pre nás červená línia!“
Maďarská vláda jasne uviedla, že zákon nie je zameraný na informácie a zábavu pre dospelých, ale iba na propagandu zameranú na deti.Zdieľať
Maďarský kabinet normu odôvodňuje snahou chrániť deti, skupiny na ochranu ľudských práv a LGBT aktivisti ju označujú za diskriminačnú. Novinkou však je vehemencia, s akou do boja proti sprísneniu maďarskej normy na ochranu detí vytiahla Európska únia a jej lídri. Zákon totiž údajne porušuje niekoľko úniových ustanovení, porušuje vraj základné práva občanov EÚ, ako aj pravidlá vnútorného trhu Únie.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zákon rovno označila za „hanebný“ a holandský premiér Mark Rutte pripomenul zámer EÚ „zraziť Maďarsko na kolená“ pre trvajúci odpor k LGBT agende.
Azda sa šéfovia Únie dali vo svojich ostrých súdoch uniesť svojou dlhodobou averziou voči Orbánovmu režimu, ktorá sa tiahne až k samotným počiatkom jeho éry. Od svojho volebného víťazstva v roku 2010 vládne jeho národnokonzervatívna strana FIDESZ politickej scéne ako strana vládna s absolútnou väčšinou.
Jedným z prvých krokov bolo prijatie novej ústavy (2011), čo Orbán vykladá ako definitívny rozchod s doterajšou ústavou „sovietskeho typu“. Tá nová sa výslovne hlási ku kresťanským koreňom maďarského štátu a definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Niet divu, že európska liberálna ľavica ústavou nebola nadšená!
Je pravdou, že viac ako 10 rokov trvajúca (nad)vláda jednej strany transparentnosti nesvedčí, ako ukazujú výhrady v oblasti verejného obstarávania, boja proti korupcii a klientelizmu. Výhrady šéfov Únie sú však hlbšie.Zdieľať
Niet pochýb o tom, že Orbán od začiatku systematicky posilňuje úlohu a vplyv štátu, a to nielen v ekonomike, kde išlo o zoštátnenie súkromných dôchodkových fondov či snahu obmedziť vplyv cudzieho kapitálu a, naopak, podporiť podnikateľov domácich. Rovnako je pravdou, že viac ako 10 rokov trvajúca (nad)vláda jednej strany pluralite a transparentnosti nesvedčí, ako ukazujú opakujúce sa výhrady k nedostatkom v oblasti verejného obstarávania, v boji proti korupcii a klientelizmu.
Zdá sa však, že výhrady šéfov Únie voči Maďarsku sú hlbšie. Má ísť o dodržiavanie „európskych hodnôt“ a pravidiel „právneho štátu“. Orbán sám pripúšťa, že spor je o hodnotách: opisuje maďarskú cestu ako „neliberálnu demokraciu“, teda ako demokratický režim, ktorý hľadá svoju cestu v súlade s vlastnými národnými a duchovnými (teda kresťanskými) tradíciami, zbavený liberálneho rámca, do ktorého ho vtláča EÚ.
EÚ však trvá na tom, že čo nie je liberálne, nie je ani demokratické, vyčíta Orbánovi „autoritárstvo“ a spolu s ním obmedzovanie nezávislosti justície reformou súdneho systému vrátane ústavného súdnictva, vládne zásahy do nezávislosti a plurality médií a v neposlednom rade „nepriateľstvo“ voči mimovládnym organizáciám alebo sexuálnym menšinám.
Tieto spory vedie Únia prostredníctvom celého radu nástrojov, ktorými disponuje. Niektoré boli zakotvené už v zakladajúcich zmluvách, iné boli vytvárané až v priebehu posledných rokov. Už v roku 2018 začal Európsky parlament tzv. „postup podľa článku 7 Zmluvy o EÚ“, keď požiadal Radu, aby preskúmala, či v Maďarsku nehrozí porušovanie „základných hodnôt EÚ“. Tento postup by mohol vyústiť až do odobratia hlasovacích práv.
Naopak, najnovším mechanizmom, ktorý bol prvýkrát použitý v roku 2022 práve proti Maďarsku, je tzv. všeobecný režim krížového plnenia na ochranu rozpočtu EÚ. Ten má zablokovať úniové dotácie krajinám, kde je „ohrozený princíp právneho štátu“.
Orbánova vláda odmieta akékoľvek ústupky a snaží sa predkladať svoje argumenty, avšak vraj nedostatočné, preto jej Komisia zatiaľ neodblokovala peniaze z mimoriadneho fondu obnovy a hrozí aj odobratím ďalších úniových financií.
Pre maďarský zákon na ochranu detí sa Európska komisia vlani obrátila na Súdny dvor Európskej únie so žalobou s cieľom prinútiť maďarský parlament, aby zákon zrušil. Ide o onen sporný zákon chrániaci deti pred transgenderovou a homosexuálnou propagandou, tzv. Act for the protection of children, ktorým sa menil a novelizoval celý rad zákonov týkajúcich sa školstva a ochrany detí a mládeže.
Začiatkom apríla tohto roku vypršal termín, keď sa k žalobe proti Maďarsku mohli pripojiť aj jednotlivé členské štáty. Postupne to urobilo 15 krajín.Zdieľať
Začiatkom apríla tohto roku vypršal termín, keď sa k žalobe mohli pripojiť aj jednotlivé členské štáty. K žalobe sa tak postupne pripojilo 15 krajín: Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Írsko, Dánsko, Malta, Španielsko, Švédsko, Fínsko, Slovinsko, Francúzsko, Nemecko a Grécko, ako aj samotný Európsky parlament. Slúži ku cti Fialovej vlády, že sa k žalobe proti Maďarsku nepripojí, napriek tomu, že na to bola verejne vyzývaná širokou koalíciou neziskoviek i radom politikov.
„Mrzí ma, že sa Česko k európskej žalobe nepripojí,“ povedal minister zahraničia Ján Lipavský. „My Piráti však nehodláme na túto tému rezignovať. Deti neohrozuje vidieť také postavy v TV alebo knižkách. Ohrozuje ich umelé vzbudzovanie nenávisti alebo zamlčovanie informácií.“
„To, čo sa deje v českých škôlkach a školách, je vecou Čechov, mňa do toho nič nie je. Nie je ani moja vec, ako vychováva svoje dieťa pán minister Lipavský. Je však dobré, aby český minister zahraničia vedel, že v Maďarsku záleží len na rozhodnutí maďarského ľudu, a Maďari sa jasne rozhodli, že deti treba chrániť,“ opáčil námestník šéfa maďarskej diplomacie Tamás Menczer.
Maďarsko celý spor vykladá ako otázku štátnej suverenity a poukazuje okrem iného na skutočnosť, že pokiaľ ide o otázky školstva, výchovy a rodiny, Únia nedisponuje žiadnou právomocou, tieto oblasti sú plne v kompetencii jednotlivých členských štátov. Zdá sa teda, že výsledok súdneho sporu rozhodne, či suverenita národného štátu v rámci Európskej únie v nejakej podobe ešte existuje.
Ak sa podarí dostať Maďarov na kolená, nabudúce sa už nikto neodváži niečo také ani skúšať. Propagácia LGBT životného štýlu v rámci školského vzdelávania sa tak stane v podstate povinnou.Zdieľať
Je tiež zaujímavé sledovať, ako reagujú ostatné krajiny. Francúzsko a Nemecko sa pri kritike zákona pôvodne držali stranou, ale po vytrvalom nátlaku zo strany LGBT aktivistov sa iba týždeň pred uplynutím aprílovej lehoty rozhodli k žalobe pripojiť. Ide teda svojím spôsobom o test: ak sa podarí dostať Maďarov na kolená, nabudúce sa už nikto neodváži niečo také ani skúšať. Propagácia LGBT životného štýlu v rámci školského vzdelávania sa tak stane v podstate povinnou, rovnako ako explicitná a názorná sexuálna výchova detí od najútlejšieho veku…
Kritici Európskej únie už desaťročia varujú, že suverenita v rámci EÚ je iba fraška. Keby pred 20 rokmi niekto tvrdil, že jedného dňa sa najmocnejšie európske krajiny spoja, aby donútili niektorú malú krajinu nechať si vnútiť do učebných osnov homosexuálnu propagandu, všetci by sa mu vysmiali a ťukali si na čelo. Ale dnes sme presne v tomto bode…
Pôvodný text: EU vnucuje Maďarům do školních osnov LGBT propagandu. Diví se tomu ještě někdo? Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.